Exekučné zrážky od 1.7.2023

Zmena sumy životného minima ovplyvňuje, okrem iného, aj výpočet sumy, z ktorej možno vykonať exekúciu zrážkou zo mzdy. Aké hodnoty platia od 1.7.2023?

Čo v prípade, pokiaľ dlžník odmieta splniť svoj dlh dobrovoľne, napríklad neplatí splátky jemu poskytnutého úveru, nevracia pôžičku v dohodnutom termíne či neplatí načas stanovené výživné a pod.? Prostriedkom vynútenia splnenia takéhoto dlhu je exekúcia.

Pravidlá a postupy zabezpečenia tohto núteného vrátenia dlhu upravuje zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).  

Exekučný poriadok umožňuje niekoľko postupov, pomocou ktorých možno siahnuť na majetok dlžníka a zabezpečiť vrátenie dlhu veriteľovi. Jedným z najčastejšie aplikovaných sú zrážky zo mzdy a z iných príjmov.

Zrážky zo mzdy ako výkon exekúcie

Zrážky zo mzdy sú prostriedkom výkonu exekúcie, pomocou ktorého súdny exekútor siahne na čistú mzdu dlžníka – zamestnanca. V praxi to znamená, že kým dlžník nesplatí svoj dlh, bude mu na príkaz exekútora zamestnávateľ vyplácať len časť čistej mzdy. Platí totiž pravidlo, že zrážky zo mzdy možno vykonávať len do výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky a jej príslušenstva (napríklad úrokov z omeškania). Nikdy nie vo väčšom rozsahu.

Súčasne platí, že zrážky zo mzdy sa realizujú z čistej mzdy dlžníka. Zrážkami zo mzdy nemožno siahnuť na tú zložku mzdy, ktorá je určená na zaplatenie daní, či sociálneho a zdravotného poistenia. Sociálne zabezpečenie zamestnanca, dlžníka, nemôže byť zrážkami zo mzdy ohrozené.

Koľko nemožno zraziť zo mzdy od 1.7.2023?

Okrem skutočnosti, že zrážkami zo mzdy možno postihnúť len čistú mzdu zamestnanca, dlžníka, t. j. mzdu po odpočítaní preddavku na daň, odvodov na zdravotné poistenie, sociálne poistenie, príspevku na starobné dôchodkové sporenie a poistného na sociálne zabezpečenie, Exekučný poriadok ukladá ďalšie obmedzenie v prospech dlžníka.

Týmto obmedzením je uplatnenie inštitútu základnej mzdy, t. j. sumy, ktorá sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy zamestnanca. Ide o zabezpečenie finančného limitu príjmu dlžníka tak, aby súčasne so splácaním dlhu zvládol uživiť seba a svoju rodinu. Je však potrebné zdôrazniť, že táto suma základnej mzdy zodpovedá len minimu, ktoré umožní dlžníkovi zabezpečiť základné životné potreby. Ide tak o skutočne hraničnú sumu, ktorá musí dlžníkovi pri výkone exekúcie zostať, bez ohľadu na výšku jeho dlhu.

Dlžníkovi pri zrážkach zo mzdy musí zostať aspoň 376,43 eur.

Základná suma sa všeobecne vypočíta ako 140 % sumy životného minima. Nie je preto stabilná, ale mení sa s ohľadom na výšku životného minima. Ako sa dočítate v článku Životné minimum od 1. 7. 2023 do 30. 6. 2024, výška životného minima v súčasnosti predstavuje sumu 268,88 eur na jednu plnoletú fyzickú osobu. Z uvedeného preto vyplýva, že v prípade výkonu exekúcie zrážkami zo mzdy musí dlžníkovi z čistej mzdy zostať aspoň 376,43 eur.

Takto všeobecne formulovaná suma základnej mzdy však nie je použiteľná vždy. Právna úprava rozlišuje medzi sumami základnej mzdy aj s ohľadom na druh pohľadávky, ktorej splnenie sa exekúciou zrážkami zo mzdy vymáha. Existujú teda výnimky, napríklad pri pohľadávke na výživnom alebo pri inej prednostnej pohľadávke.

Zrážky zo mzdy na výživné maloletého od 1.7.2023

Základná mzda je upravená osobitne v prípade zabezpečenia splnenia dlžného výživného na maloleté dieťa. Ide tak o vyššie spomínanú osobitosť, či výnimku. Možno skonštatovať, že aj v danom prípade sa vzhľadom na zmenu výšky životného minima mení aj limit základnej sumy v prípade, ak je dlžnou pohľadávkou výživné na maloleté dieťa.

Prečítajte si tiež

Životné minimum od 1.7.2023 do 30.6.2024

Výživné na maloleté dieťa je najdôležitejšou prednostnou pohľadávkou, preto zákonodarca pristúpil k stanoveniu najnižšieho limitu základnej sumy, ktorá sa nesmie dlžníkovi zraziť z čistej mzdy. V tomto prípade sa konečná základná suma vypočítava zo sumy 60 % životného minima, t. j. od 1. 7. 2023 zo sumy 161,32 eur. Suma 161,32 eur predstavuje základnú sumu, ktorá ešte nie je konečným zostatkom sumy, ktorá sa nebude odpočítavať od mzdy dlžníka. Z nej je potrebné vypočítať 70 %, t. j. 112,93 eur. Až suma 112,93 eur potom predstavuje zrážkami zo mzdy nepostihnuteľnú časť v prípade, ak sa exekúciou zabezpečuje splatenie dlžného výživného na maloleté deti.

Zrážky zo mzdy na prednostné pohľadávky od 1.7.2023

Ďalšou osobitnou skupinou pre výpočet základnej sumy sú ostatné prednostné pohľadávky, t. j. prednostné pohľadávky okrem výživného na maloleté dieťa.  

Medzi prednostné pohľadávky Exekučný poriadok zaradzuje:

• pohľadávky výživného,
• pohľadávky náhrady škody spôsobenej ublížením na zdraví,
• pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselným trestným činom,
• pohľadávky náhrady škody na majetku štátu v správe ústavu na výkon väzby, ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže voči obvineným a odsúdeným a voči bývalým obvineným a bývalým odsúdeným,
• pohľadávky daní, poplatkov a ciel, pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú povinné platiť poistné na zdravotné a sociálne poistenie, na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie atď.,
• súdne pohľadávky (napr. pohľadávka zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné a pod.).

Pri prednostných pohľadávkach základná suma, ktorá sa dlžníkovi nesmie zraziť, zodpovedá sume 100 % živného minima na plnoletú fyzickú osobu, t. j. 268,88 eur od 1. 7. 2023. Pri prednostných pohľadávkach sú tak stanovené nižšie limity toho, čo minimálne musí dlžníkovi za každých okolností z čistej mzdy zostať. Cieľom takto stanovenej základnej sumy je vytvoriť stav umožňujúci rýchlejšie a efektívnejšie vymoženie dlžných súm vyplývajúcich z takých dlhov, ktoré sa v spoločnosti považujú za tie najdôležitejšie.

Zrážky zo mzdy rodiča od 1.7.2023

Právna úprava primerane zohľadňuje aj povinnosť dlžníka vyživovať ďalšie osoby. Nakoľko cieľom základnej sumy je zabezpečiť umožnenie plnenia aspoň základných životných potrieb, pri jej výpočte musíme vychádzať aj z toho, že dlžník nemusí mať povinnosť starať sa len o seba. Môže ísť napríklad o rodiča, ktorý vyživuje maloleté dieťa. V takom prípade je pochopiteľné, že dôjde k navýšeniu základnej sumy o určitú časť, ktorá zodpovedá 25 % základnej sumy.

Teda rodičovi starajúcemu sa o maloleté dieťa, ktorý dlhuje napríklad na úvere, sa odpočíta z čistej mzdy suma 376,43 eur navýšená o 94,10 eur.

Základná suma u poberateľov dôchodkov od 1.7.2023

Okrem rodičov pamätá nariadenie aj na poberateľov dôchodku. Síce všeobecne platí, že základná suma je taktiež vo výške 140 % životného minima, ale ak sa vedie exekúcia voči poberateľovi dôchodkových dávok, ktorý sa stará o ďalšiu osobu, k základnej sume sa pripočíta položka vo výške 50 % základnej sumy.

Rozdiel je tak vo výške započítavanej položky, teda v navýšení základnej sumy v prípade, ak dlžník (dôchodca) vyživuje ďalšiu osobu. Na rozdiel od bežného pracujúceho poberateľovi dôchodkových dávok sa pripočíta až 50 % základnej sumy (teda nie len 25 %).

Výška základnej sumy, ktorú nemožno pri exekúcii zrážkami zo mzdy zraziť z čistej mzdy od 1.7.2023 – tabuľka

Rozsah zrážok zo mzdy – pravidlo tretín

To, že zo mzdy dlžníka nemožno zraziť základnú sumu však neznamená, že dlžníkovi z celej mzdy zostane napríklad len 376,43 eur. Exekučný poriadok totiž upravuje pravidlo tretín. Najskôr sa teda z čistej mzdy odpočíta základná suma. Takto vzniknutý zostatok sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma a následne sa pristúpi k exekúcii z jednotlivých tretín. Koľko tretín sa použije na úhradu dlhu potom záleží od toho, či sa exekúciou uspokojujú prednostné alebo neprednostné pohľadávky.

Prečítajte si tiež

Nové donucovacie opatrenia a vyššie pokuty v exekúcii od roku 2023

Pri neprednostných pohľadávkach sa zrážka vykonáva len z prvej tretiny. Pri prednostných pohľadávkach možno použiť dve tretiny, pričom najskôr sa na prednostné pohľadávky použije druhá tretina zostatku čistej mzdy a až pokiaľ by táto nestačila, budú sa prednostné pohľadávky splácať aj zrážkami z prvej tretiny spolu s neprednostnými pohľadávkami.

Príklad na exekučné zrážky u dlžníka

Dlžník, bezdetný a slobodný, zarába v čistom 1000 eur a dlhuje na splátke úveru. Zamestnávateľ mu od čistej mzdy najskôr odpočíta 376,43 eur. Zostatok, t. j. 623,57 eur zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma, t. j. v tomto prípade na 623,55 eur. Dlh z úveru je ostatnou neprednostnou pohľadávkou, bude sa tak zrážať z prvej tretiny vypočítaného zostatku, t. j. zo sumy 207,85 eur. Po výkone zrážky zo mzdy dlžníkovi zostane v takom prípade základná suma vo výške 376,43 eur spolu s dvoma tretinami zostatku vo výške 415,70 eur, čo spolu zodpovedá sume 792,13 eur.

Zrážky bez obmedzenia od 1.7.2023

Zmena sumy životného minima ovplyvňuje výkon exekučných zrážok aj v ďalšom prípade. Po odpočítaní základnej sumy z čistej mzdy dostávame tzv. zvyšok čistej mzdy. Ak tento zvyšok čistej mzdy presiahne trojnásobok základnej sumy, t. j. trojnásobok sumy 376,43 eur, možno exekúciou zrážkami zo mzdy postihnúť celú sumu presahujúcu uvedený trojnásobok.

Ide o tzv. zrážky bez obmedzenia. Nie je totiž podstatné, v akej výške je táto presahujúca suma. Ak by napríklad zamestnanec zarábal v čistom 1500 eur, zvyšok čistej mzdy by zodpovedal sume 1123,57 eur, a teda by nebolo možné uplatniť zrážky zo mzdy bez obmedzenia. Suma, nad ktorú sa exekuuje bez obmedzenia je podľa nariadenia od 1.7.2023 vo výške 1129,29 eur.

Výpočet: 1500 – 376,43 = 1123,57 eur (a to je menej ako 1129,29 eur, nad ktorú možno exekuovať bez obmedzenia).

Na to, aby sa u zamestnanca uplatnil inštitút zrážok zo mzdy, ak hovoríme o vymáhaní neprednostných pohľadávok, by tento musel v čistom zarábať najmenej cca 1505,73 eur.

Napríklad, zamestnancovi s čistým príjmom vo výške 1800 eur môže súdny exekútor siahnuť bez obmedzenia na časť mzdy vo výške 294,28 eur.

Výpočet: 1800 – 376,43 – 1129,29 = 294,28 eur.