Lízing versus úver – spôsoby financovania podnikateľských aktivít

Eva Truská | 30.08.2011
Lízing versus úver – spôsoby financovania podnikateľských aktivít

Podnikateľské subjekty v rámci svojich rozvojových aktivít neustále zvažujú spôsob financovania svojich potrieb. Ich prioritou je vždy maximálna realizácia objemu svojich výstupov, čím si dokážu zabezpečiť svoje miesto v boji s konkurenciou. Udržanie svojho postavenia na trhu je spojené s neustálymi inováciami vo všetkých sférach, či už ide o výrobu, služby alebo oblasť ľudských zdrojov. Inovácie sú spojené s nemalým množstvom finančných prostriedkov, a tak je úlohou podnikateľských subjektov vybrať si čo najoptimálnejší spôsob financovania konkrétnych potrieb a pritom sa nedostať do finančnej tiesne. Pre finančne náročné potreby tak volia vo väčšine prípadov cudzie zdroje financovania ako financovanie prostredníctvom lízingu alebo úveru.

Charakteristika externých zdrojov financovania

Lízing je v súčasnosti jedným z najvyužívanejších spôsobov financovania v prípade dlhodobého hmotného majetku, a to tak hnuteľného ako aj nehnuteľného. Vo svojej podstate predstavuje zmluvný vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom, pri ktorom si nájomca prenajíma predmet lízingu na konkrétne obdobie. Ako protihodnotu za využívanie predmetu lízingu je povinný platiť prenajímateľovi dohodnuté splátky. Podľa dohodnutej doby trvania rozlišujeme dva druhy lízingu, a to finančný a operatívny.

Finančný lízing predstavuje z časového hľadiska dlhodobý nájomný vzťah, na základe ktorého môže nájomca prefinancovať podstatnú alebo celú časť obstarávacích nákladov (obstarávacej ceny) aj napriek tomu, že nie je právnym vlastníkom predmetom prenájmu, ale ho na základe nájomnej zmluvy iba užíva. Právna úprava, zaoberajúca sa týmto nájomným vzťahom, ho označuje ako finančný prenájom. Nejde však o prenájom v pravom zmysle slova, nakoľko na konci trvania nájomného vzťahu dochádza k automatickému odkúpeniu predmetu lízingu nájomcom.

Operatívny lízing je z časového hľadiska považovaný za krátkodobý nájomný vzťah. Tento druh lízingu v plnej miere napĺňa znaky prenájmu. Využívajú ho najmä tie podnikateľské subjekty, ktoré potrebujú financovať predovšetkým sezónne potreby v oblasti dlhodobého majetku.

Finančný lízing sa vyznačuje niekoľkými charakteristických vlastností, ktoré ho odlišujú od operatívneho lízingu. Prvou z nich je vlastníctvo predmetu lízingu. Pri finančnom lízingu je po celú dobu trvania lízingu právnym vlastníkom prenajímateľ. Nájomca sa stáva na základe podpísanej zmluvy iba tzv. ekonomickým vlastníkom predmetu lízingu. Znamená to, že nájomca počas doby trvania lízingu môže takto obstaraný majetok využívať na podnikanie, teda ho má evidovaný v účtovníctve, majetok sa stáva predmetom odpisovania a výdavky s ním spojené slúžiace na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie príjmov predstavujú daňovo uznané výdavky. Právnym vlastníkom predmetu sa nájomca stáva až po zaplatení poslednej splátky a kúpnej ceny predmetu lízingu. Od tohto momentu prenajímateľ stráca vlastnícke právo k danému majetku. V prípade operatívneho lízingu je po celú dobu jeho trvania vlastníkom prenajímateľ, ktorý má predmet evidovaný v účtovníctve, odpisuje ho a na konci doby trvania nedochádza k jeho odkúpeniu, ale nájomca vráti prenajatý majetok prenajímateľovi, ktorý ho môže znovu prenajať. Skutočnosť, že právnym vlastníkom predmetu lízingu je lízingová spoločnosť v praxi znamená, že napríklad pri akomkoľvek zhodnocovaní, resp. údržbe predmetu lízingu si nájomca musí vyžiadať súhlas prenajímateľa a podobne. Všetky tieto postupy, ktoré určitým spôsobom môžu administratívne komplikovať užívanie predmetu lízingu, ale zároveň ochraňujú záujem lízingovej spoločnosti, sú spísané v lízingovej zmluve.

Druhou charakteristickou vlastnosťou je doba trvania nájomného vzťahu. V prípade finančného prenájmu je dĺžka doby trvania stanovená zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p., ktorá je daná:

Odpisová skupina Doba odpisovania Doba trvania finančného lízingu
1 4 roky 3 roky (36 mesiacov)
2 6 rokov 3,6 roka (44 mesiacov)
3 12 rokov 7,2 roka (87 mesiacov)
4 20 rokov 12 rokov (144 mesiacov)
  • v minimálnom rozsahu 3 roky alebo
  • najmenej 60 % doby odpisovania určenej pre jednotlivé odpisové skupiny:

Do prvej odpisovej skupiny zaraďujeme napr. na osobné a úžitkové automobily, poľnohospodárske stroje, stroje pre textilný, odevný a kožiarsky priemysel. V druhej odpisovej skupine na nachádzajú napr. stroje určené na obrábanie kovov, pre stavebníctvo, nábytok, zdvíhacie a manipulačné zariadenia, prívesy a návesy motorových vozidiel. Do tretej odpisovej skupiny patria napr. lode a plavidlá, klimatizačné zariadenia, výťahy, eskalátory. Štvrtá odpisová skupina je určená pre budovy a tie inžinierske stavby, ktoré nepatria do predchádzajúcich odpisových skupín.

Doba trvania finančného lízingu sa tak približuje ekonomickej životnosti predmetu lízingu. Operatívny lízing má výrazne kratšiu dobu trvania v porovnaní s ekonomickou životnosťou predmetu.

Treťou odlišnou vlastnosťou je prevod rizík a výhod spojených s predmetom lízingu. Pri finančnom lízingu prenajímateľ prevádza na nájomcu všetky riziká a výhody, znamená to, že nájomca znáša všetky výdavky spojené napr. s opravou a údržbou. V rámci operatívneho lízingu sú ponechané riziká a výhody na prenajímateľovi, teda nájomca predmet iba užíva a všetky výdavky spojené s opravou a údržbou predmetu znáša prenajímateľ.

Úver

Bankový úver predstavuje tiež externý zdroj financovania potrieb podnikateľského subjektu. Základom je úverový vzťah uzatvorený medzi veriteľom (bankou) a dlžníkom (podnikateľským subjektom). Banky v rámci svojich poskytovaných služieb disponujú širokou škálou úverových produktov a závisí len od podnikateľského subjektu, pre ktorý konkrétny produkt sa rozhodne tak, aby účel, doba splatnosti, forma zaistenia plne vyhovovali jeho potrebám. V závislosti od účelu, na ktorý sa úver poskytuje môže ísť o:

  • provízne úvery,
  • investičné úvery alebo
  • kontokorentné úvery.

Podľa doby splatnosti ide o úvery krátkodobé so splatnosťou do 1 roka, strednodobé so splatnosťou 1-5 rokov a dlhodobé so splatnosťou nad 5 rokov. Forma zaistenia môže byť ručenie nehnuteľnosťou, treťou osobou alebo zmenkou.

Úverový vzťah vzniká na základe uzatvorenia zmluvy o úvere, ktorej podstatou je na základe požiadania dlžníka poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom. Dlžník sa zároveň zaväzuje, že poskytnuté peňažné prostriedky splatí v čase určenom zmluvou a za ich požičanie zaplatí navyše úrok. Ak boli peňažné prostriedky poskytnuté na konkrétny účel, nesmú byť použité iným spôsobom. V prípade, že sa tak stane, má banka právo bezodkladne odstúpiť od zmluvy a požadovať čo najrýchlejšie vrátenie peňažných prostriedkov.

