Nadnárodné právne formy podnikania

Lucia Trvalcová | 11.07.2011
Nadnárodné právne formy podnikania

Vstupom Slovenskej republiky do EÚ sa rozšírili možnosti podnikania o tzv. „nadnárodné formy“ podnikania. Nadnárodné právne formy podnikateľských subjektov sú primárne regulované nariadeniami Európskeho spoločenstva (ďalej aj ako „ES“), ktoré sú záväzné pre všetky krajiny Spoločenstva, bez ohľadu na to, v ktorom štáte tieto subjekty sídlia. V súčasnosti ide o:
1. Európske zoskupenie hospodárskych záujmov, 2. Európsku spoločnosť, 3. Európske družstvo.

Európske právne formy podnikania bližšie upravujú národné právne normy, ktoré je potrebné posudzovať vo vzájomnej prepojenosti s nariadeniami ES. Nasledovné charakteristiky európskych právnych foriem podnikania sú uvedené podľa právnej úpravy SR.

Nadnárodné formy podnikania prinášajú nové výhody do podnikania. Najdôležitejšou z nich je možnosť presunu sídla do ktoréhokoľvek členského štátu EÚ a tým využitia výhod, ktoré ponúka miestna legislatíva, či už v oblasti právnych vzťahov, účtovníctva alebo zdaňovania. Vďaka právnej úprave na úrovni EÚ poskytujú nadnárodné spoločnosti na rozdiel od národných foriem vyššiu právnu istotu nielen voči spoločníkom, ale aj tretím stranám.

Európske zoskupenie hospodárskych záujmov (European Economic Interest Grouping - EEIG)

Európske zoskupenie hospodárskych záujmov v rámci ES upravuje Nariadenie Rady EHS č. 2137/85 z 25. júla 1985 o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov (EZHZ) (ďalej len „Nariadenie o EZHZ“). Podľa zákona č. 177/2004 Z. z. o európskom zoskupení hospodárskych záujmov je EZHZ so sídlom v SR právnickou osobou, ktorá sa zapisuje do OR. Oznámenie o tom, že bolo založené zoskupenie alebo bola ukončená likvidácia zoskupenia sa uverejňuje v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.


EZHZ sa zakladá zakladateľskou zmluvou. EZHZ musí byť tvorené najmenej:

  • dvoma obchodnými spoločnosťami alebo inými právnickými osobami, ktoré sa riadia verejným alebo súkromným právom,
  • dvoma fyzickými osobami,
  • jednou obchodnou spoločnosťou alebo inou právnickou osobou a jednou fyzickou osobou,

ak sa sídlo obchodných spoločností a ústredie obchodných spoločností a iných právnických osôb nachádza v Európskom spoločenstve a fyzické osoby vykonávajú akúkoľvek činnosť alebo slobodné povolanie v Spoločenstve. Podmienkou založenia je tzv. medzinárodný prvok vyjadrujúci dopad najmenej dvoch právnych poriadkov štátov ES na tieto osoby. Sídlo zoskupenia sa musí nachádzať v spoločenstve a môže byť v rámci spoločenstva premiestnené.

Podľa Nariadenia o EZHZ sú orgánmi zoskupenia spoločne konajúci členovia a jeden alebo viac konateľov. Zakladateľská zmluva môže určiť, že sa zriaďujú aj iné orgány a zároveň musí určovať ich právomoci.

Každý člen zoskupenia má právo obdržať od konateľa alebo konateľov informácie, ktoré sa týkajú záležitostí zoskupenia a nahliadnuť do účtovných kníh a obchodných dokladov zoskupenia. Pri rozhodovaní má každý člen jeden hlas, ak zakladateľská zmluva neurčuje inak. Členovia zoskupenia ručia neobmedzene, spoločne a nerozdielne za jej dlhy a iné záväzky akéhokoľvek charakteru.

Konatelia EZHZ so sídlom v SR sú štatutárnym orgánom zoskupenia a na ich postavenie a zodpovednosť sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce postavenie a zodpovednosť konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným.

Účelom EZHZ je uľahčiť, rozvíjať a zlepšovať hospodársku činnosť svojich členov a jej výsledky. Jeho účelom nie je dosahovanie vlastného zisku. Prípadné zisky z činnosti zoskupenia sa považujú za zisky členov a rozdeľujú sa medzi nich v pomere ustanovenom v zakladateľskej zmluve alebo rovným dielom. Ak výdavky zoskupenia prekračujú príjmy, prispievajú členovia zoskupenia na úhradu tohto rozdielu v pomere ustanovenom v zakladateľskej zmluve, inak rovným dielom.

Spomedzi európskych foriem patrí Európske združenie hospodárskych záujmov ku kapitálovo najmenej náročnej forme . Pri jeho založení nie je potrebné vytvoriť základné imanie. Európske združenie hospodárskych záujmov môžu založiť tak právnické, ako aj fyzické osoby, pre ktoré predstavuje možnosť spájať sa a získať právnu subjektivitu. Výhodou je aj jednoduchá štruktúra riadenia a konania prostredníctvom konateľov.

Nevýhodou je napríklad neobmedzené, spoločné a nerozdielne ručenie členov, obmedzenie počtu členov na 20 a počtu zamestnancov na 500. Ako nevýhodu možno chápať aj to, že zoskupenie sa nemôže stať členom iného zoskupenia. Základným odlišovacím znakom EZHZ od obchodných spoločností je jeho cieľ, ktorým je primárne prehlbovanie spolupráce medzi členmi a zvýšenie ich aktivity a nie dosahovanie zisku.

Európska spoločnosť (Societas Europaea SE)

Európsku spoločnosť na nadnárodnej úrovni upravuje Nariadenie Rady (ES) č. 2157/2001 z 8. októbra 2001 o stanovách európskej spoločnosti (SE) (ďalej len „Nariadenie o SE“).


V podmienkach SR bližšie upravuje niektoré otázky postavenia, vzniku, zmeny, zániku a riadenia SE so sídlom na území SR zákon č. 562/2004 Z. z. o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o SE“).

Európska spoločnosť sa podľa Nariadenia o SE v každom členskom štáte považuje za akciovú spoločnosť založenú podľa práva členského štátu, v ktorom má sídlo, ale Obchodný zákonník považuje SE za právnickú osobu založenú podľa práva Európskych spoločenstiev.

Každá SE musí byť zapísaná v tom členskom štáte, v ktorom má sídlo, v SR sa zapisuje do Obchodného registra ako právnická osoba a svojim vznikom nadobúda právnu subjektivitu. Oznámenie o zápise SE a o jej výmaze sa uverejňuje aj v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Základné imanie Európskej spoločnosti (SE) musí byť rozdelené na akcie, pričom upísané základné imanie musí byť najmenej 120 000 eur. Každý spoločník zodpovedá len do výšky svojho podielu.

Európsku spoločnosť (SE) môžu založiť zakladatelia spravovaní nielen právom členských štátov ES. Európska spoločnosť môže vzniknúť:

  • splynutím alebo zlúčením dvoch a viacerých akciových spoločností,
  • v podobe holdingu aspoň dvoch spoločností,
  • ako dcérska spoločnosť obchodných spoločností,
  • premenou akciovej spoločnosti so sídlom na území ES alebo podnikajúcej na území ES, ak má aspoň dva roky dcérsku spoločnosť v inom štáte,
  • pričom sa vo všetkých prípadoch vyžaduje prítomnosť medzinárodného prvku.

Sídlo SE musí byť na území spoločenstva v tom istom členskom štáte, kde má spoločnosť ústredie. Sídlo Európskej spoločnosti (SE) môže byť preložené do iného členského štátu ES a nesmie viesť k likvidácii spoločnosti alebo vzniku novej právnickej osoby.

Podľa Nariadenia o SE tvorí orgány Európskej spoločnosti (SE):

  • valné zhromaždenie akcionárov a
  • dozorný orgán a riadiaci orgán (dvojstupňový systém), alebo správny orgán (jednostupňový systém) v závislosti na forme prijatej stanovami.

V Európskej spoločnosti (SE) so sídlom v SR je pri dvojstupňovom systéme riadiacim orgánom predstavenstvo a dozorným orgánom dozorná rada. Počet členov riadiaceho orgánu (predstavenstva) a dozorného orgánu (dozornej rady), alebo pravidlá, ktorými sa určia, upravia stanovy.

Pri jednostupňovom systéme vykonáva správu a riadenie SE správna rada, ktorá je zároveň štatutárnym orgánom a vykonáva aj úlohy spadajúce do pôsobnosti dozorného orgánu. Správny orgán tvoria aspoň traja členovia, ak stanovy neurčia vyšší počet osôb.

Valné zhromaždenie SE so sídlom v SR rozhoduje o veciach v rovnakom rozsahu ako rozhoduje valné zhromaždenie a. s. podľa Obchodného zákonníka. Členovia orgánov spoločnosti sú menovaní na obdobie upravené stanovami, najviac však na obdobie šiestich rokov.

Špecifickým prvkom Európskej spoločnosti (SE), na rozdiel od slovenskej akciovej spoločnosti, je účasť zamestnancov na riadení. Zamestnanci môžu prostredníctvom svojich zástupcov alebo ustanoveného výboru pôsobiť na rozhodovanie orgánov SE, majú právo na informovanie, právo voliť a byť volený do orgánov ES.

Európska spoločnosť (SE) je kapitálovo najnáročnejšou spomedzi všetkých nadnárodných právnych foriem podnikania. Na jej založenie sa vyžaduje základné imanie až vo výške 120 000 eur, ktoré je rozložené na akcie. Právna úprava akcií SE so sídlom v SR je totožná s právnou úpravou pre akcie slovenskej a. s. Výhodou oproti slovenskej akciovej spoločnosti je možnosť využitia monistickej štruktúry riadenia a správy spoločnosti prostredníctvom správnej rady.

Najväčšími nevýhodami SE je, že ju nemôžu založiť fyzické osoby a povinná účasť zamestnancov na riadení spoločnosti.

Nariadenie o  Euróspkej spoločnosti (SE) ani Zákon o SE nestanovujú explicitne povinnosť tvorby rezervného fondu. Nariadenie však stanovuje, že v prípadoch, ktoré nariadenie nestanovuje, sa Európska spoločnosť riadi ustanoveniami predpisov členského štátu uplatniteľných akciovú spoločnosť. Z tohto možno vyvodiť, že aj Európska spoločnosť je povinná tvoriť rezervný fond rovnako ako akciová spoločnosť podľa Obchodného zákonníka.

Európske družstvo (Societas cooperativa europaea - SCE)

Európske družstvo ako najnovšia nadnárodná forma podnikania je upravená v Nariadení Rady ES č. 1435/2003 z 22. júla 2003 o stanovách európskeho družstva (SCE) (ďalej len „Nariadenie o SCE“).

Pre Európske družstvo (SCE) so sídlom v SR upravuje otázky postavenia, založenia, riadenia a kontroly, ktoré neustanovuje Nariadenie o SCE, zákon č. 91/2007 Z. z. o európskom družstve (ďalej len „Zákon o SCE“).

Európske družstvo (ďalej len „SCE“) má základný cieľ uspokojovanie potrieb svojich členov, alebo rozvoj ich hospodárskej alebo sociálnej činnosti.
SCE môže založiť:

  • päť a viac fyzických osôb,
  • päť a viac fyzických osôb, obchodných spoločností, družstiev a iných právnických osôb spravovaných verejným alebo súkromným právom,
  • obchodné spoločnosti alebo družstvá a iné právnické osoby spravované verejným alebo súkromným právom,
  • zlúčením alebo splynutím družstiev založených podľa práva členských štátov EÚ,
  • zmenou právnej formy družstva založeného podľa práva členského štátu EÚ, ktoré má aspoň dva roky organizačnú zložku alebo dcérsku spoločnosť v inom štáte,

pričom sa vo všetkých prípadoch vyžaduje prítomnosť medzinárodného prvku.

Sídlo Európskeho družstva (SCE) musí byť na území spoločenstva v tom istom členskom štáte, kde má družstvo ústredie. Sídlo SCE sa môže premiestniť do iného členského štátu bez toho, aby došlo k zrušeniu SCE a vzniku novej právnickej osoby. Každé SCE sa zapisuje do registra členského štátu, v ktorom má sídlo. SCE so sídlom v SR sa zapisuje do OR, čím nadobúda právnu subjektivitu. Oznámenie o zápise SCE a o jeho výmaze sa taktiež uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.


Základné imanie musí byť najmenej 30 000 eur a vyjadruje sa v národnej mene. Základné imanie Európskeho družstva (SCE) je tvorené členskými podielmi, pričom SCE môže vydať viac ako jeden druh členských podielov. Stanovy môžu určiť, že rôzne druhy členských podielov zakladajú rôzne práva na rozdelenie zisku.


Člen Európskeho družstva (SCE) ručí iba do výšky členského vkladu, na ktorého splatenie sa zaviazal, ak stanovy neurčujú inak. Ak všetci členovia SCE ručia obmedzene, obchodné meno SCE musí obsahovať dodatok „s ručením obmedzeným“.

V súlade s Nariadením o SCE sú orgánmi európskeho družstva:

  • členská schôdza a
  • buď dozorný orgán a riadiaci orgán (dualistický model), alebo správny orgán (monistický model), v závislosti od formy prijatej v stanovách.

Členská schôdza sa koná najmenej raz za kalendárny rok.

Pri voľbe dualistického modelu je v podmienkach SR riadiacim orgánom predstavenstvo, ktoré musí mať aspoň troch členov. Pôsobnosť dozorného orgánu vykonáva kontrolná komisia s najmenej troma členmi, pričom stanovy môžu určiť vyšší počet deliteľný troma.

Monistická štruktúra správy a riadenia v SR obsahuje správnu radu ako jediný správny orgán, ktorý musí mať tri a viac členov – ich počet musí byť deliteľný troma. Správna rada rozhoduje o všetkých záležitostiach európskeho družstva, ak nie sú vyhradené členskej schôdzi, vrátane riadenia a výkonu kontroly v SCE.
Členovia orgánov SCE sú volení na dobu určenú v stanovách, najviac na šesť rokov.

Štatutárnym orgánom európskeho družstva so sídlom v SR je generálny riaditeľ vykonávajúci obchodné vedenie SCE. Generálny riaditeľ nemôže byť súčasne členom správnej rady. Správna rada môže na jeho návrh vymenovať jedného alebo viacerých výkonných riaditeľov, ktorí organizujú a riadia bežnú činnosť európskeho družstva.


Takisto zamestnanci európskeho družstva, majú právo na informovanie, prerokovanie a právo účasti na riadení a na základe dohody aj právo voliť členov orgánov SCE.

Európske družstvo si rovnako ako SE vyžaduje účasť zamestnancov na riadení. Nevýhodou je aj vysoké základné imanie (30 000 eur). Európske družstvo sa na rozdiel od slovenského zakladá zakladateľským dokumentom, ktorým sú Stanovy SCE. Na jeho vznik sa vyžaduje rovnaký počet osôb ako v SR, avšak môže vzniknúť aj premenou právnej formy existujúceho družstva. Na rozdiel od slovenského družstva, v prípade počtu členov vyššom ako 50 postačuje na jeho riadenie a kontrolu vytvorenie správnej rady.

Jeho nevýhodou je povinnosť tvorby rezervného fondu, ktorý je potrebné vytvárať dokým nedosiahne sumu minimálneho základného imania. Stanovy určia výšku povinného prídelu do rezervného fondu, avšak tento nesmie byť nižší ako 15 % sumy čistého zisku za účtovné obdobie po úhrade prípadnej straty minulých období.

Nevýhodou všetkých európskych právnych foriem je nutnosť poznať nielen nadnárodnú úpravu týchto spoločností, ale aj národnú úpravu, ktorou sa riadi postavenie a právne vzťahy v prípade, že tieto nie sú upravené nariadeniami EÚ ani príslušným zákonom o európskej právnej forme.

O autorovi

Ing. Lucia Trvalcová

Najnovšie články od autora Lucia Trvalcová