Ako zvládnuť kontrolu z inšpektorátu práce vo firme

Ako zvládnuť kontrolu z inšpektorátu práce vo firme
Róbert Bános

Advokátska kancelária BÁNOS

Články autora
Zobraziť viac
Zobraziť menej

Kontrola z inšpektorátu práce môže u podnikateľa spôsobiť ekonomické, finančné, časové, ale aj technické problémy, o nečakaných pracovných úrazoch nehovoriac. Poradíme Vám ako úspešne prejsť procesom kontroly inšpekcie práce a následným konaním a na aké riziká sa pripraviť.

Čo podnikateľovi hrozí po kontrole inšpektorátom práce

Po kontrole inšpektorátom práce môže podnikateľský subjekt:

  • dostať od inšpektorátu práce pokutu do 200 000 eur,
  • dostať zákaz používať stroje, elektrické zariadenia, prístroje a pod., ktorými firma vykonáva podnikateľskú činnosť,
  • čeliť trestnému konaniu, prípadne mu môžu čeliť Vaše štatutárne orgány alebo zamestnanci, voči ktorým môže byť vyvodená trestnoprávna zodpovednosť za porušenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci, či pre následný pracovný úraz,
  • byť žalovaná v súdnom konaní o zaplatenie nemajetkovej ujmy, alebo náhrady škody, alebo odškodnenia za bolesť, alebo odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia a pod. (najmä v súvislosti s pracovnými úrazmi). Nezriedka zastupujeme prípady, kde sú firmy žalované aj o státisíce eur,

Zároveň môže vzniknúť ešte jedna špecifická situácia napríklad v prípadoch, kedy média alebo iný prostriedok medializácie v neprimeranej miere zasiahne do dobrej povesti firmy, napr. za „údajné“ porušovanie právnych predpisov zamestnancov, alebo iné „údajné“ nezákonné, prípadne nemorálne konanie Vašej firmy. Vtedy je možné podať žalobu o dobrú povesť .

Čo bude inšpektorát práce pri kontrole žiadať?

Kontrola z inšpektorátu práce a návšteva inšpektorov práce vo firme môže byť buď ohlásená s časovým predstihom alebo môžu vykonať aj neohlásenú kontrolu. Dôvody kontroly môžu byť rôzne – podnet zo strany zamestnanca firmy, plán kontrolnej činnosti, ktorý je v danom období zameraný na firmy z vytipovaného sektora či regiónu, vážny pracovný úraz, ktorý sa vo firme stal a pod.

Samozrejmosťou je výzva, ktorou od podnikateľského subjektu bude inšpektorát práce žiadať podklady, ktoré bude považovať za dôležité. Pri závažnejších pracovných úrazoch sa do firmy dostavia aj príslušníci policajného zboru a vyšetrovatelia za účelom objasnenia trestného činu ublíženia na zdraví, trestného činu usmrtenia, prípadne iných trestných činov, v závislosti od toho, aký úraz sa stal.

Pri každej kontrole je dôležité poznať svoje práva a povinnosti a inak tomu nie je ani pri kontrole zo strany inšpekcie práce. Pokiaľ tieto vedomosti nemá žiaden zamestnanec firmy, je vhodné obrátiť sa na odborníkov, ktorí sa tejto problematike podrobne venujú.

Každú návštevu inšpekcie práce vo firme, každú výzvu na predloženie dokladov a pod. je potrebné preskúmať, preveriť je opodstatnenosť a súlad s legislatívou a následne na ňu adekvátne reagovať, príp. daný úkon namietať.

Po tom ako inšpektorát práce vykoná kontrolu vo firme a preskúma všetky predložené podklady často zistí, že podnikateľ zanedbal niektorú zo zákonných povinností. Na základe zistených porušení právnych predpisov vydá protokol o výsledku inšpekcie práce. Aj v tomto prípade je dobré mať po ruke odborníka. Nie vždy má totiž inšpekcia práce pravdu a zároveň samotný protokol nie je vždy v súlade so zákonom. V takomto prípade je možné namietať jeho zákonnosť na súdoch a zabrániť tak uloženiu nezákonnej pokuty.

Ak firma platnosť protokolu nenamieta, inšpektorát práce začne konanie o uložení pokuty

Platný protokol o výsledku inšpekcie práce, ktorý nebol napadnutý na súde, môže mať pre firmu závažné následky, nakoľko spravidla býva podkladom v trestnom konaní, alebo súdnom konaní o náhradu nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ste platnosť protokolu nenamietli na súde, inšpektorát práce začne správne konanie o uložení pokuty. Aj k začatiu správneho konania je možné sa náležite vyjadriť. Do 30 dní od začatia konania vydá inšpektorát práce rozhodnutie o uložení pokuty. Tá môže vzhľadom na zistené porušenia atakovať sumu 200 000 eur. Voči tomuto rozhodnutiu je možné sa odvolať. Ak však ani Národný inšpektorát práce podanému odvolaniu nevyhovie, poslednou možnosťou zrušenia rozhodnutia, ktoré podnikateľ považuje za nezákonné, je jeho napadnutie na súde v dvojmesačnej lehote od doručenia.

