Dane a účtovníctvo

Finančná správa plánovala zaviesť elektronickú komunikáciu daňových subjektov s daňovými úradmi od roku 2012. Po niekoľkých odkladoch však platí, že vybrané skupiny daňových subjektov budú mať povinnosť doručovať podania finančnej správe výlučne elektronicky od 1. januára 2014. Povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami je ustanovená v daňovom poriadku.

Odvody SZČO do Sociálnej a zdravotnej poisťovne sa od 1. 1. 2014 v dôsledku rastu minimálneho, ale aj maximálneho vymeriavacieho základu opäť zvyšujú. Zároveň sa opätovne znižuje koeficient pre výpočet odvodov (z 1,9 na 1,6), čo bude mať tiež za následok zvýšenie odvodov. Od januára 2014 je minimálna výška odvodov, ktoré musí každá SZČO (živnostník) platiť do zdravotnej a Sociálnej poisťovne vo výške 189,77 eura oproti súčasnej výške 185,29 eura. Minimálny preddavok na zdravotné poistenie SZČO predstavuje v roku 2014 sumu 56,35 eura, poistné na sociálne poistenie je v minimálnej výške 133,42 eura. Nové sumy odvodov je treba začať platiť už vo februári 2014 za mesiac január. Splatnosť poistného na zdravotné a sociálne poistenie za január je do 10. februára 2014.

V tomto článku prinášame prehľadný sumár kľúčových čísel pre podnikateľov pre rok 2013. Nájdete tu všetky dôležité veličiny týkajúce sa dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb (napr. sadzby dane, nezdaniteľnú časť na daňovníka, daňový bonus, sumy pre platenie preddavkov na daň), dane z pridanej hodnoty, odvodov, ako aj ďalšie dôležité veličiny (napr. minimálnu mzdu, životné minimum, sumy stravného).

V priebehu podnikateľskej činnosti a v súvislosti s jej výkonom generuje podnikateľský subjekt dokumenty a taktiež prijíma dokumenty z externého prostredia. Vytvárajú registratúru. Tieto dokumenty, resp. dokumentáciu je povinný istý čas uchovávať a uplynutí lehoty ich uchovávania časť vyradí. Nemožno ich však vyradiť svojvoľne ale je potrebné dodržať legislatívou stanovený postup. Podnikatelia v tejto súvislosti musia byť pripravení na množstvo byrokracie. V tomto článku sa dočítate viac.

V dôsledku vykonávania rôznych aktivít sú podnikatelia, ktorí vedú účtovníctvo, povinní zaúčtovať vzniknuté účtovné prípady v účtovných knihách. Účtovné zápisy v účtovných knihách možno vykonať len na základe účtovných dokladov. Účtovný doklad je listinná písomnosť (elektronický dokument), ktorým podnikateľ (účtovná jednotka) preukazuje, resp. dokladuje priebeh a výsledky svojej činnosti na účely zaúčtovania. Pre podnikateľa (účtovnú jednotku) sú účtovné doklady aj dôkazným prostriedkom napríklad pri daňovej kontrole, pri uplatnení právnych nárokov alebo kontrole (oprave) účtovníctva.

Účtovná jednotka (podnikateľ) účtuje o priebežných položkách v prípade, ak presúva peňažné prostriedky medzi účtom v banke a pokladnicou, v rámci bankových účtov alebo jednotlivých pokladníc. Účtovanie priebežných položiek sa spája aj s platbou prostredníctvom platobnej karty (napr. ak podnikateľ zaplatí za pohonné látky platobnou kartou, ak podnikateľovi zákazník zaplatí platobnou kartou). O priebežných položkách je potrebné účtovať v dôsledku časového odstupu dostupnosti účtovných dokladov, ktoré preukazujú konkrétny účtovný prípad (bližšie vysvetlené v príkladoch).

Zmenou „postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve účinnou od 1. 1. 2013 bolo do peňažného denníka vložené nové druhové členenie daňovo uznaných výdavkov – služby. V tomto druhovom členení sa účtujú výdavky, ktoré boli do účinnosti novely postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve súčasťou prevádzkovej réžie. Ide najmä o výdavky na bankové činnosti (bankové poplatky, úroky z úverov), spotrebu energií, telefónne služby, internet, správne poplatky, vedenie účtovníctva, poradenstvo.

V prípade, ak sa podnikateľ rozhodne uplatňovať na účely zistenia základu dane z príjmov preukázateľné výdavky, je jednou z možností vedenie jednoduchého účtovníctva. Vedenie jednoduchého účtovníctva sa zabezpečuje účtovaním účtovných prípadov v účtovných knihách, ktorými sú peňažný denník, kniha pohľadávok, kniha záväzkov a v prípade potreby ďalšie pomocné knihy. Na prvý pohľad sa môže zdať, že jednoduché účtovníctvo je z hľadiska náročnosti jednoduché. Nie je to však vždy pravda. Kedy môže podnikateľ (napr. živnostník) viesť jednouché účtovníctvo a ako sa vysporiadať so základnými skutočnosťami počas podnikania, ktoré je potrebné zaúčtovať, sa dočítate v tomto článku.

Účtovná jednotka (podnikateľ) účtuje v súvislosti so zásobami v peňažnom denníku realizované úhrady v hotovosti alebo bezhotovostne. Ako zásoby účtovná jednotka (podnikateľ) účtuje najmä materiál, tovar, hmotný majetok, o ktorom sa rozhodla neúčtovať ako o dlhodobom majetku, služby spojené s obstaraním materiálu a tovaru, ktoré vstupujú do ocenenia zásob, poskytnuté preddavky na nákup zásob (materiálu, tovaru, drobného majetku a pod.), pohonné látky, obaly, náhradné dielce, kancelárske potreby a iné veci potrebné na zabezpečenie prevádzky účtovnej jednotky (podnikateľskej činnosti). O zásobách účtuje účtovná jednotka aj v knihe zásob (knihe zásob sa nebudeme v tomto článku bližšie venovať), okrem tých zásob, o ktorých účtovná jednotka vo vnútornom predpise určila, že sa budú účtovať priamo do spotreby.

Pri účtovaní o tržbách je potrebné rozlišovať moment predaja (úbytku tovaru, resp. iných zásob, poskytnutie služby) a moment inkasovania platby. Za tovar alebo službu môže účtovná jednotka (podnikateľ) inkasovať peňažné prostriedky ihneď alebo s časovým odstupom, ak vystavuje faktúru. Faktúru za tovar alebo poskytnuté služby účtovná jednotka (podnikateľ) nemôže účtovať v peňažnom denníku, ale účtuje o nej v knihe pohľadávok (knihe pohľadávok sa nebudeme v tomto článku bližšie venovať). V peňažnom denníku sa účtujú tržby inkasované v hotovosti (na základe príjmového pokladničného dokladu), inkasované na bankový účet (na základe výpisu z bankového účtu) alebo inkasované cez platobný (POS) terminál (na základe interného účtovného dokladu).

Ak sa podnikateľ rozhodne zmeniť právnu formu podnikania alebo skončí podnikanie úplne, je potrebné postupovať v súlade s viacerými zákonmi. Skončenie podnikania je mimoriadnou udalosťou, ktorá si vyžaduje osobitný prístup z hľadiska účtovníctva, zisťovania základu dane z príjmov alebo je nevyhnutné dávať pozor, aby podnikateľ nezostal „dlžný“ na dani z pridanej hodnoty.

Operácie s hotovosťou patria k rutine pri podnikaní a je potrebné ich správne zaznamenať (zaúčtovať). Podľa slovenskej právnej úpravy účtovníctva majú podnikatelia na výber dve sústavy účtovníctva, a to podvojné alebo jednoduché účtovníctvo, ktoré ukladajú odlišné požiadavky na účtovné knihy a účtovné zápisy v nich, účtovanie o hotovosti nevynímajúc.

Od roku 2013 sa výnosy zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok vyňali z príjmov zdaňovaných zrážkovou daňou so sadzbou dane vo výške 19 %. Fyzické osoby (podnikatelia, občania – nepodnikatelia) ich zdania v daňovom priznaní ako príjmy z kapitálového majetku a právnické osoby musia zahrnúť do základu dane za zdaňovacie obdobie. Následkom toho sa konečný čistý príjem fyzických osôb zníži o povinné odvody do zdravotnej poisťovne a prípadne o daň až do výšky 25 %, z tej časti základu dane (vrátane kapitálových príjmov), ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima (v roku 2013 sumu základu dane z príjmov, ktorá presiahne 34 401,74 €). Právnické osoby budú výnosy (nielen) zo štátnych dlhopisov za rok 2013 zdaňovať 23 % sadzbou dane, s výnimkou napríklad daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie.

Účtovné doklady preukazujú, že účtovný prípad nastal, sú prostriedkom pri zisťovaní základu dane z príjmov a niektoré slúžia pre účely dane z pridanej hodnoty. Ich nesprávnosť, strata alebo zničenie môže mať pre účtovnú jednotku (podnikateľa) podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) sankčné dôsledky až do výšky 100 00 eur zvýšené o dodatočné dorubenia daní. Náležitá starostlivosť venovaná obehu účtovných dokladov, dôkladnej kontrole, dostatočnej ochrane a dodržanie predpisov pri ich archivovaní minimalizuje riziko pokút alebo dodatočných odvodov daní. Rozširujúca sa elektronizácia vedenia účtovníctva a obchodnej komunikácie ovplyvňuje účtovné a daňové doklady. Slovenské právne predpisy upravujú aj oblasť elektronických účtovných dokladov, daňových dokladov a archiváciu elektronických účtovných a daňových dokladov.

V nasledujúcom článku uvádzame výpočty nezdaniteľných častí základu dane – na daňovníka, na manželku / manžela a ďalšej vyplývajúcej z dobrovoľných príspevkov do II. piliera za zdaňovacie obdobie 2013.

Zmena účtovného obdobia je často využívanou metódou daňovej optimalizácie v prípade daňovníkov, pre ktorých je typická sezónnosť ich podnikateľských aktivít. Posun hodnotenia dvanástich mesiacov počas hospodárskeho roka dáva reálnejší výsledok hospodárenia týchto podnikateľských subjektov, a teda aj základ dane je vykázaný v objektívnejšej hodnote.