Paradigma: spoločnosť, ktorej názov vznikol vo vlaku, napravuje pokrivenú reputáciu call-centier

Paradigma: spoločnosť, ktorej názov vznikol vo vlaku, napravuje pokrivenú reputáciu call-centier

Som trochu workoholik s vášňou pre letné dovolenky, kvalitnú literatúru a dobré víno. Ako štúdiom poznačený slovenčinár som profesijné, ale aj osobné naplnenie našla v hre so slovami, kladením pestrých informácií na papier a ich šírení medzi ľudí. Stále sa učím a veľa sa pýtam. Zvedavosť mi pomáha pri písaní biznis príbehov, tlačových správ či marketingových textov. Základom rýchlych prstov na klávesnici sú aspoň 2 šálky kávy denne, pozitívni ľudia v mojom okolí a pohyb v prírode.

Zobraziť viac
Zobraziť menej

Antonín Pospíšil z „teplého miestečka“ top manažéra vo firme, ktorú sám staval na nohy, skočil do divokých vôd vlastného biznisu v oblasti call-centier. Dnes patrí k najlepším v Čechách i na Slovensku.

Dlhoročný podnikateľ Antonín Pospíšil sa výziev rozhodne nebojí. Vyštudoval technickú kybernetiku, následne kývol pozícii manažéra a napokon presedlal na podnikateľskú sféru. V USA sa mu zapáčil koncept call-centier, s ktorými postupne zoznámil aj slovenský a český trh. Nezastavila ho ani technologická priepasť medzi zaoceánskym a slovenským trhom. Firma dnes patrí k najpoprednejším na trhu v oblasti komunikácie prostredníctvom kontaktného centra.

Z dobrého na ešte lepšie

Snom každého študenta je poslednýkrát úspešne prekročiť prah školy s diplomom pod pazuchou a vykročiť naprieč úspešnej kariérnej budúcnosti. Antonínovi Pospíšilovi sa po skončení štúdia technickej kybernetiky na Žilinskej univerzite podarilo zamestnať v úspešnej softvérovej firme ako programátor. „Mal som našliapnuté na zaujímavý kariérny rast. Krátko po nástupe som však dostal ponuku pracovať v celkom novej a práve sa otvárajúcej bankovej inštitúcii. Bola to zahraničná banka s ambíciou etablovať sa na Slovensku. Ako svoje sídlo si vybrala práve Žilinu,“ rozpráva dnes už dlhoročný podnikateľ, ktorý ako absolvent dostal ponuku vybudovať a zastrešiť IT oddelenie vznikajúcej inštitúcie. „Pre mladého človeka, ktorým som vtedy bol, to bola obrovská výzva,“ netají sa Antonín Pospíšil, ktorý sa napokon rozhodol povedať áno ceste do neznáma a ponuku prijal. Nasledujúcich 5 rokov sa úspešne podieľal na rozvoji banky, v ktorej to dotiahol až na top manažérsku pozíciu.

Stolička na vrchole hierarchickej pyramídy v bankovníctve sa však Antonínovi postupne zunovala. Banka sa na trhu úspešne uplatnila, jednotlivé procesy boli zastabilizované a veci začali fungovať automaticky. „Hoci som mal svoje takpovediac teplé miestečko a komfortnú zónu, začala mi chýbať dynamika a ťah na bránku,“ spomína Antonín, ktorého v roku 1995 čakala pracovná stáž za oceánom. „V USA som prišiel do kontaktu s práve sa rozvíjajúcim odvetvím call-centier, ktoré boli na Slovensku niečím absolútne novým. Nové technológie a postupy som chcel zaviesť aj u nás v banke. Náš trh však nebol ešte na túto oblasť v bankovníctve pripravený a my sme trošku predbehli dobu,“ opisuje okolnosti, za ktorých sa po 5 rokoch práce rozhodol opustiť spoločnosť, ktorú pomohol vybudovať celkom od nuly. Do necelého roka po odchode z bankovníctva spustil vlastný biznis.

Článok pokračuje pod reklamou

Názov firmy z vlaku

Na začiatku sa spojil s niekoľkými bývalými kolegami a spoločne založili spoločnosť Lion Teleservices. Pôvodné zameranie spoločnosti bolo čisto technologické. Nie všetko však šlo tak rýchlo, ako si podnikatelia predstavovali. „Pochopil som, že všetko má svoj takpovediac technologický čas a treba byť trpezlivý. Práve trpezlivosť je jedným z faktorov, ktoré v podnikaní pokladám za kľúčový,“ rozpráva Antonín a dodáva, že v čase, keď sa pustil do zakladania svojej firmy, slovenský trh ešte nebol schopný absorbovať novinky zo zámoria a vyžadoval si značnú edukáciu. Podarilo sa. Po niekoľkých rokoch časť spoločnosti odpredali nadnárodnej korporácii a začali sa učiť robiť svetový biznis. „S majoritným zahraničným vlastníkom, ktorému vďačím za veľké množstvo skúseností, sme sa v niektorých názoroch o riadení spoločnosti začali postupne rozchádzať. Hoci som presne nevedel, čomu sa budem ďalej venovať, cítil som, že opustiť moju komfortnú zónu je v tomto prípade správne rozhodnutie. Spätne ho hodnotím ako výrazne pozitívny a kľúčový bod pre moje ďalšie smerovanie,“ konkretizuje Antonín, ktorý po 15-ročnom pôsobení zo zabehnutej firmy odišiel.

Hrať poker s otvorenými kartami je to prospešné pre všetkých.

Do roka spustil vlastný biznis a založil spoločnosť Paradigma s prioritným zameraním na oblasť call-centier. Dnes je jedným z dvoch majiteľov spoločnosti, ktorá sa orientuje na oblasť komunikácie prostredníctvom kontaktného centra. „Našimi klientmi sú predovšetkým banky, poisťovne, energetické spoločnosti či telekomunikácie, ktoré tieto služby outsourcujú. V súčasnosti máme na Slovensku 2 pobočky a jednu aj v Čechách,“ približuje majiteľ spoločnosti, ktorá dáva prácu až 130 zamestnancom. Hlavný rozdiel v pozícii zamestnanec – zamestnávateľ vidí v tom, že podnikateľ pre svoju spoločnosť nepracuje. Žije ňou 24 hodín denne, 7 dní v týždni.

 

Call centrum Paradigma vzniklo v roku 2013. Jej názov vznikol, paradoxne, vo vlaku smerujúcom do Prahy. Antonín si ako jeden zo zakladateľov spoločnosti čítal rozhovor s významným lekárom, ktorý použil slovo paradigma. Slovo ho zaujalo, naťukal ho do slovníka a overil si jeho presný význam. Rozhodol sa. Firmu pomenoval Paradigma vo význame slov príklad, vzor. Zakladatelia spoločnosti plánovali návratnosť investovaných financií približne do jedného roka. Call-centru sa však darilo už po prvých 5 mesiacoch. Prví zákazníci prichádzali na základe aktívneho oslovovania či účasti v tendroch, dnes už prichádzajú aj sami. „Paradigma si postupne buduje meno kvalitného a spoľahlivého dodávateľa. Klienti nás často oslovujú sami s cieľom nadviazať novú spoluprácu alebo rozšíriť už existujúce partnerstvo do nových oblastí,“ približuje Pospíšil.

Relatívna častá negatívna reputácia call-centier podnikateľa nevyvádza z miery. „Keď dvaja podnikajú v tej istej oblasti, neznamená to, že robia to isté. S negatívnou odozvou na call-centrá sa však stretávame aj my. Našou ambíciou nie je meniť názor každého človeka. Pre nás sú dôležití zamestnanci, naši klienti a ich zákazníci. U nich sa nám túto reputáciu zmeniť podarilo,“ teší sa. Podnikateľom, ktorí stoja na štartovacej čiare, radí zachovať trpezlivosť, nadšenie a vieru v samých seba. „Kľúčové je byť otvorený a úprimný. Na jednej strane zdravé sebavedomie, no na druhej pokora a vďaka za dosiahnuté úspechy,“ konštatuje.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Veronika Rezáková

Som trochu workoholik s vášňou pre letné dovolenky, kvalitnú literatúru a dobré víno. Ako štúdiom poznačený slovenčinár som profesijné, ale aj osobné naplnenie našla v hre so slovami, kladením pestrých informácií na papier a ich šírení medzi ľudí. Stále sa učím a veľa sa pýtam. Zvedavosť mi pomáha pri písaní biznis príbehov, tlačových správ či marketingových textov. Základom rýchlych prstov na klávesnici sú aspoň 2 šálky kávy denne, pozitívni ľudia v mojom okolí a pohyb v prírode.


Majiteľ optiky: Budúcnosť vidím v nákupe okuliarov cez internet

Odišiel z rodinnej firmy a s manželkou asi 300 metrov od rodičov otvorili vlastnú optiku, ktorá tej rodinnej nekonkuruje.

Barberka Radka Štefániková: Ďalší pán na holenie až o mesiac!

Radka vyštudovala strednú školu a chcela byť kaderníčka. Nie však hocijaká. Už počas štúdia inklinovala k pánskym strihom a lákalo ju strihať inak ako v bežných kaderníctvach. Ako malá veľmi rada kreslila a v dospelosti chcela svoju kreativitu pretaviť aj do práce. V roku 2017 si v Považskej Bystrici otvorila barbershop a o rok neskôr v ňom vítala stovky nových zákazníkov.

Jana Bednárová (Chutné kytice): Firma je naše štvrté dieťa

Za šesť rokov podnikania namočili do čokolády už milión jahôd. Pred štartom nevedeli o potravinárstve takmer nič, dnes majú viac ako desaťtisíc objednávok ročne.

Lucia Pašková (CURAPROX): Učíme ľudí zachovať si svoje zuby až do smrti

Nešlo jej o zarábanie peňazí, chcela vzdelávať mladých. Začiatočný kapitál si požičala od rodičov a zo Švajčiarska priniesla na Slovensko farebné zubné kefky. Dnes sú u nás lovebrandom.