Podnikateľská činnosť a zdaňovanie príjmov je problematika, ktorá sa dotýka nielen podnikateľských subjektov, ale aj niektorých neziskových účtovných jednotiek. Daňová povinnosť a s ňou spojená potreba zostavovania daňového priznania závisí od charakteru transakcií, ktoré sa za účtovné obdobie v neziskovej účtovnej jednotke uskutočnili.
Neziskové účtovné jednotky sú podľa zákona o dani z príjmov definované ako účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania. To však neznamená, že tieto subjekty nemôžu vykonávať podnikateľskú činnosť. Ak im to osobitný predpis dovoľuje, podnikať môžu, avšak ide len o sekundárnu činnosť. Bez ohľadu na to, o aký druh neziskovej účtovnej jednotky ide, má každá za hlavný cieľ stanovený určitý druh verejnoprospešnej činnosti. Rozhodnutie o tom, ktorá nezisková účtovná jednotka môže vykonávať podnikateľskú činnosť a ktorá nie, je zakotvené v právnych predpisoch upravujúcich jednotlivé typy neziskových účtovných jednotiek.
V nasledujúcej tabuľke je uvedené členenie neziskových účtovných jednotiek v závislosti od toho, či tieto účtovné jednotky môžu, resp. nemôžu vykonávať podnikateľskú činnosť alebo túto oblasť právny predpis neupravuje (v tom prípade platí, že podnikateľskú činnosť vykonávať môžu, pretože nie je zakázaná).
| Neziskové účtovné jednotky, ktoré | ||
| môžu vykonávať podnikateľskú činnosť | nemôžu vykonávať podnikateľskú činnosť | nemajú právnym predpisom túto oblasť upravenú |
| neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby | politické strany a politické hnutia | občianske združenia |
| nadácie | záujmové združenia právnických osôb | |
| neinvestičné fondy | cirkvi a náboženské spoločnosti | |
Z pohľadu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov do skupiny neziskových účtovných jednotiek, právnických osôb, je možné zaradiť: záujmové združenia právnických osôb, profesijné komory, občianske združenie vrátane odborových organizácií, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, obce, vyššie územné celky, rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne fondy, vysoké školy a pod.
Predmetom dane pri zdaňovaní vyššie uvedených daňových subjektov sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou.
Podľa zákona o dani z príjmov sú predmetom dane aj členské príspevky. Ide o členské príspevky, ktoré nie sú stanovené v zriaďovacej listine alebo stanovách neziskovej účtovnej jednotky. V prípade vybraných neziskových účtovných jednotiek (záujmové združenia právnických osôb, profesijné komory, občianske združenia vrátane odborových organizácií, politické strany a hnutia) zákon o dani z príjmov umožňuje členské príspevky od dane z príjmov oslobodiť. Oslobodenie od dane z prímov je možné aplikovať vtedy, ak sú členské príspevky uvedené ako základný zdroj príjmov v stanovách, štatúte alebo zriaďovacej listine.
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené niektoré príklady príjmov z pohľadu dane z príjmov, ktoré sú dôležité z hľadiska zdaňovania neziskových účtovných jednotiek.
| Príjmy z pohľadu dane z príjmov | Obsahové vymedzenie príjmov |
| Príjmy, ktoré sú predmetom dane (§ 12 zákona č. 595/ 2003 Z. z. o dani z príjmov) | - príjmy z činností, ktorými neziskové účtovné jednotky dosahujú zisk - príjmy, ktorými sa dá zisk dosiahnuť |
| Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane (§ 12 zákona č. 595/ 2003 Z. z. o dani z príjmov) | - príjmy získané z podielu zaplatenej dane (daňové asignácie, tzv. 2 % z dane) - príjmy získané darovaním alebo dedením |
| Príjmy, ktoré sú oslobodené (§ 13 zákona č. 595/ 2003 Z. z. o dani z príjmov) | - oslobodené sú príjmy plynúce z činnosti, na ktorej účel tieto účtovné jednotky (daňovníci) vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou okrem príjmov z činností, ktoré sú podnikaním a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou - výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam - členské príspevky podľa stanov, štatútu, zriaďovacích listín alebo zakladateľských listín prijaté záujmovými združeniami právnických osôb alebo prijaté občianskymi združeniami vrátane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami - finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná |
| Príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43 zákona č. 595/ 2003 Z. z. o dani z príjmov) | - úrok, výhra alebo iný výnos plynúci z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov na bežných účtoch - výnos z majetku v podielovom fonde, príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia), výnos z vkladových certifikátov, depozitných certifikátov a z vkladových listov - výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok, ak plynie daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie |
Nezisková účtovná jednotka ako daňový subjekt je v súlade so zákonom o dani z príjmov povinná podávať daňové priznanie miestne príslušnému správcovi dane do troch kalendárnych mesiacov od skončenia zdaňovacieho obdobia. Spolu s daňovým priznaním účtovná jednotka odovzdáva na daňový úrad aj dve vyhovenia súvahy, výkazu ziskov a strát a poznámok (ak ide o účtovnú jednotku účtujúcu v sústave podvojného účtovníctva) alebo dve vyhotovenia výkazu o prímoch a výdavkoch a výkazu o majetku a záväzkoch (ak účtovná jednotka účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva).
V praxi sa stáva, že daňové úrady nevyžadujú v prípade neziskových účtovných jednotiek ako prílohu daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb dve vyhotovenia účtovnej závierky, ale iba jedno. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 28. novembra 2007 č. MF/25682/2007-74, ktorým sa ustanovujú účtovné výkazy a rozsah údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov v § 2 stanovuje, že „účtovná závierka účtovnej jednotky, na ktorú sa vzťahuje toto opatrenie, sa predkladá podľa osobitných predpisov a v dvoch vyhotoveniach sa predkladá miestne príslušnému daňovému úradu v termínoch pre podávanie daňových priznaní k dani z príjmov“.
Neziskovej účtovnej jednotke nevzniká povinnosť podať daňové priznanie podľa § 41 zákona o dani z príjmov, ak má iba príjmy, ktoré sú taxatívne vymedzené v zákone o dani z príjmov:
| Vymedzenie neziskových účtovných jednotiek | Podmienky |
| Daňovník, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie | ak má iba príjmy: - ktoré nie sú predmetom dane a - príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou |
| Občianske združenia | ak majú iba príjmy: - ktoré nie sú predmetom dane, - z ktorých sa daň vyberá zrážkou, - a príjmy z členských príspevkov uvedené v stanovách (sú oslobodené) |
| Daňovník | ak má príjmy len: - z výnosov z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevkov plynúcich registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam, - z ktorých sa daň vyberá zrážkou |
Každá nezisková účtovná jednotka je povinná pre potreby zákona o dani z príjmov rozdeľovať svoju činnosť v prvom rade na hlavnú a podnikateľskú činnosť. Toto delenie je nevyhnutné v tých prípadoch, keď sú obe tieto činnosti v neziskovej účtovnej jednotke zastúpené. V prípade účtovnej jednotky, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania sa za hlavnú činnosť považuje tá činnosť, za akým účelom bola založená. V praxi sa často označuje aj ako nepodnikateľská alebo nezisková. Avšak hlavná činnosť neziskovej účtovnej jednotky sa ďalej môže deliť na nezdaňovanú, ako aj zdaňovanú činnosť (podľa toho, aké príjmy podľa zákona o dani z príjmov nezisková účtovná jednotka dosahuje). Podnikateľská činnosť je u neziskovej účtovnej jednotky považovaná ako dodatočná (doplnková) a je zameraná na dosiahnutie zisku. Nezisková účtovná jednotka nie je povinná túto činnosť vykonávať.
Na základe činností, ktoré účtovná jednotka vykonáva, môže vzniknúť, resp. nevzniknúť povinnosť podania daňového priznania. V nasledujúcej tabuľke sú zobrazené možnosti, ktoré môžu v súvislosti s podávaním daňového priznania vzniknúť.
| Neziskové účtovné jednotky | variant A | variant B | variant C |
| Hlavnú činnosť | vykonáva (a môže ísť tak o nezdaňovanú, ako aj zdaňovanú činnosť) | vykonáva, ale dosahuje aj príjmy, ktoré sú predmetom dane podľa zákona o dani z príjmov (zdaňovaná činnosť) | vykonáva, ale dosahuje len príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, alebo z ktorých sa daň vyberá zrážkou (nezdaňovaná činnosť) |
| Podnikateľskú činnosť | vykonáva | nevykonáva | nevykonáva |
| Povinnosť podať daňové priznanie | áno | áno | nie |
Neexistuje jednoznačná hranica medzi zdaňovanými príjmami a príjmami z podnikania. V praxi sa pri probléme určenia tejto hranice možno stretnúť v neziskových účtovných jednotkách napr. pri príjmoch z reklamy. Pri posudzovaní, či ide o zdaňovaný príjem neziskovej účtovnej jednotky alebo príjem z podnikateľskej činnosti, je odpoveď nejasná. Problémom je určiť, dokedy je príjem z reklamy iba predmetom dane z príjmov neziskovej účtovnej jednotky a odkedy je to už reklamná činnosť ako príjem z podnikania, na ktorý je potrebné mať osvedčenie o živnostenskom oprávnení.
Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Ak činnosť neziskovej účtovnej jednotky spĺňa tieto charakteristiky, je potrebné požiadať o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení na túto činnosť.
Pri posudzovaní všetkých príjmov neziskovej účtovnej jednotky je potrebné pristupovať k tejto problematike individuálne podľa konkrétneho príjmu a vychádzať predovšetkým zo zriaďovacej listiny alebo stanov konkrétnej organizácie. V tomto dokumente by malo byť uvedené, za akým účelom organizácia vznikla, čo je jej cieľom, alebo cieľmi a aké činnosti bude na ich naplnenie vykonávať.
Činnosti uvedené v zriaďovacom dokumente alebo stanovách organizácie, ktoré vedú k naplneniu jej cieľov sú tzv. hlavnými činnosťami organizácie a príjmy z nich plynúce sa považujú za príjmy oslobodené od dane z príjmov a náklady na vykonávanie týchto činností budú posudzované ako výdavky neovplyvňujúce základ dane v jednoduchom účtovníctve alebo nedaňové náklady v podvojnom účtovníctve. Pri vypĺňaní daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb sa tieto položky považujú za výdavky, ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 zákona o dani z príjmov.
Napr. ak športový klub (občianske združenie) v rámci svojej činnosti vyberá pri športových podujatiach vstupné, tento príjem sa považuje za oslobodený od dane z príjmov, pretože ide o príjem z činnosti, na ktorej účel občianske združenie vzniklo (organizovanie športových podujatí je jednou zo základných činností, ktoré má športový klub uvedený v stanovách občianskeho združenia).
Avšak problémom je, že činnosti v stanovách bývajú formulované veľmi široko a často zahŕňajú aj činnosti, ktoré sú bežne predmetom podnikania. Nezisková účtovná jednotka by tak získala konkurenčnú výhodu, okrem lepšieho prístupu k dotáciám navyše oslobodenie príjmov od zdaňovania. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že pokiaľ má nezisková účtovná jednotka v štatúte, stanovách alebo zriaďovacej listine uvedené činnosti, ktoré vykonáva za účelom dosiahnutia svojich cieľov, nemali by tieto činnosti zakladať konkurenciu a nemal by sa z nich dosahovať zisk. To znamená, že ceny za služby by nemali byť vyššie ako obvyklé ceny za podobné služby v komerčnom prostredí. Iba v takom prípade sú príjmy oslobodené od dane.
Napr. ak je hlavnou činnosťou občianskeho združenia vzdelávanie v oblasti prevencie rakoviny a toto združenie organizuje odborné semináre, kde účastníci platia poplatok za účasť na školení, tieto príjmy by mali byť považované za zdaňovanú činnosť, pretože semináre by mohla vykonávať aj obchodná spoločnosť, kde by tieto príjmy zdanené boli.
Ak Združenie folklórneho tanca vystúpi na Folklórnych slávnostiach za peňažnú odmenu, je to príjem oslobodený od dane, pretože občianske združenie vzniklo za účelom zachovania a propagovania folklórneho umenia na Slovensku. Ak by svoje služby združenie poskytlo napríklad účinkovaním vo filme, príjem, ktorý by za toto účinkovanie získalo, by bol príjem, ktorý je predmetom dane, nakoľko týmto svojím účinkovaním zakladajú konkurenciu (vo filme by mohli hrať aj iní tanečníci).