Ak sa vo firme nestal pracovný úraz, tak inšpektorát práce kontroluje najmä dodržiavanie pracovného času (nočná práca, práca nadčas, čas odpočinku), zabezpečovanie stravovania zamestnancov, nelegálne zamestnávanie, mzdové predpisy, dodržiavanie minimálnej mzdy, minimálnych mzdových nárokov a pod. Po kontrole všetkých podkladov, ktoré ste inšpektorátu predložili, tento rozhodne, či začne voči podnikateľskému subjektu konanie o uložení pokuty. Neraz sa stane, že nedostatkov je viacero a súčet sankcií dosahuje pre mnohé firmy likvidačnú výšku.

Za porušenie zákona hrozí sankcia do výšky 200 000 €, za nepredloženie podkladov pokuta do 1000 eur a to aj opakovane

Niektorí podnikatelia sa mylne domnievajú, že uloženiu pokuty sa vyhnú tým, že podklady na výzvu inšpektorom práce nepredložia, a teda že ich nemožno sankcionovať za niečo, čo nebolo kontrolované. Zákon však pamätá aj na tieto prípady a inšpektorát práce môže za nerešpektovanie výzvy uložiť poriadkovú pokutu do 1 000 eur, a to aj opakovane.

Faktom zostáva, že ak si podnikateľský subjekt uvedomuje zanedbania zákonných požiadaviek a vie, že predložením požadovaných podkladov by umožnil preukázať porušenia právnych predpisov, tak pred možnou pokutou do výšky 200 000 eur, nezriedka uprednostní cestu nepredloženia nijakých podkladov a radšej znáša dôsledky v podobe uloženej poriadkovej pokuty.

Ako sa brániť voči nezákonnej pokute alebo opatreniu zo strany inšpektorátu práce

Pri každej kontrole je dôležité poznať svoje práva a povinnosti a inak tomu nie je ani pri kontrole zo strany inšpekcie práce. Pokiaľ tieto vedomosti nemá žiaden zamestnanec firmy, je vhodné obrátiť sa na odborníkov, ktorí sa tejto problematike podrobne venujú.

Každú návštevu inšpekcie práce vo firme, každú výzvu na predloženie dokladov a pod. je potrebné preskúmať, preveriť je opodstatnenosť a súlad s legislatívou a následne na ňu adekvátne reagovať, príp. daný úkon namietať.

Po tom ako inšpektorát práce vykoná kontrolu vo firme a preskúma všetky predložené podklady často zistí, že podnikateľ zanedbal niektorú zo zákonných povinností. Na základe zistených porušení právnych predpisov vydá protokol o výsledku inšpekcie práce. Aj v tomto prípade je dobré mať po ruke odborníka. Nie vždy má totiž inšpekcia práce pravdu a zároveň samotný protokol nie je vždy v súlade so zákonom. V takomto prípade je možné namietať jeho zákonnosť na súdoch a zabrániť tak uloženiu nezákonnej pokuty.

Ak firma platnosť protokolu nenamieta, inšpektorát práce začne konanie o uložení pokuty

Platný protokol o výsledku inšpekcie práce, ktorý nebol napadnutý na súde, môže mať pre firmu závažné následky, nakoľko spravidla býva podkladom v trestnom konaní, alebo súdnom konaní o náhradu nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ste platnosť protokolu nenamietli na súde, inšpektorát práce začne správne konanie o uložení pokuty. Aj k začatiu správneho konania je možné sa náležite vyjadriť. Do 30 dní od začatia konania vydá inšpektorát práce rozhodnutie o uložení pokuty. Tá môže vzhľadom na zistené porušenia atakovať sumu 200 000 eur. Voči tomuto rozhodnutiu je možné sa odvolať. Ak však ani Národný inšpektorát práce podanému odvolaniu nevyhovie, poslednou možnosťou zrušenia rozhodnutia, ktoré podnikateľ považuje za nezákonné, je jeho napadnutie na súde v dvojmesačnej lehote od doručenia.

Čo firme hrozí, ak sa stal pracovný úraz

Pracovný úraz je pre každého zamestnanca a jeho rodinu nechcenou, smutnou a závažnou udalosťou. Nehovoriac o smrteľnom pracovnom úraze. Je nevyhnutné, aby každý podnikateľský subjekt postupoval pri svojej činnosti tak, aby takýmto udalostiam za žiadnych okolností nedošlo!

Aj pri dodržaní všetkých požadovaných postupov sa však niekedy pracovný úraz stane. V tomto prípade je zvyčajne dôsledkom nedbanlivostného konania samotného zamestnanca, ktorý si privodil úraz vlastným pričinením.

Bez ohľadu na dôvod pracovného úrazu, inšpektorát práce za úraz, ktorým bola spôsobená ťažká ujma alebo smrť, zvyčajne ukladá pokutu v minimálnej výške 33 000 eur. Pokuta od inšpektorátu práce však v takýchto prípadoch nie je jedinou sankciou, ktorá firme v danej chvíli hrozí. Inšpektorát práce môže po pracovnom úraz zakázať firme používanie strojov, zariadení, či prístrojov, ktoré môžu byť pre jej úspešné fungovanie nevyhnutné. Nemenej zásadnými sú žaloby zo strany zamestnancov, alebo pozostalých o náhradu nemajetkovej ujmy, odškodnenie za bolesť, alebo odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia, kedy je relevantným pre rozhodnutie súdu práve spomínaný protokol inšpektorátu práce.

V súdnych konaniach môže byť rozhodnuté, že firma je povinná vyplatiť státisíce eur, no najnežiadanejšou sankciou je spravidla trestné konanie, ktorým môže byť štatutárnemu orgánu, alebo zamestnancovi, prípadne externej osobe, zabezpečujúcej bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, vyvodená trestnoprávna zodpovednosť za porušenie právnych predpisov.

Nelegálne zamestnávanie vo firme a kontroly z inšpektorátu práce

V praxi sa možno stretnúť s prípadmi, kedy inšpektorát práce konštatuje nelegálne zamestnávanie a nelegálnu prácu vo firme. Z našich skúseností je to najčastejšie pri osobách, ktoré vykonávajú činnosť ako živnostníci, namiesto toho, aby mali uzatvorený riadny pracovný pomer. Druhým, často sa vyskytujúcim prípadom, je stav, kedy ste síce riadne uzavreli pracovnú zmluvu so zamestnancami, avšak týchto zamestnávateľ neprihlásil do Sociálnej poisťovne vopred, ale časovým oneskorením. Už pri dvoch takto „nelegálne“ zamestnaných zamestnancoch, inšpektorát práce povinne ukladá pokutu v minimálnej výške 5 000 eur a maximálnej 200 000 eur. Pri jednom „nelegálne“ zamestnanom zamestnancovi je minimálna výška pokuty 2 000 eur.

I v takýchto prípadoch je však možné sa brániť! V mene podnikateľských subjektov namietame predovšetkým nezákonné odôvodnenie rozhodnutia, predovšetkým, že k nelegálnej práci vôbec nedošlo, no dôvody, na základe ktorých inšpektorát práce nesprávne a nezákonne rozhodol o uložení pokuty, môžu byť rôzne.

Kontrola inšpektorátom práce môže vo firme zanechať zásadné a likvidačné následky, postupujte preto zodpovedne a obozretne. Pred kontrolou i po nej!

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Róbert Bános
Róbert Bános

Advokátska kancelária BÁNOS

Články autora
Zobraziť viac
Zobraziť menej

Otváracie hodiny počas veľkonočných sviatkov 2024

Prehľad otváracej doby jednotlivých reťazcov počas Veľkej noci - od 29.3.2024 do 1.4.2024. Kto (ne)musí prevádzku zatvoriť?

Pracovná zmluva – náležitosti a informovanie o pracovných podmienkach

Zákonník práce upravuje podstatné náležitosti pracovnej zmluvy a povinnosť informovať aj o ďalších podmienkach. Čo musí obsahovať každá pracovná zmluva a o čom môže zamestnávateľ informovať aj mimo nej?

Prvý zamestnanec: povinnosti zamestnávateľa

Aké povinnosti čakajú podnikateľa, ak sa rozhodne prijať do firmy prvého zamestnanca? Prehľad úkonov súvisiacich so začatím zamestnávania nájdete v článku.

Výkaz o plnení zamestnávania ZŤP v roku 2024 elektronicky

Niektorí zamestnávatelia musia zamestnávať aj osoby so zdravotným postihnutím (ZŤP), s čím sa spájajú ďalšie povinnosti, napríklad podanie ročného výkazu. Ten sa prvýkrát v roku 2024 podáva elektronicky cez portál Služby zamestnanosti.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky