Každý piaty zamestnanec využíva aktualizáciu zariadenia ako výhovorku na vyhnutie sa online stretnutiu. Mnohých ale tento proces aj obťažuje. Ako na aktualizáciu, aby vyhovovala pracovníkom aj firme?
Aktualizácia ako dôvod na prokrastináciu
Až 21 % zamestnancov uviedlo, že predstiera inštaláciu aktualizácií zariadenia, len aby sa nemuseli zúčastniť online hovoru alebo stretnutia. Táto výhovorka je dostatočne vierohodná, keďže aktualizácie softvéru môžu reálne narušiť pracovný deň zamestnanca. Vyše jedna tretina (35 %) zamestnancov uviedla aktualizácie ako dôvod meškania na online konferenčný hovor. Tieto zistenia vyplývajú z aktuálnej štúdie spoločnosti Kaspersky, ktorá skúmala postoje a návyky zamestnancov k aktualizáciám zariadení.
Časté stretnutia sa mnohokrát považovali za jednu z najnepríjemnejších aktivít kancelárskej rutiny. Prechod na prácu z domu a virtuálne schôdzky tomuto problému nepomohli, keďže ľudia pociťovali únavu z videohovorov a na konci pracovného dňa sa cítili ešte vyčerpanejší. Ako ukazuje nedávny prieskum spoločnosti Kaspersky, niektorí zamestnanci si však našli zámienku na vynechanie niektorých videokonferenčných hovorov – tvárili sa, že ich pracovné zariadenie je mimo prevádzky pre aktualizácie.
Ich kolegovia mohli uveriť tejto výhovorke, keďže sami zažívajú potrebu aktualizácie svojich zariadení. Okrem zmeškaných stretnutí, až 37 % zamestnancov stratilo časť svojej neuloženej práce alebo údajov, keď sa im po nainštalovaní aktualizácií reštartoval počítač alebo notebook.
Väčšinu zamestnancov aktualizácie obťažujú
Vo všeobecnosti, niektorí zamestnanci vidia tento výpadok ich zariadenia ako príležitosť na prokrastináciu, pričom 27 % respondentov pripúšťa, že si inštalovali aktualizácie, aby zámerne mrhali časom v práci. Avšak vo väčšine prípadov zamestnanci nie sú príliš nadšení, keď je ich práca prerušená aktualizáciou. 65 % vyjadrilo želanie, aby sa aktualizácia uskutočnila mimo pracovnej doby pre zachovanie ich produktivity.
„Aktualizácie sa zvyčajne sťahujú počas pracovnej doby v tzv. tichom móde a neovplyvňujú pracovné povinnosti. Avšak na to, aby došlo k ich nasadeniu do systému, je potrebný reštart zariadenia. Niektoré pracovné povinnosti samozrejme nemožno odložiť, takže používateľ môže svoje zariadenie obvykle reštartovať v istom časovom rámci. Ako môžeme vidieť, niektorí ľudia takéto oznámenia buď nezachytia, alebo to jednoducho nechcú urobiť. Preto môže dôjsť k požadovanému reštartu v tom najnevhodnejšom okamihu – napríklad tesne pred dôležitým hovorom alebo keď máte rozpísaný dlhý e-mail,” komentuje Miroslav Kořen, generálny riaditeľ Kaspersky pre východnú Európu.
Kedy systém aktualizovať a ako na to?
Aby aktualizácie vyhovovali zamestnancom aj správcom IT sietí, spoločnosť Kaspersky odporúča IT oddeleniam nasledovné kroky:
- Aktualizácie plánujte skôr ku koncu pracovného dňa, kedy sú zariadenia ešte stále zapnuté a môžu si sťahovať požadované aktualizácie, no zároveň je už obvykle v tej dobe aktivita zamestnancov nižšia.
- Ak je to možné, použite funkciu Wake-on-LAN. Táto technológia umožňuje zapnutie pracovných zariadení cez sieť, takže aktualizácie je možné sťahovať aj mimo pracovnej doby.
- Rozdeľte používateľov do viacerých skupín, vrátane testovacej skupiny. Aktualizujte ich potom jednu skupinu po druhej, aby IT oddelenie mohlo všetkým včas pomôcť, ak dôjde k nejakým problémom.
- Informujte zamestnancov o funkcii „automatického ukladania“ (AutoSave), ktorá je dostupná v niektorých softvéroch na produktivitu práce – automaticky ukladá všetky zmeny v dokumentoch.
- Nainštalujte riešenie ochrany koncových bodov s funkciami správy opráv, ako je napríklad Kaspersky Endpoint Security for Business. Navyše, technológie detekcie správania a prevencie pred zneužitím nedajú útočníkom možnosť využiť nezaplátané bezpečnostné chyby.
O prieskume
Prieskum pre spoločnosť Kaspersky realizovala prieskumná agentúra Savanta v apríli 2021. Online prieskumu sa zúčastnilo 15 000 respondentov, pričom cieľom prieskumu bolo preskúmať tendencie ľudí v otázke aktualizácie zariadení. Vzorka zahŕňala 1 000 respondentov zo Spojeného kráľovstva, Francúzska, Nemecka, Talianska a Španielska a 500 respondentov z nasledovných krajín: USA, Holandska, Rakúska, Portugalska, Rumunska, Spojených arabských emirátov, Turecka, Južnej Afriky, Číny, Indie, Austrálie, Brazílie, Mexika, Argentíny, Kolumbie, Čile, Peru a Ruska. Všetci respondenti používali jedno zo zariadení – počítač, smartfón a/alebo tablet na osobné či pracovné účely a 76 % respondentov bolo v čase prieskumu zamestnaných.
