Líder, ktorý zanedbáva vlastné zdravie, môže nevedomky oslabovať celý tím. Inšpirácia z elitného športu ukazuje, prečo je starostlivosť o seba investíciou do výkonu aj úspechu firmy.
Aj v elitnom športe možno nájsť inšpiráciu pre biznis – osobná skúsenosť
Pred pár mesiacmi som dostal zadanie nájsť kandidáta so vzdelaním v športovej vede na pozíciu Head of Performance pre elitný slovenský športový klub. Keďže Slovensko takéto vzdelanie neposkytuje a zadaním bolo priniesť know-how z top prostredia v zahraničí, hľadal a oslovoval som športové kluby nielen v Európe. Mal som unikátnu príležitosť sa rozprávať s expertmi, ktorí riadili výkon versus fyzickú prípravu a regeneráciu v kluboch ako Real Madrid, Chelsea, Manchester United, a tiež v americkej NBA.
Musím priznať, že bola naozaj radosť s nimi diskutovať. Okrem ich odborných poznatkov, som si na týchto ľuďoch, bez ohľadu na to, z ktorej krajiny pochádzali, všimol zaujímavú vec. Ich vzpriamenú reč tela, jasný pohľad, postoj k životu a situáciám, ako aj energiu, ktorá z nich vyžarovala. Ich energia a nadšenie pre to, čo robia, ako ovplyvňujú životy a výkon jednotlivcov, boli takmer nákazlivé.
Úlohou Head of Performance v elitnom športe je jediná vec - nastaviť systém tak, aby hráči podávali optimálny výkon, mali dostatok regenerácie a eliminovali sa zranenia.
Preto je na mieste otázka - nemali by sme sa aj my v biznise inšpirovať týmto pohľadom? Veď rovnako ako profesionálny športovec má jediný zdroj príjmu zo svojho tela a športového výkonu, aj my, podnikatelia, manažéri a zamestnanci, máme svoj jediný zdroj obživy odvodený od nášho mentálneho a fyzického zdravia.
V executive search sa od roku 2004 stretávam s tisíckami manažérov. A už dlhodobo mi je jasné, že stará známa pravda „ryba smrdí od hlavy“ má aj svoju druhú, oveľa svetlejšiu stránku. Ryba od hlavy aj vonia. Ako aktívny športovec som bol vždy o niečo bližšie k ľuďom, ktorí nielen športovali, ale zdravie považovali za niečo, čo dokážu vo veľkej miere ovplyvniť.
Ako môže líder ovplyvňovať vďaka zdravému životnému štýlu nielen seba, ale aj výkon a kultúru svojho tímu či firmy?
Toxické signály: keď namiesto regenerácie modelujeme vyčerpanie
Ak v klube ako Real Madrid hráč nastúpi so zranením bez vedomia lekárov, nepovažujú to za frajerinu, naopak, je to vlastne zlyhanie systému. V biznise si však ešte stále zvykneme z deštrukcie vlastného tela robiť až statusový symbol.
Lenže, keď majiteľ alebo manažér ignoruje vlastné zdravie, spúšťa v tíme proces, ktorý psychológ Albert Bandura opísal ako Teóriu sociálneho učenia (Social Learning Theory). Zamestnanci nepočúvajú korporátne vyhlásenia o wellbeingu, ale kopírujú správanie svojho šéfa.
Zamestnanci kopírujú správanie svojho šéfa
Aké signály vedenie nevedomky vysiela?
- Práca počas choroby (Prezenteizmus). Ak manažér prechodí chrípku v práci s laptopom v ruke, tím to vníma takto: „Fyzické limity sú slabosť a choroba u nás nie je ospravedlnením.“ Výsledkom sú chorí zamestnanci, vyššia chybovosť, strata kognitívnej kapacity a v konečnom dôsledku dlhšie výpadky.
- Glorifikácia prepracovanosti. E-maily posielané o druhej ráno vytvárajú implicitný tlak. Ľudia nadobudnú pocit, že podmienkou ich prežitia a kariérneho rastu je neustála dostupnosť. Dlhodobým výsledkom môže byť vyčerpanosť či vyhorenie.
Psychologická bezpečnosť: ako unavený „tréner“ paralyzuje tím
Profesorka Amy Edmondson z Harvard Business School definovala psychologickú bezpečnosť ako prostredie, kde sa ľudia neboja priznať chybu, položiť otázku alebo prísť s odvážnym nápadom.
Problém je, že psychologická bezpečnosť stojí a padá na lídrovi a jeho zdraví.
Ak je manažér chronicky nevyspatý a vyčerpaný, klesá jeho schopnosť regulovať emócie. Začína reagovať podráždene, mikromanažuje, prípadne upadá do apatie. Jeho kolegovia v obrannom reflexe začnú tajiť chyby, „zametať problémy pod koberec“ a namiesto inovácií volia defenzívne prežitie.
Líder ako „Head of Performance“ pre svoj tím
V protiklade k toxickému/deštrukčnému správaniu v oblasti zdravia, stojí zdravé líderstvo. Ak manažér zmení svoj prístup k zdraviu, dochádza k takzvanému positive spillover effect a pozitívne návyky ovplyvnia celú organizáciu.
Šport ako nástroj zdravia: ako ovplyvňuje jednotlivca a tím?
Ako aktívny športovec vidím priamy súvis medzi pohybom a výkonom v práci. Šport je síce skvelý a pozitívny nástroj, ale aj ten musí fungovať správne:
- na úrovni jednotlivca - znižuje hladinu kortizolu, podporuje neuroplasticitu mozgu a zlepšuje schopnosť sebaregulácie pod tlakom,
- na úrovni skupiny - búra formálne bariéry, buduje prirodzenú dôveru a zvyšuje kolektívnu odolnosť voči stresu.
Pozor však na športovú „sektu“. Pohyb vo firme by nemal byť diktatúrou. Ak je generálny riaditeľ vášnivý maratónec a celá firma sa pod tlakom stáva „bežeckou sektou“, efekt je skôr opačný. Každá zdravá kultúra rešpektuje odlišnosti - prechádzky, jogu, plávanie, fitnes, až po vysokohorskú turistiku. Cieľom je inklúzia a regenerácia, nie uspokojovanie ega nadriadeného.
Reálne kroky v praxi:
- Vzorová preventívna prehliadka. Toto považujem za najvyššiu formu wellbeingu a vyspelej firemnej kultúry, kde na ľuďoch naozaj záleží. Pretože, ak si ako manažér zablokujem čas na lekársku prehliadku a tímu poviem: „V utorok dopoludnia nepracujem, idem na preventívku. Moje zdravie je priorita a chcem, aby ste na to mysleli aj vy,“ dávam im oficiálne povolenie postarať sa o seba.
- Reálny Work-Life Balance a odpojenie. V dnešnej dynamickej dobe je samozrejme náročné skĺbiť prácu a oddych, ale nastavenie hraníc je dôležité pre regeneráciu. Ak si osvojíte pravidlo typu „žiadne maily po 18:00“ a reálne čerpanie dovoleniek bez neustáleho kontrolovania e-mailov a pracovných konverzácií, opäť vysielate signál, že zdravie je dôležité. Ak chce firma od ľudí špičkový výkon, musí im dopriať čas na mentálne odpojenie od práce.
„Biznisová matematika“ - prečo sa starostlivosť o ľudí oplatí
Systémová starostlivosť o zdravie a wellbeing nie je žiadna
„soft“ personalistická téma. Je to jednoduchá, tvrdá ekonomika a čísla sú
fakty.
Choroby a neustále absencie znižujú celkový výkon firmy a stoja obrovské peniaze. Najväčšia škoda nevzniká pri PN-kách, ale dlhodobo sa premieta v tom, že pri častých výpadkoch sa stráca kľúčové know-how, narúša sa kontinuita procesov a trpí celková firemná kultúra. Preťažení kolegovia, ktorí musia neustále zastupovať chýbajúcich, môžu skôr či neskôr vyhorieť.
Naopak, ak firma investuje do zdravého prostredia, čísla hovoria jasne:
- Lojalita a retencia. Prieskumy Gallupovho inštitútu ukazujú, že zamestnanci, ktorí cítia skutočný záujem o svoje zdravie, majú dramaticky nižšiu tendenciu odchádzať. V dobe boja o talenty je to najsilnejšie lepidlo.
- Udržateľná angažovanosť. Podľa teórie Job Demands-Resources dostatok zdrojov na regeneráciu priamo zvyšuje vnútornú motiváciu a ochotu doručiť výsledky nad rámec povinností.
- Ochrana know-how. Prevencia predchádza dlhodobým výpadkom kľúčových ľudí a udržiava kontinuitu biznisu bez drahých zakolísaní.
Len zdravý líder dokáže vybudovať zdravú a víťaznú firmu - záver
V podnikaní riadime to, čo meriame - obrat, EBITDA, ROI, konverzie aj plnenie plánov.
Skúste sa však na moment pozrieť na svoju firmu očami športového vedca z Realu Madrid či NBA. Aký výkon dokáže dlhodobo podávať tím, ktorého „tréner“ nespí, ignoruje signály vlastného tela a chorobu považuje za prekážku?
Mimochodom, najjednoduchšie veci pre kvalitný život sú zdravá strava, šport, kvalitný spánok a priatelia. A pritom sú pre moderného človeka snáď najťažšie manažovateľné.
Ak chcete mať úspešnú, regenerovanú a prosperujúcu firmu alebo tím, začnite od seba. Absolvujte preventívnu prehliadku, zmerajte si spánok a doprajte si pohyb. Váš tím vás totiž sleduje pozornejšie, než si myslíte. A len zdravý líder dokáže vybudovať zdravú a víťaznú firmu.
