Kurzové riziko vzniká už pri kalkulácii zahraničnej zákazky. Zmena výmenného kurzu môže do úhrady faktúry výrazne znížiť maržu alebo dostať celú objednávku do straty. Vhodným zabezpečením však možno maržu ochrániť.
Čo je kurzové riziko a kedy vzniká?
Kurzové riziko vzniká vždy, keď slovenská firma očakáva príjem alebo výdavok v inej mene ako v eurách. Hodnota budúcej platby v českých korunách, dolároch, librách či zlotých sa totiž vplyvom pohybu výmenného kurzu neustále mení. Firma preto vopred presne nevie, koľko eur napokon získa alebo koľko ich bude musieť zaplatiť.
Riziko nevzniká až vystavením faktúry ani v okamihu jej úhrady. Objavuje sa už pri príprave cenovej ponuky. Práve vtedy firma kalkuluje náklady, stanovuje cenu a rozhoduje o marži, ktorú chce na zákazke dosiahnuť. Ak vychádza z aktuálneho kurzu a nepočíta s jeho možnou zmenou, stavia celú kalkuláciu na hodnote, ktorá už o niekoľko hodín nemusí platiť.
Predstavme si slovenského dodávateľa, ktorý pripravuje ponuku pre českého odberateľa. Náklady má prevažne v eurách, zákazník však požaduje cenu v českých korunách. Dodávateľ musí stanoviť taký kurz, pri ktorom zostane zákazka zisková. Zároveň by sa mal rozhodnúť, či ponechá kurzové riziko otvorené, započíta do ceny určitú rezervu alebo si budúci kurz zabezpečí. Riešiť výmenný kurz až po potvrdení objednávky môže byť neskoro. Cena už býva zmluvne dohodnutá a prípadné kurzové straty nemožno preniesť na zákazníka.
Riziko trvá až do zaplatenia. Od odoslania ponuky cez objednávku a dodanie tovaru až po úhradu faktúry môžu uplynúť týždne či mesiace. Počas celého tohto obdobia zostáva hodnota obchodu vyjadrená v eurách neistá. Čím dlhšia je splatnosť a čím vyššia je suma, tým výraznejší môže byť konečný vplyv kurzu.
Ako zmena kurzu ovplyvňuje maržu?
Slovenská firma vystaví českému odberateľovi faktúru na 2,5 milióna českých korún. Pri kurze 25 CZK za euro predstavuje tržba 100 000 eur. Ak však euro do zaplatenia posilní na 25,50 CZK za euro, firma po výmene dostane približne 98 039 eur. Kurzový pohyb ju tak pripravil o takmer 2 000 eur, hoci korunová hodnota faktúry zostala nezmenená. Pri päťpercentnej marži by firma prišla približne o dve pätiny očakávaného zisku. Pri obchodoch s nižšou maržou môže podobný vývoj dostať celú zákazku do straty.
Riziká exportéra a importéra sú odlišné. Exportéra ohrozuje oslabenie meny, v ktorej inkasuje svoje tržby. Importér čelí opačnému problému: ak mena jeho záväzku voči euru posilní, na jej nákup bude potrebovať viac eur. Kurzové riziko teda nenesie iba vývozca alebo iba dovozca. Rozhodujúce je, či budúci príjem/výdavok firmy vzniká v cudzej mene.
Čakanie na lepší kurz je špekulácia
Rozhodnutie kurz nezabezpečiť, môže byť legitímne, musí však byť vedomé. Ak firma iba čaká, či sa trh vyvinie priaznivo, neriadi svoje obchodné riziko, ale špekuluje na pohyb meny. Priaznivejší kurz môže zisk zvýšiť, nepriaznivý vývoj však môže bez varovania výrazne znížiť maržu, ktorú firma vytvárala celé mesiace.
V akej mene teda dohodnúť cenu a fakturovať? Voľba meny určuje, ktorá strana bude niesť kurzové riziko. Slovenská firma môže požadovať fakturáciu v eurách, a tým si zachovať vopred známu hodnotu príjmu alebo výdavku. Riziko však nezmizne – iba sa presunie na zahraničného obchodného partnera. Ten môže v dôsledku vlastného kurzového rizika požadovať vyššiu cenu, kratšiu splatnosť alebo platbu vo svojej domácej mene.
Možnosť fakturovať napríklad v českých korunách, dolároch či librách preto môže predstavovať konkurenčnú výhodu. Dodávateľ ponúkne zákazníkovi jednoduchšie podmienky a kurzové riziko prevezme na seba. Musí ho však zohľadniť v cene alebo vhodným spôsobom zabezpečiť.
Pri príprave ponuky nestačí prepočítať cenu aktuálnym kurzom. Firma by mala pracovať s kalkulačným kurzom, ktorý zohľadňuje predpokladaný termín platby, výšku marže aj prípadné náklady na zabezpečenie. Zároveň potrebuje poznať svoj hraničný kurz – teda úroveň, pri ktorej zisk zo zákazky klesne pod prijateľnú hranicu alebo sa obchod dostane do straty.
Vďaka tomu dokáže firma posúdiť, či kurzové riziko prijme, premietne ho do ceny alebo ho zabezpečí. Kurzová rezerva v cenovej ponuke môže pomôcť, jej príliš vysoká úroveň však zároveň znižuje konkurencieschopnosť.
Ako možno obmedziť kurzové riziko
Nie každé menové riziko je potrebné riešiť finančným nástrojom. Prvou možnosťou je prirodzené zabezpečenie: firma použije príjem v cudzej mene na úhradu záväzkov v rovnakej mene. Ak napríklad inkasuje české koruny a zároveň v nich platí českým dodávateľom, potrebuje zameniť iba výsledný rozdiel.
Na tento účel môže využívať devízový účet. Cudziu menu naň prijme, ponechá ju na účte a následne použije bez opakovaných konverzií do eur a späť. Devízový účet však sám osebe nezabezpečuje budúci kurz. Umožňuje iba efektívnejšie riadiť platby a načasovanie výmeny.
Riziko možno znížiť aj zálohovou platbou, kratšou splatnosťou alebo rozdelením platby na viac častí. Tým sa skracuje obdobie, počas ktorého môže pohyb kurzu ovplyvniť hodnotu obchodu.
Forward: budúci kurz známy vopred
Ak prirodzené zabezpečenie nestačí, firma môže využiť menový forward. Ide o dohodu, na základe ktorej v budúcnosti nakúpi alebo predá stanovenú sumu cudzej meny za vopred dohodnutý kurz. Slovenský exportér tak už pri prijatí objednávky vie, koľko eur získa po úhrade faktúry v cudzej mene. Importér si naopak vopred stanoví, koľko eur bude potrebovať na úhradu zahraničného záväzku. Forward tak odstraňuje kurzovú neistotu a chráni plánovanú maržu aj cash flow.
Istota má podobu záväzku. Forward nie je stávkou na to, či bude dohodnutý kurz výhodnejší ako budúci trhový kurz. Jeho hlavným zmyslom je istota. Firma vďaka nemu pozná ekonomický výsledok obchodu a nemusí čakať, akým smerom sa trh pohne.
Zároveň však ide o záväzok uskutočniť výmenu podľa dohodnutých podmienok. Forward je preto vhodný najmä pre potvrdené zákazky, pri ktorých firma pozná sumu a predpokladaný termín platby. Ak sa objednávka zruší, jej hodnota sa zmení alebo odberateľ zaplatí neskôr, môže byť potrebné zabezpečenie upraviť. S tým môžu byť spojené dodatočné náklady, s ktorými treba počítať.
Menová opcia: ochrana s väčšou flexibilitou
Menová opcia umožňuje firme stanoviť si najhorší kurz, za ktorý v budúcnosti nakúpi alebo predá cudziu menu. Na rozdiel od forwardu však spravidla nepredstavuje povinnosť výmenu uskutočniť. Firma získava právo využiť dohodnutý kurz, ak sa trh vyvinie nepriaznivo. Ak sa kurz, naopak, pohne žiaducim smerom, opciu nemusí využiť a výmenu môže uskutočniť za výhodnejší aktuálny trhový kurz.
Práve v tom spočíva hlavný rozdiel oproti forwardu: forward prináša pevne stanovený výsledok, zatiaľ čo opcia spája ochranu pred nepriaznivým kurzovým vývojom s možnosťou profitovať z priaznivého pohybu trhu.
A ako opcia chráni exportéra a importéra? Slovenský exportér, ktorý očakáva príjem v českých korunách, sa môže pomocou opcie chrániť pred ich oslabením. Ak koruna oslabí pod stanovenú úroveň, využije dohodnutý kurz. Ak naopak posilní, môže koruny zameniť výhodnejšie za aktuálnych trhových podmienok.
Podobne sa slovenský importér môže chrániť pred posilnením dolára, v ktorom má zaplatiť svojmu dodávateľovi. Opcia mu vopred stanoví maximálny náklad v eurách, no pri oslabení dolára mu ponechá možnosť nakúpiť ho lacnejšie.
Za flexibilitu sa spravidla platí
Klasická menová opcia je spojená s opčnou prémiou, teda cenou, ktorú firma zaplatí za získané právo a flexibilitu. Prémia je známa vopred a možno ju zahrnúť do kalkulácie zákazky. Jej výška závisí najmä od zabezpečovanej sumy, dĺžky zabezpečenia, zvoleného kurzu a očakávanej volatility daného menového páru.
Opcia preto nemusí byť najlacnejším riešením. Zmysel však môže dávať tam, kde nie je isté, či sa platba uskutoční, aká bude jej výška alebo kedy presne bude realizovaná. Typickým príkladom je výberové konanie, plánovaná objednávka bez definitívneho potvrdenia alebo zákazka s premenlivým objemom.
Zabezpečenie pevným forwardom alebo flexibilnou opciou?
Voľba medzi forwardom a opciou závisí predovšetkým od miery istoty budúceho peňažného toku. Ak má firma potvrdenú objednávku, pevnú cenu a známy termín úhrady, vhodným riešením býva forward. Prináša jednoznačne stanovený kurz a umožňuje presne určiť ekonomický výsledok zákazky.
Ak je budúca platba menej istá alebo si chce firma zachovať možnosť využiť priaznivý vývoj kurzu, vhodnejšia môže byť opcia. Vyššia flexibilita je však spojená s prémiou, ktorú treba porovnať s výškou chránenej marže a potenciálnou kurzovou stratou.
Nie je potrebné zabezpečiť všetko jedným nástrojom
Rozhodnutie nemusí byť iba medzi možnosťami „zabezpečiť“ a „nezabezpečiť“. Firma môže forwardom zabezpečiť časť očakávanej platby, ktorej realizáciu považuje za takmer istú, a zostávajúcu časť chrániť opciou alebo ju ponechať otvorenú. Rovnako môže zabezpečenie rozdeliť do viacerých termínov.
Ak napríklad očakáva príjem jeden milión českých korún, nemusí celú sumu zabezpečiť naraz. Časť môže pokryť budúcimi výdavkami v českých korunách, časť zabezpečiť forwardom a zostávajúcu pozíciu riešiť neskôr podľa vývoja zákazky.
Cieľom nie je poraziť trh. Úspešnosť zabezpečenia nemožno hodnotiť iba podľa toho, či bol dohodnutý kurz napokon výhodnejší ako kurz dostupný na trhu. Takéto porovnanie je možné až spätne. Zmyslom zabezpečenia je vopred obmedziť neistotu a chrániť úroveň marže, ktorú firma považuje za prijateľnú.
Dobrá stratégia preto nehľadá zakaždým najlepší možný kurz. Stanovuje kurz, pri ktorom zostáva obchod bezpečný a ziskový, a volí taký spôsob zabezpečenia, ktorý zodpovedá skutočnej podobe konkrétnej zákazky.
Zabezpečovať jednotlivé faktúry alebo celú menovú pozíciu?
Firma, ktorá realizuje iba niekoľko zahraničných obchodov ročne, môže zabezpečovať každú faktúru samostatne. Pravidelný exportér alebo importér by však mal sledovať celkovú menovú pozíciu – teda očakávané príjmy a výdavky v konkrétnej mene za určité obdobie. Ak napríklad inkasuje české koruny a zároveň v nich platí svojim dodávateľom, zabezpečuje iba rozdiel medzi príjmami a výdavkami. Vyhne sa tak zbytočne vysokému objemu menových konverzií aj nadmernému zabezpečeniu.
Zabezpečenie možno rozložiť v čase. Nie je potrebné zabezpečiť celú očakávanú sumu naraz. Firma môže postupne zabezpečovať napríklad 50, 70 alebo 90 % predpokladaného menového toku podľa toho, ako sa obchodný plán postupne premieňa na potvrdené objednávky. Takýto prístup znižuje riziko, že spoločnosť zabezpečí platby, ktoré sa napokon neuskutočnia. Zároveň obmedzuje závislosť od kurzu platného v jediný konkrétny deň.
Jednoduché pravidlá riadenia kurzového rizika
Riadenie menového rizika by nemalo závisieť od aktuálneho odhadu majiteľa firmy, obchodníka či účtovníka. Firma by si mala stanoviť niekoľko zrozumiteľných pravidiel a uplatňovať ich pri všetkých zahraničných obchodoch.
Vopred by si mala určiť:
- ktoré meny a objemy bude sledovať,
- aký kurz použije pri kalkulácii,
- akú minimálnu maržu chce chrániť,
- akú časť očakávaných platieb zabezpečí,
- aké nástroje môže využívať,
- kto rozhoduje o zabezpečení a kto kontroluje výsledky.
Stratégiu je potrebné pravidelne aktualizovať podľa nových objednávok, zmien splatnosti aj skutočne prijatých a odoslaných platieb. Zabezpečenie by malo vychádzať z reálnych obchodných tokov, nie z predpovedí, akým smerom sa kurz pravdepodobne vydá.
Kurz je neoddeliteľnou súčasťou cenovej kalkulácie a kurzové riziko nie je problém, ktorý by mala firma riešiť až po vystavení faktúry. V tom čase je už cena spravidla dohodnutá a priestor na ochranu marže obmedzený.
O mene obchodu, kalkulačnom kurze a prípadnom zabezpečení je preto potrebné rozhodnúť ešte pred odoslaním cenovej ponuky. Devízový účet, prirodzené zabezpečenie, forward či opcia nie sú cieľom samy osebe. Sú nástrojmi, ktoré pomáhajú zabezpečiť, aby pohyb výmenného kurzu nerozhodoval o ziskovosti inak dobre pripravenej zákazky.
