Nie každá „dobrá“ rada, ktorú dostanete, vám pomôže ušetriť. Naopak, ak na daňové a súvisiace zákony nenahliadate zo širšieho pohľadu, môžete si narobiť problémy.
(Nielen) v poslednej dobe sa najmä na internete, ale aj v rôznych tlačených médiách vyskytujú rady, ktoré možno znejú na prvé počutie dobre a človek sa poteší, že keď ich využije, ušetrí. (Okrem toho, že ich čítajú tisícky ľudí a keď rovnaký „trik“ urobia všetci, môže to byť trochu nápadné.) Nie každá „dobrá“ rada však vždy stojí za to.
Daňová optimalizácia – čo to je?
Na úvod je dobré spomenúť, že daňová optimalizácia predstavuje uplatňovanie legálnych zákonných postupov na znižovanie daňovej povinnosti. Uskutočňuje sa predovšetkým v prípadoch, ak zákon pripúšťa viacero alternatív a vy si vyberiete tú pre vás výhodnejšiu, či využívaním rôznych daňových zvýhodnení, ktoré daňovníkovi poskytujú daňové zákony.
Bežne medzi takéto nástroje daňovej optimalizácie patrí voľba pri odpisovaní hmotného, ale najmä nehmotného majetku, vrátane vhodného prerušenia odpisovania, optimálne umorovanie daňovej straty, využívanie výhod mikrodaňovníka, nastavenie niektorých výdavkov tak, aby boli považované za daňovo uznané atď. Ide teda o zákonom dovolený postup, ktorým daňový subjekt môže dosiahnuť minimalizáciu dane.
Na druhej strane stoja daňové delikty, zjednodušene úniky či podvody. Stanoviť však úplne jednoznačnú hranicu medzi daňovou optimalizáciu a daňovým deliktom nie je možné. K tomu sa ešte v závere článku dostaneme.
Každú „dobrú“ radu si radšej preverte
Rôznych daňových, odvodových či právnych tipov na internete by sa dalo nájsť pomerne veľké množstvo. Niektoré sú výborné a ich autorom patrí poďakovanie, že sú ochotní sa o ne podeliť.
Častokrát sa však stáva, že rada je síce dobrá, ale nepovie vám všetky súvislosti, a tak si nemusíte uvedomiť možné dôsledky či riziká, ak danú radu použijete vo vašom prípade. Spomeňme si napríklad na prípad, kedy sa platilo z dividend zdravotné poistenie. Rada znela: ak nebudete zdravotne poistení na Slovensku, ale v inej krajine, napríklad v Česku a vyplatíte si v tom čase dividendu, tak z nej zdravotné odvody neplatíte. Ušetrených cca 10 % či 14 %, podľa toho, o zisku z akého roku sa bavíme. Čo obnáša „prehlasovanie“ zdravotného poistenia do Česka a naspäť sa už takmer nikde nespomínalo, ani dopady na to, akú lekársku starostlivosť môžete v ktorej krajine čerpať.
Vždy si preto preverte, aké možné širšie dopady určitá rada na vás má, aby vás neskôr táto úspora nemrzela.
Príspevok na stravovanie bez zdanenia namiesto dividendy
V tomto článku sa však chcem venovať rade, s ktorou aktuálne prichádzajú podnikatelia za svojimi účtovníkmi a účtovníčkami. Tip hovorí o tom, aby ste si zisk nevyplatili ako dividendu (pri fyzických osobách sa platí do roku 2023 zrážková daň z dividend v sadzbe 7 %, od roku 2024 je táto sadzba dane zvýšená na 10 %, a buďme „radi“, pôvodne ministerstvo financií pracovalo s variantom 15 %), ale tento zisk presuniete do sociálneho fondu, z ktorého budete vyplácať vysoký príspevok na stravovanie zamestnancov, napríklad aj 100 eur na deň. Tento je totiž pre zamestnanca oslobodený od dane, a tým pádom aj od odvodov. Takýmto zamestnancom môže byť aj spoločník alebo konateľ firmy. A áno, ďalší tip je, aby ste si nedávali príliš vysokú mzdu, skrátený úväzok (ale viac ako 4 hodiny denne, aby ste mali nárok na stravné), takže stačí nejakých 400 eur mesačne, aby ste neplatili až tak veľa na dani a odvodoch.
Poznámka: Ak by ste zvažovali vyplácanie finančného príspevku na stravovanie konateľovi alebo spoločníkovi bez pracovnej zmluvy, do pozornosti v tejto súvislosti dávam síce trochu starší článok Finančný príspevok na stravovanie konateľa a spoločníka, avšak podstata tam vysvetlená je. Takýto finančný príspevok mu totiž vyplácať nemôžete.
Zásada prednosti obsahu pred formou
Otázka teda znie: aký mám s týmto tipom problém? Všetko znie predsa legálne – ak zamestnávateľ tvorí sociálny fond, môže doň prispieť zo zisku po zdanení a rovnako môže z neho vyplácať príspevok na stravovanie svojim zamestnancom. Je tu však jedna vec, na ktorú vás chcem upozorniť.
Pri každej „optimalizačnej“ transakcii je potrebné do úvahy zobrať zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov (ďalej len „daňový poriadok“). Ten totiž v § 3 upravuje základné zásady správy daní. Zásada upravená v odseku 6 sa nazýva aj zásada prednosti obsahu pred formou a znie takto:
„Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.“
Finančná správa sa v čase
prvotného zavedenia tejto zásady vyjadrila, že doplnením tohto ustanovenia, t.
j. všeobecného pravidla proti zneužívaniu je umožniť správcovi dane nebrať
pri správe daní do úvahy také skutočnosti, na základe uplatnenia ktorých sa
daňový subjekt snaží znížiť si svoju daňovú povinnosť.
Dôvodová správa k návrhu zákona, ktorý uvedenú zásadu zaviedol, uvádzala, že cieľom predmetnej úpravy je umožniť správcovi dane nebrať pri správe daní do úvahy napríklad umelé transakcie a štruktúry vytvorené za účelom neželanej optimalizácie daňovej povinnosti, a to aj v prípade, ak takáto daňová optimalizácia nepredstavuje jediný účel týchto transakcií a štruktúr.
Ďalej bolo v dôvodovej správe uvedené, že pod pojmom daňové zvýhodnenie sa rozumie neoprávnené uplatňovanie si nárokov vyplývajúcich z daňovej legislatívy, napr. nezdaniteľná časť základu dane, uplatnenie daňových výdavkov v neoprávnenej výške, uplatňovanie fiktívnych výdavkov, úmyselná nesprávna kvalifikácia príjmov, ktoré nepodliehajú zdaneniu a pod.
Ešte pripomínam, že v minulosti bolo ustanovenie formulované tak, že „...výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený...“, no dnes platí, že stačí, ak najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti.
Tak čo myslíte, ak si mesačne vyplatíte niekoľko stoeurovú mzdu, z ktorej zaplatíte daň a odvody a k tomu budete mať vyplatený oslobodený finančný príspevok na stravovanie (okrem povinného príspevku zamestnávateľa na stravovanie v maximálnej výške 4,29 eura na deň) v sume 1 500 až 2 000 eur zo sociálneho fondu na tento mesiac, je to úplne v poriadku? Je takáto suma príspevku primeraná a ide skutočne o príspevok „na stravovanie“? Odpovede nechám na vás, len chcem upozorniť, že daňový úrad by s tým na základe zásady prednosti obsahu pred formou problém mať mohol.
