Dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o vykonaní práce v roku 2017

Aký je rozdiel medzi týmito dohodou o vykonaní práce a dohodou o pracovnej činnosti, podľa čoho si medzi nimi vybrať a aké náklady v podobe zdravotných a sociálnych odvodov sú s nimi pre zamestnávateľa spojené?

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Možnosti, ako môže zamestnávateľ zamestnať konkrétneho človeka na vykonávanie určitej práce, sú v zásade dve: buď bude zamestnávať na pracovný pomer alebo na dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Zamestnávatelia okrem trvalého pracovného pomeru často využívajú aj dohody, predovšetkým z dôvodu, že im dávajú vyššiu flexibilitu. Na druhej strane majú aj svoje obmedzenia. Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú tri a všetky sú upravené v § 223 až 228a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uplatniť len pri fyzickej osobe, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Zvyšnými dohodami sú dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o vykonaní práce, ktoré je možné uzatvárať s akýmikoľvek osobami bez obmedzenia. Práve im je venovaný tento článok.

Dohoda o pracovnej činnosti v roku 2017

Dohodu o pracovnej činnosti je možné uzatvoriť s akoukoľvek fyzickou osobou. Dohoda o pracovnej činnosti musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná. Uzatváraná dohoda o pracovnej činnosti musí podľa Zákonníka práce povinne obsahovať dohodnutú prácu, dohodnutú odmenu za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a dobu, na ktorú sa dohoda uzatvára . Písomná dohoda o pracovnej činnosti tak môže byť veľmi stručná a postačuje, ak v nej bude identifikovaný zamestnávateľ, zamestnanec a ďalej uvedené povinné náležitosti napr. dohodnutá práca – pomocné administratívne práce pri vedení účtovníctva, dohodnutá odmena za vykonanú prácu – 5 eur za hodinu, dohodnutý rozsah pracovného času – 10 hodín týždenne a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára – od 1.1.2017 do 31.12.2017. Jedno vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Dohoda o pracovnej činnosti je len na 10 hodín týždenne.

Obmedzením dohody o pracovnej činnosti je, že na základe nej možno vykonávať prácu v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Znamená to, že zamestnanec pracujúci na základe dohody o pracovnej činnosti nikdy nesmie pracovať viac ako spolu 10 hodín v jednom týždni (nesmie napríklad pracovať dva dni v rovnakom týždni po 8 hodín, a to ani vtedy, ak by v predchádzajúci týždeň vôbec nepracoval). Dohody o pracovnej činnosti sa môžu uzatvoriť len na dobu určitú, ktorá nesmie prekročiť 12 mesiacov. Po uplynutí tejto doby je možné s tým istým zamestnancom uzatvoriť dohodu o pracovnej činnosti s rovnakým obsahom na ďalších 12 mesiacov a takto ju obnovovať.

Dohoda o vykonaní práce v roku 2017

Dohodu o vykonaní práce môže zamestnávateľ tiež uzatvoriť s akoukoľvek fyzickou osobou. Musí mať písomnú formu, inak sa považuje za neplatnú. Možno ju uzatvoriť najviac na 12 mesiacov. Zamestnávatelia by si mali dať pozor na to, že dohodu o vykonaní práce nestačí uzatvoriť v deň začatia vykonávania práce. Podľa Zákonníka práce musí byť dohoda o vykonaní práce uzatvorená najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy.

Dohoda o vykonaní práce je najviac na 350 hodín ročne.

Dohoda o vykonaní práce môže byť uzatvorená len na prácu alebo pracovnú úlohu, ktorej rozsah nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Ak by chcel zamestnávateľ na základe dohody o vykonaní práce zadať pre zamestnanca pracovnú úlohu, ktorej rozsah si bude vyžadovať viac ako 350 hodín v kalendárnom roku, nesmie na to v tom istom roku uzatvoriť ďalšiu dohodu o vykonaní práce. Podľa Zákonníka práce sa totižto do rozsahu práce započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Dohôd o vykonaní práce s tým istým zamestnancom a zamestnávateľom tak môže byť v kalendárnom roku niekoľko, ale spolu nesmú presiahnuť rozsah 350 hodín práce.

Kedy je možné ukončiť dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o vykonaní práce

Dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o vykonaní práce môže ukončiť tak zamestnanec, ako aj zamestnávateľ. Práve v možnostiach ukončenia dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce spočíva pre zamestnávateľa jedna z ich výhod a v niektorých prípadoch zároveň aj nevýhod. Pokiaľ ide o dohodu o pracovnej činnosti, tú je možné okamžite skončiť len v prípade, kedy možno okamžite skončiť trvalý pracovný pomer. Spôsob skončenia dohody o pracovnej činnosti je možné si dohodnúť aj v samotnej dohode. V opačnom prípade je možné ukončiť dohodu o pracovnej činnosti k dátumu, ktorý bude výsledkom dohody zamestnávateľa a zamestnanca. Jednostranne bez uvedenia dôvodu môže dohodu o pracovnej činnosti vypovedať tak zamestnávateľ aj zamestnávateľ. Výpovedná doba je v tomto prípade 15 dní a začína plynúť dňom, v ktorom sa písomná výpoveď druhej strane doručila.

Prečítajte si tiež

Pokiaľ ide o dohodu o vykonaní práce, z jej samotného charakteru vyplýva, že sa bude uplatňovať iný spôsob výpovede ako v prípade dohody o pracovnej činnosti. Zamestnávateľ môže od dohody o vykonaní práce odstúpiť vtedy, ak zamestnanec pracovnú úlohu nevykonal v dohodnutej dobe. Zamestnanec môže od dohody o vykonaní práce odstúpiť vtedy, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky. V prípade takejto výpovede je zamestnávateľ povinný zamestnancovi nahradiť škodu, ktorá mu tým vznikla. Ďalšou možnosťou ukončenia dohody o vykonaní práce je, že sa na jej ukončení zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú. Viac informácií o možnostiach vypovedania dohôd nájdete v článku Ako ukončiť prácu na dohodu.

Článok pokračuje pod reklamou

Odmeňovanie na základe dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce

Aj na zamestnancov, ktorí pracujú na základe dohôd o pracovnej činnosti a dohôd o vykonaní práce, sa vzťahujú ustanovenia o minimálnej mzde. V roku 2017 tak musí zamestnávateľ dohodárom poskytovať mzdu minimálne vo výške 2,50 eura na hodinu.

V prípade dohody o pracovnej činnosti musí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu vyplatiť najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala. Ak ide o dohodu o vykonaní práce, tam má zamestnávateľ povinnosť zamestnancovi vyplatiť mzdu až po dokončení a odovzdaní práce, čo môže byť aj o niekoľko mesiacov neskôr.

Dohoda o vykonaní práce môže byť odmeňovaná nepravidelne.

V prípade, že sa na tom zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú, môže byť mzda v prípade dohody vyplácaná aj priebežne, napríklad po vykonaní niektorej časti pracovnej úlohy. Z toho vyplýva jeden z rozdielov medzi dohodou o pracovnej činnosti a dohodou o vykonaní práce. Kým mzda pri dohode o pracovnej činnosti musí byť vyplácaná pravidelne každý mesiac, mzda pri dohode o vykonaní práce môže byť vyplácaná aj nepravidelne.

Zdravotné a sociálne odvody platené zamestnávateľom pri dohode o pracovnej činnosti a dohode o vykonaní práce v roku 2017

Pre zamestnávateľa je pri každom druhu pracovnoprávneho vzťahu veľmi dôležitá aj celková cena práce, teda inak povedané, koľko ho bude daný zamestnanec spolu so mzdou a odvodmi stáť. Celková cena práce je určovaná jednak hrubou mzdou a potom odvodmi platenými zamestnávateľom za dohodára.

Za zamestnanca, ktorí pracuje na základe dohody o vykonaní práce, zamestnávateľ platí zdravotné odvody vo výške 10 % a sociálne odvody vo výške 25,20 % z jeho hrubej mzdy. Odvodové zaťaženie pri zamestnávaní na základe dohody o vykonaní práce je rovnaké ako pri bežnom zamestnancovi v trvalom pracovnom pomere.

V súvislosti s odvodmi platenými zamestnávateľom za zamestnanca sa však rôzne pristupuje pri dohode o vykonaní práce. Záleží to od toho, či je mzda vyplývajúca z dohody o vykonaní práce vyplácaná pravidelne (každý mesiac) alebo nepravidelne.

Pri nepravidelnom príjme platí zamestnávateľ nižšie odvody.

Ak je mzda pri dohode o vykonaní práce vyplácaná nepravidelne (napríklad po dokončení celej pracovnej úlohy) neplatí sa z nej nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti spolu vo výške 2,40 % z hrubej mzdy. V takomto prípade potom zamestnávateľ za zamestnanca s dohodou o vykonaní práce pri nepravidelnom príjme zaplatí zdravotné odvody vo výške 10 % a sociálne odvody vo výške 22,80 % z hrubej mzdy. Ak je ale mzda pri dohode o vykonaní práce vyplácaná pravidelne každý mesiac, platia sa z nej zdravotné odvody vo výške 10 % a sociálne odvody vo výške 25,20 % z jeho hrubej mzdy.

Poznámka: Ak by dohodári boli poberateľmi niektorého druhu dôchodku, platia sa za nich o niečo nižšie odvody v závislosti od toho, aký druh dôchodku poberajú.