Analýza faktorov externých zdrojov financovania

Výberu konkrétneho spôsobu financovania predchádza zvažovanie všetkých faktorov, ktoré sú pre jednotlivé spôsoby charakteristické. V prípade týchto spôsobov za najdôležitejšie faktory môžeme považovať:

  • vlastníctvo obstarávaného predmetu,
  • rýchlosť schvaľovacieho procesu (je veľmi subjektívne a v princípe neexistuje diametrálny rozdiel medzi lízingovou spoločnosťou a bankou),
  • poplatky za uzatvorenie zmluvy (u lízingu sú zväčša nižšie vstupné poplatky ako v prípade bankového financovania),
  • výška mesačných splátok (posúdenie výhodnosti záleží od firemného cash - flow),
  • prvú zvýšenú splátku (posúdenie výhodnosti záleží od firemného cash - flow),
  • výšku zaplatených úrokov (lízingové spoločnosti zväčša nedokážu ponúknuť tak výhodný úrok ako banky, pretože si na medzibankovom trhu požičiavajú "drahšie" peniaze),
  • flexibilita (v prípade, že obstaráva podnikateľ technologický celok a k investičnému úveru potrebuje aj krátkodobý úver na preklenutie DPH, takýto úver lízingová spoločnosť na rozdiel od banky nevie poskytnúť),
  • povinnosť fixovať úrokovú mieru (táto povinnosť je subjektívna a záleží od obchodných podmienok toho ktorého finančného ústavu, ak je však zakotvená, takéto financovanie sa môže predražiť)
  • neschopnosť splácať.

Vlastníctvo obstarávaného predmetu – analyzovaním tohto faktora môžeme jednoznačne na prvé miesto postaviť obstaranie majetku prostredníctvom úveru. Dôvodom je, že v momente, keď banka poskytne dlžníkovi peňažné prostriedky, dlžník môže bezodkladne uskutočniť svoju investíciu a obstarať potrebný majetok. Majetok je tak obstaraný prostredníctvom kúpy, čím sa dlžník stáva vlastníkom obstaraného majetku v momente zaplatenia obstarávacej ceny. Pri obstaraní majetku prostredníctvom finančného lízingu sa nájomca stáva právnym vlastníkom predmetu až na konci doby trvania lízingu, teda po zaplatení všetkých dohodnutých platieb vrátane kúpnej ceny. Operatívny lízing neoprávňuje nájomcu na vlastníctvo takto obstaraného majetku ani po splatení všetkých dohodnutých platieb.

Rýchlosť schvaľovacieho procesu – tento faktor hovorí v prospech lízingu. Dôvodom je, že pred uzatvorením lízingovej zmluvy sa budúci nájomca nepreveruje tak detailne ako v prípade úveru. Druhým dôvodom je, že lízingová zmluva sa uzatvára priamo v lízingovej spoločnosti a po jej podpise môže nájomca odísť aj s predmetom prenájmu. Pri žiadosti o úver je proces jej schvaľovania oveľa zložitejší, nakoľko sa na základe predložených dokladov najprv overuje bonita klienta, kde sa skúma celková finančná situácia klienta, vrátane už existujúcich záväzkov z úveru, pri vyšších sumách úveru aj dostatočná hodnota záruky. V oboch prípadoch sa však vyžadujú určité doklady, ktoré je potrebné predložiť:

 

Lízing

Úver

Dokumenty potvrdzujúce vykonávanie
podnikateľskej činnost
i
výpis z obchodného registra, prípadne živnostenského registra, osvedčenie o pridelení DIČ
Účtovná dokumentácia účtovná závierka za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie a posledné obdobie bežného roka ak je žiadateľ klientom banky – účtovná závierka za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie;
ak nie je žiadateľ klientom banky – účtovná závierka za 2 po sebe nasledujúce posledné ukončené účtovné obdobia
Daňové doklady daňové priznanie za predchádzajúce obdobie daňové priznanie za 2 ukončené obdobia
Žiadosť - žiadosť o úver
Ostatné doklady faktúry od dodávateľov, výpis z bankového účtu podnikateľský plán, investičný projekt, doklady k zábezpeke úveru, doklad o vyrovnaní záväzkov voči daňovému úradu a inštitúciám sociálneho a zdravotného poistenia

 

Poplatky za uzatvorenie zmluvy – sú spojené tak s úverom ako aj s lízingom, taktiež sa v oboch prípadoch stanovujú percentuálne. V prípade úveru sa pohybujú v rozmedzí 1 – 2 % zo sumy, o ktorú sa žiada a k tomu sa pridajú poplatky za vedenie úverového účtu. Pri lízingu sa poplatok za uzatvorenie zmluvy pohybuje v rozmedzí 0,5 – 1,5 % zo sumy obstarávaného majetku.

Výška mesačných splátok – v oboch prípadoch je výška mesačných splátok určená v splátkovom kalendári, pričom sa skladajú z istiny a úroku. V prípade lízingu dôležitú úlohu vo výške mesačných splátok zohráva prvá zvýšená splátka (akontácia). Vo všeobecnosti platí, čím vyššia akontácia, tým nižšie mesačné splátky. Pri úvere sa neuplatňuje akontácia, ale výška mesačných splátok je závislá predovšetkým od sumy poskytnutého úveru.

Výška zaplatených úrokov – pretože lízing aj úver sú cudzie zdroje financovania, tá zmluvná strana, ktorá zapožičiava svoje prostriedky, očakáva za túto službu zvýhodnenie vo forme úroku. Pri lízingu úrok vypočítava prenajímateľ na základe metódy efektívnej úrokovej miery alebo prírastkovej výpožičkovej miery. Pri úvere jeho výška závisí od konkrétneho druhu úveru a doby trvania úverového vzťahu. Výška úrokovej miery, resp. úrokovej sadzby nie je jediným faktorom, ktorý je určujúci pri hodnote preplatenia. Reálnejší pohľad na celkové náklady v prípade cudzích zdrojov poskytuje ročná percentuálna miera nákladov. Spôsob jej výpočtu je daný zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Neschopnosť splácať – na neschopnosť plniť svoje záväzky či už voči lízingovej spoločnosti alebo banke môže vplývať niekoľko udalostí. Pri nesplácaní úveru je príčinou najčastejšie zlá finančná situácia, do ktorej sa dlžník dostal. V takomto prípade banka najprv vyzve dlžníka na doplatenie omeškaných splátok. Za predpokladu, že pri poskytnutí úveru bol potrebný ručiteľ, bude vyzvaný bankou on, ak dlžník nebude schopný ďalšieho splácania. V krajných prípadoch banka môže pristúpiť až na možnosť návrhu na exekúciu dlžníka, pričom exekútor nemusí hneď siahnuť na obstaraný majetok. Pri neschopnosti splácať dohodnuté splátky v lízingu môže tiež nastať niekoľko situácií. Po včasnom oboznámení prenajímateľa o nepriaznivej situácií nájomcu, môže dôjsť k predĺženiu doby trvania lízingu. Druhou možnosťou je postúpiť lízing na niekoho iného pri zachovaní podmienok dohodnutých v pôvodnej lízingovej zmluve. V týchto prípadoch je však potrebný jednoznačný súhlas prenajímateľa. Treťou možnosťou je odobratie predmetu lízingu nájomcovi na základe rozhodnutia prenajímateľa z dôvodu vážneho porušenia zmluvných podmienok.

Z uvádzaných skutočností možno vyvodiť záver, že pri takom strategickom rozhodnutí, akým je financovanie podnikateľských aktivít, je potrebné dôsledne zvážiť všetky faktory, ktorými sa jednotlivé spôsoby financovania vyznačujú. Na základe prieskumov podnikateľské subjekty však pri obstarávaní dlhodobého majetku radšej využívajú financovanie prostredníctvom lízingu. Za hlavné dôvody svojho rozhodnutia považujú predovšetkým jednoduchosť uzatvorenia lízingovej zmluvy, možnosť zvýhodneného spôsobu odpisovania počas doby trvania lízingu a možnosť odpočtu DPH postupne po celú dobu trvania lízingu(za predpokladu, že ide o platiteľov DPH).

Témy:

O autorovi

Najnovšie články od autora Eva Truská

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: