Jednoduché účtovníctvo - príklad

V prípade, ak sa podnikateľ rozhodne uplatňovať na účely zistenia základu dane z príjmov preukázateľné výdavky, je jednou z možností vedenie jednoduchého účtovníctva. Vedenie jednoduchého účtovníctva sa zabezpečuje účtovaním účtovných prípadov v účtovných knihách, ktorými sú peňažný denník, kniha pohľadávok, kniha záväzkov a v prípade potreby ďalšie pomocné knihy. Na prvý pohľad sa môže zdať, že jednoduché účtovníctvo je z hľadiska náročnosti jednoduché. Nie je to však vždy pravda. Kedy môže podnikateľ (napr. živnostník) viesť jednouché účtovníctvo a ako sa vysporiadať so základnými skutočnosťami počas podnikania, ktoré je potrebné zaúčtovať, sa dočítate v tomto článku.

Účtovná jednotka (podnikateľ) účtuje o priebežných položkách v prípade, ak presúva peňažné prostriedky medzi účtom v banke a pokladnicou, v rámci bankových účtov alebo jednotlivých pokladníc. Účtovanie priebežných položiek sa spája aj s platbou prostredníctvom platobnej karty (napr. ak podnikateľ zaplatí za pohonné látky platobnou kartou, ak podnikateľovi zákazník zaplatí platobnou kartou). O priebežných položkách je potrebné účtovať v dôsledku časového odstupu dostupnosti účtovných dokladov, ktoré preukazujú konkrétny účtovný prípad (bližšie vysvetlené v príkladoch).

Účtovná jednotka (podnikateľ) účtuje v súvislosti so zásobami v peňažnom denníku realizované úhrady v hotovosti alebo bezhotovostne. Ako zásoby účtovná jednotka (podnikateľ) účtuje najmä materiál, tovar, hmotný majetok, o ktorom sa rozhodla neúčtovať ako o dlhodobom majetku, služby spojené s obstaraním materiálu a tovaru, ktoré vstupujú do ocenenia zásob, poskytnuté preddavky na nákup zásob (materiálu, tovaru, drobného majetku a pod.), pohonné látky, obaly, náhradné dielce, kancelárske potreby a iné veci potrebné na zabezpečenie prevádzky účtovnej jednotky (podnikateľskej činnosti). O zásobách účtuje účtovná jednotka aj v knihe zásob (knihe zásob sa nebudeme v tomto článku bližšie venovať), okrem tých zásob, o ktorých účtovná jednotka vo vnútornom predpise určila, že sa budú účtovať priamo do spotreby.

Zmenou „postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve účinnou od 1. 1. 2013 bolo do peňažného denníka vložené nové druhové členenie daňovo uznaných výdavkov – služby. V tomto druhovom členení sa účtujú výdavky, ktoré boli do účinnosti novely postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve súčasťou prevádzkovej réžie. Ide najmä o výdavky na bankové činnosti (bankové poplatky, úroky z úverov), spotrebu energií, telefónne služby, internet, správne poplatky, vedenie účtovníctva, poradenstvo.

Pri účtovaní o tržbách je potrebné rozlišovať moment predaja (úbytku tovaru, resp. iných zásob, poskytnutie služby) a moment inkasovania platby. Za tovar alebo službu môže účtovná jednotka (podnikateľ) inkasovať peňažné prostriedky ihneď alebo s časovým odstupom, ak vystavuje faktúru. Faktúru za tovar alebo poskytnuté služby účtovná jednotka (podnikateľ) nemôže účtovať v peňažnom denníku, ale účtuje o nej v knihe pohľadávok (knihe pohľadávok sa nebudeme v tomto článku bližšie venovať). V peňažnom denníku sa účtujú tržby inkasované v hotovosti (na základe príjmového pokladničného dokladu), inkasované na bankový účet (na základe výpisu z bankového účtu) alebo inkasované cez platobný (POS) terminál (na základe interného účtovného dokladu).