Sankcie a dôsledky pri porušení zásady prednosti obsahu pred formou
Daňový úrad teda v zmysle zásady uvedenej v § 3 ods. 6 daňového poriadku neprihliada na platnosť a účinnosť samotného právneho úkonu, ale prihliada na cieľ a úmysel takého právneho úkonu. „Inak povedané, hoci samotný právny úkon môže byť z formálneho hľadiska úplne v poriadku a zdanlivo v súlade so zákonom, tak sledovaný úmysel/cieľ takého právneho úkonu môže zákon obchádzať, či ho zneužívať. Väčšinou ide o právne úkony, ktoré nie sú pre konkrétneho daňovníka obvyklé, resp. sú bez zjavného ekonomického či podnikateľského opodstatnenia, avšak zjavne smerujúce (najmä) k daňovému zvýhodneniu. A to už v poriadku nie je,“ upozorňuje právny expert JUDr. Michal Ďurina.
O tom, že zásada prednosti podstaty pred formou sa v rozhodovacej praxi súdov skutočne uplatňuje, svedčia aj viaceré judikáty Najvyššieho súdu SR.
Na to, aké dôsledky môže mať porušenie základnej zásady správy daní, za Finančné riaditeľstvo SR pre Podnikajte.sk odpovedal Mgr. Radoslav Kozák, PhD., vedúci komunikačného oddelenia: „Porušenie základných zásad správy daní samo o sebe nie je predmetom sankcie. Všeobecné pravidlo proti zneužitiu práva upravené v § 3 ods. 6 daňového poriadku sa aplikuje najmä pri daňovej kontrole, ktorou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Ak je výsledkom daňovej kontroly rozdiel v sume dane oproti dani uvedenej v podanom daňovom priznaní, uloží správca dane sankciu upravenú v ustanovení § 155 daňového poriadku.“ To znamená, že daňový úrad vám okrem dorubenia dane uloží tiež pokutu za každý deň omeškania.
Okrem postihov v daňovom konaní, môže takýto daňovník snažiaci sa o agresívnu „daňovú optimalizáciu“ znášať aj trestnoprávnu zodpovednosť. „Nie je vylúčené podanie trestného oznámenia v prípade, ak by v súvislosti so zneužitím práva správca dane na základe posúdenia okolností konkrétneho prípadu došiel k záveru, že konanie daňového subjektu by mohlo viesť k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu,“ dodáva R. Kozák.
Bez ohľadu na to, aké „tvrdé“ budú tresty po schválených zmenách (pozn.: ktoré prezidentka SR podpísala, avšak avizovala podanie návrhu na Ústavný súd SR na preskúmanie súladu novely s ústavou, spolu s návrhom na pozastavenie účinnosti zákona, kým súd o jej návrhu nerozhodne), trestný zákon rozoznáva niekoľko skutkových podstát zameraných na daňovú oblasť, napríklad skrátenie dane a poistného, daňový podvod alebo marenie výkonu správy daní. Michal Ďurina upozorňuje, že za tieto trestné činy nemusí byť uložený len podmienečný či nepodmienečný trest odňatia slobody, ale napríklad aj trest zákazu činnosti. „Okrem toho sa na takéhoto odsúdeného páchateľa už nebude hľadieť ako na bezúhonného, čo bude mať vplyv na jeho ďalší výkon podnikateľskej činnosti, či už ako živnostníka alebo ako štatutárneho orgánu,“ dodáva.
Ak by aj takéto konanie podnikateľa nepresahovalo do trestnoprávnej oblasti, za určitých podmienok sa môže svojim konaním diskvalifikovať, t. j. správca dane môže rozhodnúť o jeho vylúčení z funkcie štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu (podľa ust. § 157a daňového poriadku, prípadne § 13a Obchodného zákonníka). „Daňová optimalizácia by teda nemala byť len formálne/zdanlivo zákonná, ale aj rozumná, aby sa podnikateľ nedostal do zbytočných problémov, o ktorých už sa „dobré rady z internetu“ zvyčajne nezmieňujú,“ uzatvára právny expert Ďurina.
