Karl Elsener (VICTORINOX)

Kristína Gardoňová | 21.10.2012
Karl Elsener (VICTORINOX)
Písal sa rok 1884, keď sa z malej zadlženej dielničky začala rozvíjať dnes už najväčšia korporácia na výrobu nožov v Európe. Švajčiarska kvalita, prestíž a do detailu vyladená presnosť aj tej najmenšej súčiastky. Áno, tipujete správne – hovoríme o Victorinox, najpopulárnejších skladacích nožoch na svete. Čo je tajomstvom úspechu tejto rodinnej spoločnosti a prečo ostatné veľké firmy vo svojich reklamných kampaniach používajú nože Victorinox ako kvalitný a vzácny dar verným zákazníkom či obchodným partnerom?

Odpovede získame, keď sa trochu prenesieme v čase. Bolo to v roku 1860, keď sa do rodiny Elsenerovcov narodil Karl. Jeho rodičia vlastnili malý obchod a dielničku na výrobu klobúkov. Boli plní energie a vytrvalosti v podnikaní, ktoré preniesli aj na malého Karla. V 19.storočí bola situácia na Švajčiarskom trhu kritická. Krajina bola považovaná za jednu z najchudobnejších v Európe a kvôli vysokej nezamestnanosti bolo množstvo ľudí nútených emigrovať. Karl v mladom veku pracoval ako tovariš v Paríži a neskôr aj v nemeckom Tuttlingene. Keď bol zaučený, vrátil sa do svojho rodného Ibach-Schwyzu a otvoril si vlastnú dielňu na výrobu nožov.


V hlave sa mu zrodil perfektný nápad – dodávať nože pre švajčiarsku armádu, avšak jeho realizácia vyžadovala množstvo finančných prostriedkov, ktoré nemal. Založil teda Asociáciu Švajčiarskych Nožiarov, aby mohli spoločnými silami vniesť život do jeho nápadu. V roku 1891 sa uskutočnila prvá dodávka nožov pre armádu, no po krátkom čase sa nožiari stiahli z projektu, pretože nemecká fabrika v Sollingene dokázala nože vyprodukovať oveľa rýchlejšie a lacnejšie. Karl Elsener bol jediný, ktorý vytrval, no stratil všetky investované peniaze. Aj napriek prvotnému neúspechu sa nevzdal svojho nápadu a vypožičal si od príbuzných a známych peniaze na ďalší chod svojho biznisu. Tento, v tej dobe riskantný krok si vyžadoval extrémnu determináciu a vieru v úspech, ktorá mu neskôr priniesla vytúžené ovocie.


Karl Elsener sa neustále snažil o vylepšenie svojich produktov. V 1896 sa mu podarilo pripojiť čepele a náradia na obe strany vreckového noža, čím si zabezpečil meno inovátora v nožiarskej brandži. Svoj biznis naštartoval na prvom veľkom projekte, ktorý nebol oficiálnou zákazkou pre švajčiarsku armádu, ale umožnil mu dostať sa do povedomia ľudí. Bol to vynález s názvom „dôstojnícky a športový nôž“, ktorí si vojaci sami prichádzali kupovať do nožiarskych butikov. Tento nôž je doteraz najobľúbenejším produktom z rady nožov Victorinox.


Keďže záujem o nože vzrastal, Karl sa rozhodol odlíšiť od konkurencie. Bolo to v roku 1909, kedy vytvoril svoje dnes už svetoznáme logo – štít s krížom vnútri, ktoré je dnes registrovanou obchodnou značkou Victorinox vo viac ako 120 krajinách. V tom istom roku  Karlovi zomrela mama, jeho veľký vzor a pomocník v podnikaní. Rozhodol sa preto na jej pamiatku zakomponovať do názvu svojej firmy jej meno, Victoria. Názov, ktorý poznáme dnes, bol oficiálne zaregistrovaný až v roku 1921, kedy pre nožiarsku výrobu nastalo prelomové obdobie. Vynález nerezovej ocele začal písať históriu výroby nožov v celkom inej podobe. Z francúzskeho „inoxydable“, čo v preklade znamená nehrdzavejúci, zobral Karl druhú časť názvu svojej značky a meno Victorinox bolo na svete.


Možno sa pýtate, čo stálo za Karlovým odhodlaním ďalej podnikať a ako sa mu podarilo prekonať tak ťažkú situáciu, v ktorej sa ocitol. Rodičovská podpora a výchova v kresťanskom duchu boli pre malého Karla prvotným impulzom pre vytváranie hodnôt vo svojom podnikaní. Doteraz vo výrobných fabrikách a v manažmente firmy sú viera a vzájomná dôvera základnými hodnotami, na ktorých sa buduje priateľská atmosféra jej zamestnancov. Primárnym cieľom rodiny Elsenerovcov bolo vždy vytváranie pracovných miest a ich uchovávanie. Tento cieľ pramenil nielen z vysokej nezamestnanosti, ktorá panovala v tej dobe vo Švajčiarsku, ale aj z úcty k práci a k zamestnancom, ktorí neustále pracovali na rozvoji spoločnosti. Počas období boomov firma odkladala peniaze do špeciálneho fondu, a tým mohla vyplácať zamestnancov aj v obdobiach recesie a predísť tak ich prepúšťaniu. V neskorších rokoch, kedy už vedenie firmy prešlo na Karlovho vnuka, Carla, bola založená charitatívna nadácia ako ďalší prínos ľudských hodnôt Elsenerovej rodiny pre spoločnosť.


Okrem solídnej bázy humánnych princípov, na ktorých Karl Elsener staval svoj biznis, vďačí za svoj úspech i iným faktorom. Pre transparentnosť a podporu súťaživosti medzi francúzskym a nemeckým regiónom krajiny sa švajčiarska vláda rozhodla rozdeliť zákazku na armádne nože „Modell 1890“ medzi dve nožiarske firmy – Victorinox a Wenger zastupujúce tieto dva regióny. Ich súťaživosť bola vlastne priateľskou spoluprácou a pomohla k zníženiu cien nožov a k neustálemu zvyšovaniu ich kvality a prepracovanosti. Vzájomnou dohodou firmy propagovali svoje výrobky ako „Genuine Swiss Army Knife“ pre nože Wenger a „Original Swiss Army Knife“ pre nože Victorinox. V roku 2005 Victorinox kúpil Wenger a začal diverzifikovať portfólio svojich výrobkov. Dnes už nájdeme hodinky, outdoorové oblečenie a dokonca aj dámske či pánske voňavky nesúce logo štítu s krížom.


Tajomstvom úspechu Elsenerovej rodiny bol odjakživa produkt založený na kvalite  ponúkaný za dobrú cenu. „Náš recept na úspech je veľmi jednoduchý: sústredíme sa aj na ten najmenší detail.“ Inovácie boli pre Karla vždy dôležitým krokom vpred. Od vynájdenia mechanizmu, ktorý dokáže udržať mnoho častí skladacieho noža na jeho oboch stranách, cez použitie hliníkových zliatin na odľahčenie nožov až po špeciálne úpravy, ktoré sú typickými znakmi pre nože Victorinox - klikací zvuk pri zatváraní noža, patentovaný otvarák na konzervy, či veľká ostrosť čepelí a tvrdosť povrchu, sa Karlove nože prepracovali na vrchol kvality a elegancie švajčiarskych nožov. Dnes vďaka tomu reprezentujú Švajčiarsko po celom svete. Nože Victorinox sa vďaka svojej spoľahlivosti stali bežnou výbavou armád, expedícii do Antarktídy, do amazonských pralesov a Himalájí či posádok vesmírnych rakiet. Tieto nože sú dokonca považované za dizajnérske skvosty. Do svojich zbierok ich zaradili Múzeum moderných umení v New Yorku a Múzeum aplikovaného umenia v Mníchove.


A ako vidí budúcnosť Victorinox jej terajší konateľ, Carl Elsener? „Musíme sa snažiť upevniť si našu pozíciu na svetovom trhu a zároveň zabezpečiť stabilitu našej spoločnosti. Žiadne náhle zmeny v spoločnosti nie sú plánované, chceme len presadiť racionalizáciu a automatizáciu procesov, prispôsobiť výber produktov požiadavkám našich zákazníkov a stať sa čoraz aktívnejšími na mieste predaja.“ Spoločnosť sa veľkej konkurencie neobáva, avšak Čína svojimi nekvalitnými napodobeninami strpčuje život firme i švajčiarskym ambasádam, ktoré vo veciach ochrany značky musia často zasahovať. Victorinox aj naďalej pokračuje vo svojej environmentálnej politike, venuje sa recyklácii a investuje do obnoviteľných zdrojov energií pre svoje výrobné haly.

Ako Karl Elsener vždy vravieval, identita, spoľahlivosť a neustále dodávky vojenskej klientele boli, sú a ostanú troma piliermi úspechu tejto značky.

O autorovi

Najnovšie články od autora Kristína Gardoňová

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: