Plánovaná daň sa dotkne rôznych nápojov sladených nielen cukrom. Výrobcovia, dovozcovia aj obchodníci v návrhu vidia niekoľko problémov. Na čo upozorňujú a ako reaguje rezort financií?
V legislatívnom procese je návrh zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorého cieľom je zaviesť daň, ktorej budú podliehať nápoje sladené nielen cukrom, ale aj inými sladidlami. Nová legislatívna úprava sa dotkne výrobcov nápojov, ktorí vyrábajú na území Slovenska sladené nápoje a uvádzajú ich na domáci trh. Ak ide o zahraničný výrobok, daň bude platiť dodávateľ – buď distribútor, alebo prevádzkovateľ stravovacieho zariadenia či pohostinstiev, ak predávajú nápoje, ktoré nadobudli v zahraničí. Predkladatelia zákona argumentujú zdravotnými benefitmi pre spotrebiteľov a zároveň ide o konsolidačné opatrenie, ktoré má zabezpečiť príjem do štátnej kasy. Výrobcovia, dovozcovia, distribútori aj obchodníci však majú voči novému zákonu viacero výhrad, na kritiku reaguje aj ministerstvo financií.
Kritici návrhu hovoria o diskriminácii aj neistom dosiahnutí cieľa
V medzirezortnom pripomienkovom konaní ale bolo vznesených 289 pripomienok, z toho 94 zásadných. S viacerými výhradami prišli najmä zástupcovia výrobcov. Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku (AVNM), Klub 500, Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) či Francúzsko-slovenská obchodná komora (FSOK) žiadajú o stiahnutie tohto návrhu z legislatívneho procesu. Považujú ho totiž za škodlivý pre podnikateľské prostredie a uvádza, že návrh vytvára diskriminačné podmienky medzi sektormi, pričom ignoruje skúsenosti z iných trhov a nerieši primárny cieľ boja s neprenosnými chorobami ako je obezita.
„Predložený návrh prichádza v čase, kedy podľa dát Štatistického úradu ako aj Eurostatu, dobieha krivka inflácie. Zavedením tejto dane na vybranú skupinu potravín, ktorú výrobcovia nebudú schopní absorbovať do svojich prevádzkových nákladov, narastie pocitová úroveň inflácie, a to čisto rozhodnutím štátu. Zároveň zavedením spotrebnej dane na vybranú skupinu potravín hrozí nielen dopyt po cezhraničnom nakupovaní zdanených kategórií potravín, ale nemožno vylúčiť, že pre vyššiu cenu prestanú byť niektoré produkty uvádzané na slovenský trh, prípadne, prestanú byť vyrábané na Slovensku. Uvedené znamená priamy vplyv na zamestnanosť na Slovensku, ako aj náklady na sociálny systém. S takmer istotou vieme povedať, že pri zavedení dane v navrhovanej výške pri niektorých výrobkoch môžeme predpokladať zastavenie ich výroby na Slovensku a tým zničenie celého slovenského trhu daného výrobku,“ uvádzajú v pripomienkach.
RÚZ taktiež uvádza, že potravinársky a nápojový priemysel si veľmi dobre uvedomuje dôležitosť zdravého, vyváženého stravovania a životného štýlu pri prevencii chorôb súvisiacich so stravovaním, a tiež má preukázateľné skúsenosti s dosahovaním konkrétnych a zmysluplných výsledkov pri zmene zloženia potravinových výrobkov. Taktiež argumentuje, že stále nemáme dostatočné dôkazy o tom, že daň zo sladených nápojov má pozitívne výrazný vplyv na verejné zdravie, a to vzhľadom na množstvo kalórií prijatých zo sladených nápojov voči celkovému kalorickému príjmu jednotlivca. Teda, ak sa má hovoriť o zlepšení verejného zdravia či znížení obezity obyvateľov, nestačí sa pozerať len na jednu zložku stravy, konkrétne sladené nápoje. „Odborníci uvádzajú, že jednotlivé potraviny neprispievajú ani neoslabujú verejné zdravie, ale dôležitá je celá strava. Z tohto dôvodu okrem iného nie je možné definovať ako základ legislatívy, ktoré potraviny sú zdravé a ktoré nezdravé. A zdravý životný štýl by mal zahŕňať správnu úroveň fyzickej aktivity, a to tak na spaľovanie kalórií, ako aj na zlepšenie fyzickej a duševnej pohody."
Republiková únia zamestnávateľov sa odvoláva na štúdiu, ktorá zistila, že potravinové dane vo všeobecnosti síce dosahujú zníženie spotreby zdanených produktov, no v dôsledku toho môžu spotrebitelia nakupovať podobné nezdanené alebo menej zdanené položky alebo si kúpia lacnejšie značky zdanených produktov, čím ale neznížia svoju spotrebu. Teda sa takýto zákon môže minúť zamýšľanému cieľu.
Zástupcovia výrobcov a podnikateľov upozorňujú, že pri koncipovaní návrhu neboli podložené relevantné dáta, ktoré jednoznačne potvrdzujú správnosť a opodstatnenosť zákona. „Zastávame názor, že práve relevantné informácie o vývoji obezity, o nadmernej spotrebe sladených nápojov, o spotrebe cukru na Slovensku a ich vzájomnej súvislosti, by mali byť kľúčovým zdrojom a podkladom na diskusiu ohľadom prípadného zavedenia podobnej dane,“ uvádza RÚZ.
Podľa návrhu sa daň dotkne aj liekov a liečiv či rastlinných mliek
V návrhu zákona sa uvádza, že predmetom dane budú najmä sladené balené vody, ochutené nápoje, ľadové čaje, džúsy, nealkoholické pivo a víno s obsahom alkoholu nepresahujúcim 0,5 %, nápoje s vysokým obsahom kofeínu, ako sú energetické nápoje, no tiež hotové nápoje určené na priamu konzumáciu ako sú nápoje na báze mlieka a kakaa alebo kávy. Ďalej sa v návrhu nachádzali jogurtové a mliečne nápoje, rastlinné alternatívy mlieka, nápoje pozostávajúce zo zmesi koncentrátov ovocných a zeleninových štiav, sirupy, šumienky, instantné granulované aj práškové nápoje, výživové doplnky vo forme nápoja alebo tekuté či práškové nealkoholické výživové doplnky, ktoré sa pred konzumáciou riedia vodou či šťavou. Avšak, len v prípade, že obsahujú pridaný cukor, zložku alebo iné sladidlo – daň sa teda nebude týkať takých nápojov, ktoré obsahujú prirodzený cukor, napríklad čisté ovocné a zeleninové šťavy.
Republiková únia zamestnávateľov ale upozornila, že z uvedeného znenia nie je jasné, na ktoré produkty sa bude vzťahovať daň. Je podľa RÚZ potrebné upresniť definíciu „nápoja“, nakoľko chýba väzba na kód kombinovanej nomenklatúry alebo iné konkrétne vymedzenie výrobkov. „Teoreticky aj z obyčajného cukru sa dá pridaním vody vyrobiť nápoj, takže nie je jasné, čo všetko má do tohto bodu patriť,“ argumentuje.
Ak by návrh prešiel v pôvodnom znení, daň by sa týkala sladených nápojov rovnako, bez ohľadu na to, koľko cukru či iného sladidla obsahuje. Francúzsko-slovenská obchodná komora preto argumentuje, že návrh škodí inováciám a reformuláciám, ktoré výrobcovia preukázateľne urobili v uplynulých rokoch. „Na rozdiel od iných krajín Európskej únie (napr. Maďarsko, Írsko atď.) návrh zákona stanovuje rovnakú sadzbu dane pre nápoje so zlomkovým obsahom cukru alebo sladidla ako pre nápoje s vysokým obsahom cukru. Z tohto dôvodu sa môže v Slovenskej republike konzumácia objemu cukru v sladených nápojoch ešte zvýšiť, keďže pre niektorých výrobcov prestanú byť ukazovateľ miery sladkosti a množstvo pridaného cukru vo výrobkoch kľúčovým parametrom. Neželaným dôsledkom takéhoto správania môže byť rast podielu obyvateľov s neprenosnými chorobami, a tým aj zvýšené náklady Slovenskej republiky na verejný zdravotný systém,“ vysvetľuje FSOK. Treba si teda uvedomiť, že daň v rovnakej výške by sa podľa tohto znenia týkala tak nápoja, ktorý obsahuje minimum cukru či iného sladidla, ako aj nápoja s jeho niekoľkonásobne väčším obsahom. V niektorých krajinách je pritom daň závislá práve od množstva cukru v nápoji, s cieľom motivovať výrobcov znižovať jeho obsah.
Zástupcovia výrobcov sa zhodujú, že navrhované riešenie je nekoncepčné a poškodzujúce voči zraniteľným a sociálne slabším skupinám obyvateľstva a keďže sa budú zdaňovať aj náhrady cukru, teda sladidlá, ktoré možno pri výrobe nápojov využiť, v nevýhode budú osoby so zdravotnými obmedzeniami a intoleranciami, ktoré takéto výrobky konzumujú/využívajú.
Medzi výnimkami, na ktoré sa nový zákon a daň podľa návrhu nemá vzťahovať sú prvky vymenované v čl. 1 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 609/2013 z 12. júna 2013 o potravinách určených pre dojčatá a malé deti, potravinách na osobitné lekárske účely a o celkovej náhrade stravy na účely regulácie hmotnosti. Ide o:
- počiatočnú dojčenskú výživu a následnú dojčenskú výživu;
- potraviny spracované na báze obilnín a detské potraviny;
- potraviny na osobitné lekárske účely;
- celkovú náhradu stravy na účely regulácie hmotnosti.
Podľa RÚZ sa ale do tejto definície nezmestia lieky a liečivá, ktoré obsahujú pridaný cukor, špeciálne pre deti osobitne ochutené lieky a liečivá, ako napr. Kalciový sirup, ktorý obsahuje v detskej ochutenej variante pridané sladidlá na kompenzáciu neznesiteľnej chute, ktorú by malé dieťa nemuselo chcieť skonzumovať. „Tieto liečivá, ak ich nepredpíše lekár a neužívajú sa pod jeho dohľadom, nie sú podľa čl. 2 ods. 2 písm. g) nariadenia "potraviny na osobitné lekárske účely". Takisto je tu nutné upozorniť, že v praxi vzhľadom na osobitné predpisy o rozsahu hradenia z verejného zdravotného poistenia a iných lekári väčšinou rôzne výrobky pri akútnom ochorení, alebo aj pri chronickom ochorení, môžu len odporučiť, nie predpísať. V takom prípade tiež nepôjde o "potraviny na osobitné lekárske účely".“
V neposlednom rade pripomienkujúci upozorňujú na zvýšenú administratívnu záťaž pre podnikateľov, nakoľko nový zákon prinesie nutnosť zavádzania nových procesov a administratívnych postupov.
Ministerstvo financií avizuje úpravy v zákone
Súhrnne možno konštatovať, že podľa pôvodného návrhu ministerstva financií by sa nová daň týkala nielen sladkých vôd či sirupov, ale tiež ochutených mliek a mliečnych výrobkov (napr. ochutené acidofilné mlieko), rastlinných mliek (napr. mandľová alternatíva mlieka), šumivých vitamínových tabliet či voľne predajných liekov, ako sú detské sirupy.
Zástupcovia výrobcov sa voči tomu vyhradili a napríklad FSOK v pripomienke vyjadrila nesúhlas so zaradením jogurtových mliečnych nápojov a rastlinných alternatív mlieka, ktoré sú tovarom kódu kombinovanej nomenklatúry 2202. Ich účelom totiž nie je uhasiť smäd a nemožno ich tak považovať za sladený nealkoholický nápoj. „Mlieko a mliečne výrobky patria medzi základné potraviny a ich konzumácia je nevyhnutná z pohľadu zdravia a uspokojovania výživových potrieb človeka. Alternatívy k mliečnym výrobkom na báze rastlín (napr. sója, ryža, ovos, mandľa, kokos, a iné) sú súčasťou stravovania osôb trpiacich rôznymi potravinovými alergiami a intoleranciami. Podľa prieskumu na platforme IPSOS uskutočneného začiatkom marca 2024 medzi 1000 respondentmi v Slovenskej republike, až 50 % spotrebiteľov nakupuje rastlinné alternatívy k mliečnym výrobkom práve zo zdravotných dôvodov.“
Inštitút moderného spotrebiteľa (IMS-SCI) zasa okrem iného žiada zreálnenie sadzby dane pre športové tuhé koncentráty (prášky), pretože jej súčasné nastavenie je pomerovo nespravodlivé a efektívna miera zdanenia môže byť pri týchto, pre športovcov prínosných, nápojoch ešte vyššia ako pri klasických sladených nápojoch.
Ministerstvo financií na pripomienky a ohlasy odbornej verejnosti reaguje a v tlačovej správe z 13.5.2024 avizovalo, že do návrhu zákona zapracuje zmeny. „Ministerstvo financií SR navrhuje, aby novej dani zo sladených nealkoholických nápojov nepodliehali sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Návrh ministerstva tiež vypúšťa zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva, a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach a rovnako, aby sa daň nevzťahovala na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety, či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami,“ uvádza. Čo napokon bude a nebude obsahovať finálne znenie zákona o dani zo sladených nápojov je však nateraz otázne.