Ktorá dohoda je pre zamestnávateľa výhodnejšia?

Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď. V niektorých prípadoch zamestnávateľ nemá možnosť na výber medzi dohodou o vykonaní práce a medzi dohodou o pracovnej činnosti. Vyplýva to z charakteru týchto dohôd. Podľa Zákonníka práce sa má dohoda o pracovnej činnosti používať na prácu vymedzenú druhom práce a dohoda o vykonaní práce sa má používať na prácu vymedzenú výsledkom práce . Ak bude v dohode ako práca uvedené napríklad „distribúcia propagačných materiálov“, musí sa uzatvoriť dohoda o pracovnej činnosti. Ak by ale v dohode ako práca bolo uvedené „distribúcia 1000 kusov propagačných materiálov“, malo by sa jednať o dohodu o vykonaní práce. Uzatvorenie nesprávneho typu dohody môže viesť k nemožnosti jej ukončenia. Napríklad ak bude v dohode o vykonaní práce uvedené len „vedenie účtovníctva“, nie je z nej zrejmé, kedy je táto pracovná úloha ukončená a kedy má dohoda skončiť.

Zamestnávateľ si niekedy môže vybrať, inokedy nie.

Medzi dohodou o vykonaní práce a dohodou o pracovnej činnosti je rozdiel aj v maximálnom možnom čase, ktorý môže zamestnanec odpracovať. Na dohodu o vykonaní práce môže zamestnanec odpracovať najviac 350 hodín ročne. Tento čas je však z hľadiska jeho rozloženia v jednotlivých týždňoch alebo mesiacoch neobmedzený, čiže tento zamestnanec môže pracovať aj osem hodín denne v piatich dňoch týždňa. Výhodou dohody o vykonaní práce môže byť aj to, že zamestnávateľ môže zamestnancovi mzdu vyplatiť až po dokončení práce a vtedy za neho platiť aj o niečo nižšie odvody. Inak je to v prípade dohody o pracovnej činnosti, ktorá je obmedzená len na 10 hodín týždenne, čo je ale z hľadiska kalendárneho roka približne až 520 hodín. Ktorý typ dohody je pre zamestnávateľa výhodnejší, závisí od viacerých faktorov. Predovšetkým od potrieb zamestnávateľa a od požadovaného druhu vykonávanej práce. Napríklad či potrebuje priebežné vykonávanie práce vymedzenej druhom alebo jednorazové vykonanie práce vymedzenej výsledkom práce.

Dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o vykonaní práce v roku 2017 - porovnanie

Porovnávacie kritérium Dohoda o pracovnej činnosti Dohoda o vykonaní práce
Maximálny rozsah práce 10 hodín týždenne 350 hodín ročne
Spôsob určenia práce vymedzenie druhom vymedzenie výsledkom
Splatnosť mzdy do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca po dokončení práce, prípadne priebežne
Výpoveď 15-dňová výpovedná lehota nie je možná
Zdravotné poistenie 10 % 10 %
Sociálne poistenie 25,20 % 22,80 % pri nepravidelnom príjme, 25,20 % pri pravidelnom príjme

Aké náležitosti a podmienky musí obsahovať dohoda o vykonaní práce a dohoda o pracovnej činnosti v roku 2020, ako aj ich vzory nájdete v článku Dohoda o vykonaní práce a dohoda o pracovnej činnosti v roku 2020 – podmienky a vzory.

Našli ste chybu či nepresnosť v texte? Dajte nám o tom vedieť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Norbert Seneši
Norbert Seneši

Absolvent odboru Účtovníctvo a audítorstvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave a odborník na témy z oblasti účtovníctva, daní a podnikateľského prostredia a je externý spolupracovník v spoločnosti Účtovná jednotka, s.r.o.


Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní mladistvých

Ktorí zamestnanci sú mladiství a aké má zamestnávateľ povinnosti pri ich zamestnávaní? Prinášame ich stručný prehľad.

Zamestnávanie mladistvých (neplnoletých) od 1. 8. 2024

Kto je mladistvý zamestnanec a kedy môže začať pracovať? Aké zmeny priniesla novela Zákonníka práce účinná od 1. 8. 2024?

Uchádzač o zamestnanie a dosahovanie príjmov

Je možné, aby sa nezamestnaný evidoval na úrade práce a poberal dávku v nezamestnanosti, ak dosahuje napríklad príjmy z prenájmu nehnuteľnosti či si privyrába prácou na dohodu?

Brigádnik a dane

Ako je to s platením preddavkov na daň u osôb pracujúcich na dohodu o brigádnickej práci študentov? Kedy je povinnosť ich platiť a je možné, že sa študentom zrazené preddavky vrátia naspäť?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky