Novela zákona o povinnom zmluvnom poistení - návrh

Pravidlá ohľadom PZP pre vozidlá sa v roku 2026 sprísnia. Autá bez zákonného poistenia neprejdú technickou kontrolou, niektoré vyradia z evidencie a meniť sa bude aj výška a spôsob ukladania pokút.

V legislatívnom procese (v štádiu vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania) je Novela zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ministerstvo vnútra SR v nej navrhuje zmeny, ktorých cieľom je zefektívniť systém povinného zmluvného poistenia (PZP) a znížiť počet nepoistených vozidiel v cestnej premávke. Vodiči by sa mali pripraviť na viacero noviniek, ktorých navrhovaná účinnosť je pre časť opatrení od 1.3.2026 a časť od 1.5.2026.

Na čo slúži povinné zmluvné poistenie?

Každému majiteľovi auta zákon o povinnom zmluvnom poistení ukladá povinnosť uzatvoriť zákonnú poistku známu ako PZP. Slúži na náhradu škody, ktorú držiteľ vozidla alebo vodič spôsobí pri prevádzke iným osobám, a to tak na zdraví, ako aj na majetku. Avšak, neslúži na náhradu vlastnej škody. Ako uvádza Martin Kaňa, výkonný riaditeľ Slovenskej kancelárie poisťovateľov (SKP), poisťovňa poskytujúca PZP teda za vinníka preberá zodpovednosť za náhradu škody tomu, komu vinník škodu spôsobil.

„Ak vlastník/držiteľ vozidla PZP nemá, vystavuje sa riziku, že všetky škody musí nahradiť z vlastných prostriedkov. Najmä škody na zdraví, ako náhrada trvalých následkov úrazov, náhrady dávok počas práceneschopnosti, prípadne ušlej mzdy alebo zisku, či súdom priznaná nemajetková ujma pre pozostalých po obetiach dopravnej nehody - to sú všetko sumy, ktoré môžu vážne ohroziť finančnú budúcnosť vinníka,“ vysvetľuje M. Kaňa. Ďalej dodáva, že náhrada škody spôsobenej nepoisteným vozidlom je v zmysle zákona o PZP uhrádzaná z Garančného fondu Slovenskej kancelárie poisťovateľov. A SKP všetky vyplatené škody následne od vinníka vymáha v plnej výške.

Treba mať tiež na pamäti, že podľa zákona o cestnej premávke majú vodiči povinnosť vozidlo do 3,5 tony vybaviť zimnými pneumatikami v období od 15.11. do 31.3., ak sa na vozovke nachádza súvislá snehová vrstva, ľad alebo námraza. „Poistený (či už má PZP, alebo havarijné poistenie) je zároveň povinný predchádzať vzniku poistnej udalosti a nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva (§ 809, ods. 1 Občianskeho zákonníka),“ informuje M. Kaňa. Dodržanie týchto povinností má vplyv aj na uplatnenie PZP či havarijnej poistky. „Ak vodič spôsobí nehodu autom, ktoré nespĺňa tieto podmienky, poisťovňa skúma príčinnú súvislosť medzi použitím nevhodných pneumatík a vznikom škody, resp. mieru, akou sa porušenie  povinností podieľalo na spôsobenej škode,“ vysvetľuje a dopĺňa, že v prípade PZP poisťovňa škodu za vinníka poškodenému uhradí, ale časť vyplatenej škody môže od  vinníka vymáhať (tzv. regres), ak sa preukáže porušenie povinností. „V prípade havarijného poistenia môže nedodržanie povinností (napr. jazda na nevhodných pneumatikách) viesť ku kráteniu poistného plnenia.“

Napriek tomu, že uzatvorenie PZP je zákonnou povinnosťou, mnohí vodiči stále túto skutočnosť podceňujú. Podľa informácií SKP, z porovnania databázy registrovaných vozidiel a databázy poistných zmlúv, je možné konštatovať, že je reálne v premávke približne viac ako 300-tisíc motorových vozidiel bez platného PZP, pričom takýmto vodičom dnes hrozí pokuta, ktorá môže byť uložená v desiatkach aj tisíckach eur.

Počet vozidiel bez PZP je však len orientačné číslo, nakoľko ide o dynamický údaj, ktorý sa v priebehu času mení – počas roka sa vozidlá zapisujú a vyraďujú z evidencie, uzatvárajú sa nové poistné zmluvy a iné zanikajú. A to má pripravovaná novela zmeniť.

Kľúčové zmeny novely zákona o PZP

Jednou zo zmien, ktoré zavádza navrhovaná novela, je práve „upratanie“ databázy evidencie vozidiel. Výkonný riaditeľ SKP upozorňuje, že medzi autami, ktoré nemajú PZP, sú totiž neraz aj také, ktoré možno už ani neexistujú, majitelia nereagujú na výzvy a vozidlá nie sú korektne vyradené z evidencie vozidiel Dopravného inšpektorátu.

