Dedenie zo zákona

Dedenie zo zákona
Martin Biskupič

Mediačná kancelária BISKUPIČ & CO so sídlom v Bratislave sa špecializuje na mimosúdne urovnanie obchodných, majetkových, spotrebiteľských a rodinných sporov. Zároveň je registrovaným sprostredkovateľom kolektívnych sporov.

Zobraziť viac
Zobraziť menej

Kto je zo zákona dedičom, ak zomrelý nezanechal platný závet, v ktorom by majetok rozdelil? Všetci príbuzní dediť nebudú, nemožno ich „hádzať do jedného vreca“.

Dedenie vo všeobecnosti znamená prechod majetku poručiteľa (toho, kto zomrel), na jeho dedičov. Kto nimi bude a aký podiel budú dediť, sa určuje tromi spôsobmi – na základe závetu, zo zákona alebo ich kombináciou. Pojem „dedenie zo zákona“ preto budeme v tomto článku chápať ako spôsob určenia dedičov na základe zákonných pravidiel pre prípad, kedy nebol zanechaný platný závet s určením okruhu dedičov.

Štyri skupiny dedičov

Pri dedení zo zákona sa rozlišujú štyri skupiny dedičov. Tieto skupiny sú chronologicky nadradené. Najprv sa skúma, či sú splnené podmienky pre určenie okruhu dedičov podľa pravidiel dedenia v prvej skupine. Pokiaľ dedičov nemožno určiť podľa skoršej skupiny, skúmať sa budú podmienky podľa ďalšej.

Dediť je možné iba podľa pravidiel jednej zo skupín. Nie je možné kombinovať pravidlá dedenia rôznych skupín.

Na rozdiel od dedenia na základe závetu, kedy môže byť ako dedič určená aj právnická osoba alebo štát, zákonné dedenie sa týka iba fyzických osôb.

Dedenie zo zákona v prvej skupine

Do prvej skupiny patria poručiteľove (zomrelého) deti a manžel či manželka. Čo sa týka hodnoty dedičstva, ich postavenie je v prvej skupine rovnocenné a teda každý z nich dedí rovnakým dielom.

Iný pohľad má zákon na ich zastupiteľnosť. Ak by sa stalo, že poručiteľove (zomrelého) deti by z akéhokoľvek dôvodu nededili, ich dedičský podiel by pripadol ich potomkom, tzn. vnúčatám poručiteľa. Dôvodom, pre ktoré dieťa nededí, môže byť odmietnutie dedičstva, dedičská nespôsobilosť, vydedenie, neprihliadanie na dediča. Ale tiež prípad, kedy dieťa poručiteľa zomrelo skôr ako poručiteľ.

Toto pravidlo zastupiteľnosti neplatí pri manželovi/manželke poručiteľa. Ak manžel/manželka z akéhokoľvek dôvodu nededí, v dedičskom konaní sa na neho neprihliada.

V prípade, ak poručiteľ v čase smrti mal deti, ale nemal manžela/manželku, dedičmi budú iba deti a bude sa postupovať podľa pravidiel prvej skupiny. Naproti tomu, ak zomrelý deti nemal, manžel / manželka nemôže samostatne dediť podľa pravidiel prvej skupiny, ale bude sa postupovať podľa pravidiel dedenia v druhej skupine.

Je potrebné poznamenať, že na deti poručiteľa (zomrelého) je potrebné nazerať v právnom, nie výlučne biologickom zmysle. Za dieťa sa považuje aj dieťa poručiteľom osvojené. Rovnako je potrebné zohľadniť, ak by bolo poručiteľovo biologické dieťa osvojené inou osobou. Tým by sa prestalo na biologického rodiča nazerať ako na rodiča. Pre účely dedičského práva bude za dediča považované aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

Špecifickou otázkou pre určenie okruhu dedičov je aj existencia manželstva v čase smrti poručiteľa. Ak by pol poručiteľ v čase smrti v rozvodovom konaní alebo bolo vydané rozhodnutie o rozvode manželstva, ale ešte nenadobudlo právoplatnosť, manžel / manželka poručiteľa by dedil / dedila.

Druhou je otázka možnej neplatnosti manželstva, kedy sa na manželstvo nazerá, akoby nikdy neexistovalo. Takéto rozhodnutie je možné vydať aj po smrti poručiteľa, a to aj na návrh detí poručiteľa (zomrelého) podaný na súd do jedného roka po jeho smrti. Ak by teda súd vydal po smrti poručiteľa rozhodnutie, že jeho manželstvo nebolo platné, z dedičského konania by bol takýto manžel vylúčený.

Článok pokračuje pod reklamou

Dedenie v druhej skupine

Podľa pravidiel druhej skupiny dedičov zo zákona možno postupovať iba v prípade, ak zomrelý žiadne deti nemal alebo z akéhokoľvek dôvodu deti zomrelého, ani ich potomkovia, nededili.

Do druhej skupiny patria poručiteľov manžel/manželka, jeho rodičia a jeho blízke osoby. Pre účely dedenia budeme pod blízkou osobou rozumieť tých, „ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.“

Pri blízkej osobe teda musí byť splnená nielen podmienka bývania v spoločnej domácnosti (počas minimálne jedného roka), ale zároveň aj vzájomná starostlivosť o spoločnú domácnosť alebo odkázanosť na výživu poručiteľa.

Ak sa napríklad bezdetný poručiteľ zosobášil so slobodnou matkou a žili spolu viac ako rok, jej dieťa by bolo k dedeniu povolané ako dedič – blízka osoba. Ak by si ho poručiteľ za života stihol osvojiť, manželka a dieťa by dedili rovným dielom podľa pravidiel pre prvú skupinu.

Asi najčastejším príkladom blízkej osoby je druh alebo družka poručiteľa, teda nezosobášený pár. A to vrátane párov rovnakého pohlavia. Pre účely dedenia sa samotný status manželstva stáva podstatným faktorom.

Podľa pravidiel druhej skupiny dedia všetci rovným dielom s výnimkou manžela/manželky poručiteľa (zomrelého), ktorý dedí vždy najmenej polovicu dedičstva.

Podľa pravidiel druhej skupiny, ak by niektorý z dedičov nededil, zákon za nich nestanovuje náhradníkov, ako je to pri pravidlách prvej skupiny, kedy namiesto detí nastupujú do dedenia ich potomkovia. A teda, ak by napríklad nededili rodičia zomrelého, nenastupujú na ich miesto ich deti - súrodenci zomrelého.

Dedenie v tretej skupine

Tretia skupina nastupuje, ak by sa stalo, že by nededil manžel/manželka, dieťa, ani žiadny z rodičov poručiteľa (zomrelého). Vtedy by podľa pravidiel dedenia pre tretiu skupinu nastúpili súrodenci poručiteľa a poručiteľove blízke osoby. Všetci by dedili rovným dielom.

Súrodenec je podľa zákona vtedy, ak mali s poručiteľom spoločného aspoň jedného rodiča. Opätovne za rovnocenných súrodencov zákon uznáva aj osvojené deti rodiča poručiteľa (zomrelého).

V tejto skupine sa znovu vyskytuje princíp reprezentácie, kedy by nastúpili deti súrodenca zomrelého, a to vtedy, keby tento súrodenec nededil.

Dedenie vo štvrtej skupine

Podľa pravidiel štvrtej skupiny by sa postupovalo, keby neboli splnené podmienky pre dedenie v predošlých troch skupinách.

V štvrtej skupine dedia prarodičia poručiteľa (zomrelého), prípadne ich potomkovia, ak by z nejakého dôvodu prarodičia nededili. Zákon teda v extrémnych prípadoch umožňuje dediť aj strýkom a tetám zomrelého.

Ak by sa zistilo, že dedičov nemožno určiť podľa pravidiel žiadnej zo skupín, dedičstvo by pripadlo štátu.

Spôsob prerozdelenia majetku je možné upraviť

Tieto zákonné pravidlá určenia okruhu dedičov sú platné všeobecne, hoci sa s ohľadom na rôzne rodinné situácie nemusia zdať vhodné každému. Podľa zákona tak môže poručiteľ pravidlá upraviť v poslednej vôli (závete) tak, aby boli v súlade s tým, ako chce svoj majetok po smrti prerozdeliť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Martin Biskupič
Martin Biskupič

Mediačná kancelária BISKUPIČ & CO so sídlom v Bratislave sa špecializuje na mimosúdne urovnanie obchodných, majetkových, spotrebiteľských a rodinných sporov. Zároveň je registrovaným sprostredkovateľom kolektívnych sporov.


Dedenie dlhov

Súčasťou dedičstva nie je iba majetok, ale aj všetky dlhy zomrelého. Aké sú špecifiká dedenia dlhov, do akej výšky za ne zodpovedá dedič a za akých podmienok sa môže plateniu zdedených dlhov vyhnúť?

Odmietnutie dedičstva

Do kedy je možné dedičstvo odmietnuť a akým spôsobom? Aké má práva dedič, ak si svoje rozhodnutie rozmyslí a o dedičstvo záujem bude mať?

Obsah dedičstva – čo do dedičstva patrí

Čo je predmetom dedenia a čo sa za dedičstvo nepovažuje? Ktoré práva môžu po smrti poručiteľ prejsť na inú osobu inak ako dedením?

Ako napísať závet a vydedenie

Čo má závet obsahovať, je potrebné, aby pri jeho spisovaní boli svedkovia, a koho nie je možné vydediť? Všetko, čo potrebujete vedieť skôr ako sa rozhodnete vytvoriť testament.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky