Ako EÚ zasiahne do minimálnych miezd v členských štátoch? Ako ovplyvní výšku minimálnej mzdy na Slovensku a ide o ďalšiu záťaž alebo sa robí zbytočná panika?
Čas na prevzatie smernice o primeraných minimálnych mzdách v EÚ do domácej legislatívy sa blíži. Dňa 15. 11. 2024 ju musia všetky členské štáty preniesť do svojho právneho poriadku. Touto témou sa začínajú intenzívne zaoberať aj naši štátni predstavitelia. Čo všetko smernica obsahuje a ako ovplyvní výšku minimálnej mzdy na Slovensku?
Priebeh schvaľovania návrhu smernice o minimálnej mzde
Komisia návrh smernice o európskej minimálnej mzde v rámci legislatívneho procesu predložila Európskemu parlamentu (EP) a Rade koncom októbra 2020. Parlament vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) rozhodol, že o návrhu sa ani nebude rokovať v pléne EP, čo sa zväčša deje pri menej podstatných, resp. menej problémových legislatívnych návrhoch, na ktorých je široká zhoda vo výbore, a rovno vstúpil do trialógov s Radou a Komisiou. Inštitúcie EÚ sa následne dohodli na kompromisnom návrhu a návrh bol definitívne schválený na jeseň 2022. Počas rokovaní návrh skôr poľavoval ako by zvyšoval regulačnú záťaž. Čo nakoniec prináša?
Čo je a čo nie je cieľom smernice o minimálnej mzde?
Smernica o adekvátnych minimálnych mzdách má tri základné ciele:
- Primeranosť zákonných minimálnych miezd na účely dosiahnutia dôstojných životných podmienok;
- Podpora kolektívneho vyjednávania o stanovovaní miezd;
- Zlepšenie ochrany pracovníkov pomocou minimálnej mzdy stanovenej vo vnútroštátnych zákonoch alebo kolektívnych dohodách.
Na druhej strane smernica
- sa nedotýka rešpektovania autonómie sociálnych partnerov ani ich práva vyjednávať a uzatvárať kolektívne zmluvy;
- sa nedotýka právomoci členských štátov pri stanovovaní úrovne minimálnych miezd;
- nestanovuje povinnosť zaviesť zákonnú minimálnu mzdu v členských štátoch, v ktorých sa tvoria mzdy výlučne prostredníctvom kolektívnych zmlúv;
- nezavádza povinnosť vyhlásiť všeobecnú uplatniteľnosť akýchkoľvek kolektívnych zmlúv.
Ako a komu stanoví EÚ výšku minimálnej mzdy?
V prvom
rade smernica kladie veľký dôraz na „primeranosť" minimálnej mzdy.
Niektorých členských štátov ako napríklad Dánsko, Taliansko, Rakúsko, Fínsko,
Švédsko sa nebudú tieto odporúčania dotýkať vôbec, pretože nemajú určenú
minimálnu mzdu na národnej úrovni. V týchto krajinách je minimálna mzda
chránená výlučne prostredníctvom kolektívnych zmlúv dohodnutých s odbormi.
Smernica má pri stanovení hranice minimálnej mzdy len odporúčací charakter
Smernica má pri stanovovaní hranice minimálnej mzdy výlučne odporúčací charakter a nič konkrétne členským štátom neprikazuje. Zavádza sa v nej súbor kritérií na stanovenie minimálnych mzdových sadzieb. V smernici sa uvádza, že sadzby minimálnej mzdy majú byť užšie prepojené s medziročným vývojom ekonomických premenných, ako sú rastúce životné náklady, produktivita a celkový rast priemernej mzdy, aby sa zabezpečilo, že miera rastu minimálnej mzdy zostane adekvátna. V smernici sú uvedené usmernenia, v ktorých sa stanovuje frekvencia aktualizácie zákonných sadzieb minimálnej mzdy. Povolené sú aj tzv. automaty, ktoré upravujú minimálnu mzdu na základe rôznych kritérií za predpokladu, že by to neviedlo k zníženiu zákonnej minimálnej mzdy.
Podľa smernice majú členské štáty zabezpečiť, aby sa pravidelné a včasné aktualizácie zákonných minimálnych miezd uskutočňovali aspoň každé dva roky alebo v prípade členských štátov, ktoré používajú automaty, aspoň každé štyri roky.
Pri určovaní životných nákladov potrebných na dosiahnutie dôstojnej životnej úrovne môže byť členským štátom podľa schválenej smernice nápomocný tzv. kôš tovarov a služieb v reálnych cenách stanovený na vnútroštátnej úrovni. Tento kôš si možno predstaviť ako pomyselný nákupný košík občanov, ktorý pomáha úradom určiť ich životné náklady potrebné na dosiahnutie dôstojného života. V reálnom nákupnom košíku býva prevažne jedlo či oblečenie. Do toho virtuálneho sa okrem týchto dvoch položiek vkladajú aj náklady na bývanie a podľa tejto smernice tam môžu členské štáty rátať aj lístky do divadla, vzdelávacie kurzy alebo rôzne iné spoločenské činnosti. Výdavky, ktoré občania na nákup týchto tovarov a služieb musia vynaložiť, je akýmsi ukazovateľom, aké sú náklady na život ľudí v istej krajine.
Smernica usmerňuje orientačné referenčné hodnoty, ktoré môžu členské štáty využiť na posúdenie primeranosti zákonných minimálnych miezd. Smernica napríklad hovorí o referenčných hodnotách, ktoré sa bežne používajú na medzinárodnej úrovni, ako je 60 % hrubého mediánu mzdy a 50 % hrubej priemernej mzdy. V tomto prípade už Slovensko spĺňa dané kritérium – aktuálne je minimálna mzda stanovená ako 57 % priemernej hrubej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov. V súvislosti s týmto kritériom mala byť tohtoročná minimálna mzda 744 eur (keďže priemerná hrubá mesačná mzda bola v roku 2022 na úrovni 1304 eur), no po dohode sociálnych partnerov sa stanovila na 750 eur. V legislatívnom procese ale už je návrh, aby sa percento navýšilo až na 60 % z priemernej mzdy (hoci takúto výšku smernica nevyžaduje). Vláda argumentuje tým, že takto upravená minimálna mzda má zodpovedať dôstojnej životnej úrovni zamestnancov a odvoláva sa aj na transpozíciu tejto smernice EÚ.
Z uvedeného vyplýva, že smernica
o minimálnej mzde v EÚ má do veľkej miery len odporúčací
charakter. Ak ktokoľvek z radov odborárov, politikov alebo
zamestnávateľov hovorí, že úroveň minimálnej mzdy musíme upravovať, pretože nám
to prikazuje smernica z Bruselu, tak takmer určite zavádza.
Pre Slovensko je dôležitá podmienka posilňovania kolektívneho vyjednávania
V čom je však smernica prísnejšia a zásadnejšia pre Slovensko, je posilňovanie kolektívneho vyjednávania. Smernica kladie povinnosť všetkým členským štátom, ktoré nedosahujú mieru pokrytia kolektívnym vyjednávaním aspoň na úrovni 80 % (teda aspoň 80 % zamestnancov v krajine nemá svoju pracovnú zmluvu a odmenu dojednanú kolektívne cez pracovné odbory), aby vypracovali akčný plán na podporu kolektívneho vyjednávania po konzultácii so sociálnymi partnermi alebo dohodou s nimi.
V akčnom pláne vláda alebo príslušný minister stanoví jasný harmonogram a konkrétne opatrenia na postupné zvyšovanie miery pokrytia kolektívnym vyjednávaním pri plnom rešpektovaní autonómie sociálnych partnerov. Následne sa predloží Komisii. Tento plán sa preskúma najmenej každých 5 rokov.
Iba šesť členských štátov EÚ sa táto povinnosť týkať nebude, pretože stanovenú úroveň kolektívneho vyjednávania dosahujú. Slovensko má v tomto smere čo robiť, pretože úroveň vyjednávania je zhruba na hranici 25 %. Na mape možno vidieť rozdiely v miere pokrytia kolektívnym vyjednávaním v EÚ.
Akokoľvek hrozivo to na prvý pohľad pre Slovensko vyzerá, skutočnosť nie je taká dramatická. Smernica totiž nestanovuje záväzný dátum, dokedy by mali členské štáty dosiahnuť stanovenú mieru kolektívneho vyjednávania. To znamená, že členské štáty síce budú predkladať spomínané povinné akčné plány, avšak neexistuje právne záväzný termín, dokedy by mali dosiahnuť stanovenú úroveň kolektívneho vyjednávania. Pre lepšiu predstavu to môžeme prirovnať k povinnosti všetkých členských štátov prijať euro. Všetky členské štáty sa svojim vstupom do EÚ zaviazali, že v budúcnosti, bez presného časového horizontu, príjmu euro. Kým sa tak stane, predkladajú Komisii správy, ako v tejto otázke napredujú. Jeden štát môže tento krok urobiť v priebehu piatich rokov, iný ani za 50 rokov.
Navyše, ministerstvo práce už v rámci novely zákona o minimálnej mzde navrhuje obnovenie právnej úpravy, ktorá ukladá záväznosť tzv. reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa aj na ďalších zamestnávateľov v tom istom odvetví, čím sa majú zvýšiť práva zamestnancov a viac zjednotiť sociálne podmienky.
Smernica môže ovplyvniť aj zamestnávanie tzv. falošných živnostníkov
Smernica o európskej minimálnej mzde sa vzťahuje najmä na pracovníkov, ktorí majú so zamestnávateľom uzavretú pracovnú zmluvu alebo sú v pracovnoprávnom vzťahu, ako sa vymedzuje v právnych predpisoch, kolektívnych zmluvách alebo zaužívanej praxi platnej v každom členskom štáte. Táto smernica sa vo všeobecnosti nevzťahuje na samostatne zárobkovo činné osoby. Avšak, na pozore by sa mali mať firmy, ktoré zamestnávajú tzv. falošných živnostníkov. Ide o zneužívanie postavenia samostatne zárobkovo činných osôb – teda o situáciu, keď je osoba formálne SZČ, pričom ale spĺňa podmienky, ktoré sú charakteristické pre pracovnoprávny vzťah, s cieľom vyhnúť sa určitým daňovo-odvodovým povinnostiam. A práve takéto osoby by mali patriť do rozsahu pôsobnosti smernice o minimálnej mzde. V súvislosti so smernicou o minimálnej mzde tak môžu byť najmä väčšie firmy, pre ktoré je typické, že zamestnancov zastupujú odbory, dotlačené ku kolektívnemu vyjednávaniu mzdy, čím by sa eliminovali možnosti zamestnávania „falošných živnostníkov“.
Smernica o minimálnej mzde môže byť neškodná
Smernica o adekvátnych minimálnych mzdách bude mať do veľkej miery len odporúčací charakter. Počas legislatívneho procesu sa objavovali rôzne vyjadrenia, ako napríklad, že Brusel stanoví minimálnu mzdu naprieč EÚ alebo, že táto smernica výrazne poškodí tradičné severské modely, ktoré vo vysokej miere využívajú kolektívne zmluvy namiesto štátom stanovenej hranice minimálnej mzdy. Zo schválenej smernice vyplýva, že tieto obavy boli neopodstatnené, a ak členské štáty nebudú robiť pri transpozícii zbytočnú nadprácu v podobe gold-platingu (dopĺňanie pravidiel nad rámec smernice), väčšina jej ustanovení bude neškodná.