V prípade schválenia novely zákona v navrhovanom znení budú vozidlá nepoistené viac ako 24 mesiacov vyradené z evidencie po predchádzajúcom informovaní vlastníka/držiteľa o:

• skutočnosti, že motorové vozidlo nemá platné PZP,
• povinnosti uzavrieť PZP k stanovenému termínu,
• následkoch nesplnenia povinnosti – teda, že ak vlastník alebo držiteľ vozidla neuzavrie PZP, vozidlo bude z evidencie vyradené.

„O samotnom vyradení vozidla už jeho držiteľ/vlastník po tomto upozornení nedostane ďalšiu informáciu,“ upozorňuje M. Kaňa.

Ďalšie zmeny, ktoré má novela priniesť, sa týkajú najmä zefektívnenia kontroly, či dané vozidlo má PZP a opatrení, ako vodičov „donútiť“ uzavrieť ho. Výkonný riaditeľ SKP novinky opisuje nasledovne:

Bez PZP auto neprejde technickou kontrolou

Držitelia a prevádzkovatelia vozidiel, ktorí si plnia svoju zákonnú povinnosť a PZP na vozidlo uzatvorené majú, môžu zostať pokojní, pre nich sa nič nemení. Ostatní by mali počítať s tým, že novela zákona prinesie efektívnejší a plne automatizovaný mechanizmus kontroly dodržiavania povinnosti mať PZP.

„Vozidlá bez platného PZP budú označené priamo v elektronickej evidencii motorových vozidiel, takže pri cestnej kontrole bude okamžite zrejmé, že vozidlo nie je poistené,“ dopĺňa M. Kaňa.

Zmeny v pokutách – nové sumy aj opakované uloženie sankcie

So zmenami treba počítať aj pri pokutách. Ako uvádza M. Kaňa, v súčasnosti je sadzba pokuty za neuzatvorené PZP od 50 do 5 000 eur. „Zo zákona vyplýva, že pri ukladaní pokuty sa prihliada na závažnosť porušenia povinnosti a dĺžku trvania protiprávneho stavu,“ vysvetľuje a dodáva, že pokutu ukladá Okresný úrad na základe oznámenia SKP alebo mu je uložená pri cestnej kontrole.

Upozornenie: Je potrebné mať na pamäti, že vodič je v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla povinný na žiadosť orgánu evidencie vozidiel preukázať poistenie zodpovednosti potvrdením o poistení  alebo preukázať uzavretie poistnej zmluvy. „Potvrdenie môže predložiť v papierovej alebo elektronickej forme,“ informuje M. Kaňa.

Avšak, výška aj spôsob ukladania pokuty sa zmení. „Po novom sa bude ukladať v rozkaznom konaní. Oproti predchádzajúcemu správnemu konaniu je rozkazné konanie rýchlejšie, predstavuje menšiu administratívnu záťaž a prináša úsporu nákladov pre štát. Účastník má však možnosť podať odvolanie,“ uvádza M. Kaňa.

Suma maximálnej pokuty sa síce zníži, no bude ju možné za rovnaké vozidlo ukladať aj opakovane, a to každých 150 dní v dvojnásobnej výške. Naopak, ak držiteľ auta zaplatí aspoň časť pokuty (1/3 alebo 2/3), do 15 dní, bude sa považovať za uhradenú v plnej sume. Pokuta sa bude po novom pohybovať od 120 do 900 eur podľa hmotnosti vozidla a držiteľovi bude uložená v prípade, že vozidlo bude bez uzatvoreného PZP viac ako 30 dní. Podľa vlastného materiálu k návrhu zákona sa bude výška pokuty stupňovať nasledovne:

Sankciou za jazdu bez PZP môže byť tiež odobratie evidenčného čísla vozidla (značky), čo znamená znemožnenie ďalšej jazdy priamo pri cestnej kontrole.

Cena PZP a faktory, ktoré ju ovplyvňujú

Jedným z faktorov, ktoré motoristi pri uzatváraní PZP zvažujú a možno sú pre nich rozhodujúce v tom, či poistenie uzatvoria, je cena. Ide o sumy v rôznych výškach a poistenie sa uzatvára na dobu neurčitú. „Poistné obdobie (obdobie, za ktoré sa vypočítava poistné) je zvyčajne jeden rok a frekvenciu platieb si poistený dohodne  s poisťovateľom. Najčastejšie ide o polročné alebo ročné platby,“ vysvetľuje M. Kaňa.

Cena poistenia závisí od viacerých rizikových faktorov zohľadňovaných poisťovňou (napríklad vek vodiča, druh vozidla, história nehôd vodiča a podobne).

Výkonný riaditeľ SKP vysvetľuje, že v súčasnosti na cenu PZP vplývajú aj nasledovné skutočnosti:

• S rastúcou mobilitou a hustotou premávky stúpa frekvencia škôd, čo zvyšuje náklady poisťovní. „Segment PZP patrí dlhodobo medzi najškodovejšie produkty poistenia – poisťovne takmer celý objem vybraného poistného používajú na úhradu škôd a súvisiacich nákladov,“ vysvetľuje M. Kaňa.
• Rastú ceny opráv vozidiel (náhradných dielov aj servisných prác). Ceny PZP podľa M. Kaňu reagujú na vývoj cien v ekonomike aj na technologické zmeny v automobilovom priemysle, ktoré síce zvyšujú bezpečnosť, ale zdražujú opravy.
• Zvyšujú sa náhrady škôd na zdraví a súvisiace náklady. Výkonný riaditeľ SKP uvádza, že rastú dávky vyplácané poškodeným (napríklad pri  práceneschopnosti či trvalých následkoch poškodenia zdravia). Zvyšujú sa sumy náhrad za ušlú mzdu a súdy priznávajú poškodeným vyššie náhrady za bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia či nemajetkovú ujmu.
• Odvod z PZP sa od roku 2026 zvyšuje z 8 % na 10 %. V rámci konsolidačných opatrení štátu sa zvyšuje sadzba dane z neživotného poistenia a odvod z PZP. „Daň a odvod však nie sú príjmom poisťovní. Tie ich iba vyberú od klientov a odvedú do štátneho rozpočtu, resp. v prípade odvodu z PZP na osobitný účet Ministerstva vnútra SR, (§ 68 ods. 1 zákona o poisťovníctve), pričom tieto prostriedky sú účelovo viazané v zmysle § 68 ods. 2 zákona o poisťovníctve,“ dopĺňa M. Kaňa. Ďalej vysvetľuje, že nakoľko odvod z PZP nie je priamo príjmom štátneho rozpočtu, SKP dlhodobo apeluje na rozšírenie jeho využitia aj na tvorbu fondu pre prevenciu a zmierňovanie škôd. Inšpiráciu nachádza napríklad v Českej republike, kde časť prostriedkov odvodu z PZP smeruje do Fondu zábrany škôd.
• Rastie objem škôd spôsobených nepoistenými vozidlami. „V roku 2024 predstavovala náhrada škôd spôsobených nepoistenými vozidlami z Garančného fondu SKP takmer 7 miliónov eur a predpoklad pre rok 2025 je viac ako 7,4 miliónov eur. Do poistného garančného fondu prispievajú poisťovne, ktoré poskytujú PZP na Slovensku a ktoré sú povinne členmi SKP,“ informuje výkonný riaditeľ SKP.

M. Kaňa zároveň konštatuje, že s prihliadnutím na všetky spomenuté faktory je veľmi nepravdepodobné, že by sa cena PZP udržala na súčasnej úrovni. „Naopak – realistický je mierny, kontinuálny rast poistného, podobne ako v iných európskych krajinách.“

Postup uzatvorenia PZP

Pri uzatváraní PZP platí, že výber poisťovne je na držiteľovi vozidla. Ceny si dnes možno porovnať aj online a rovnako tak možno poistenie uzatvoriť online. Ďalšou možnosťou je cez finančného sprostredkovateľa alebo osobne na vybranej pobočke poisťovne.

Ako informuje M. Kaňa, pri uzatváraní poistnej zmluvy sú dôležité doklady:

• preukazujúce údaje o vozidle – VIN, typ, výkon/kW, objem, rok výroby, t. j. osvedčenie o evidencii časť II (veľký technický preukaz), prípadne aj časť I (malý technický preukaz), ak si ho poisťovňa vyžiada;
• preukazujúce údaje poistníka/držiteľa/vlastníka vozidla, t. j. občiansky preukaz alebo iný doklad totožnosti, kontaktné údaje osoby (adresa, telefón, e-mail);
• ak poistník nie je vlastníkom vozidla, môže poisťovňa vyžadovať aj splnomocnenie alebo potvrdenie o užívaní vozidla, resp. ak je vlastníkom leasingová spoločnosť, tak zmluvu s leasingovou spoločnosťou.

Poznámka: Už dnes platí, že pred prepisom vozidla (zmenou držiteľa vozidla) je potrebné uzatvoriť nové PZP. Ako uvádza M. Kaňa, na dopravnom inšpektoráte sa potom musí predložiť potvrdenie s číslom poistnej zmluvy. No na situáciu pred zmenou držiteľa sa v súčasnosti neprihliada.

„Je potrebné dbať na kontrolu/správnosť všetkých údajov na poistnej zmluve, aby sa zabránilo následným chybám v systémoch, a tiež včasné zaplatenie poistného (najneskôr do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti) – kvôli platnosti poistenia,“ upozorňuje výkonný riaditeľ SKP a dodáva, že omeškanie platby môže majiteľovi auta spôsobiť nepríjemnosti. „Ak napríklad v období od riadneho konca splatnosti poistného do jeho zaplatenia alebo zániku poistenia pre nezaplatenie vznikne škoda a poisťovňa ju za vinníka uhradí, môže časť nákladov spätne vymáhať od poisteného. Novela PZP zavádza pre nepoistené vozidlá spomínaný nový režim – ak po uložení pokuty a výzve na uzatvorenie poistenia bude vozidlo naďalej nepoistené, bude následne vyradené z evidencie. S takýmto vozidlom nie je možné jazdiť.“