Založenie s.r.o. počas vykonávania živnosti (prechod zo živnosti na s.r.o.)

Norbert Seneši | 14.06.2016
Založenie s.r.o. počas vykonávania živnosti (prechod zo živnosti na s.r.o.)

Ak chce fyzická osoba – živnostník prejsť na s.r.o., môže obchodnú spoločnosť založiť aj počas prevádzkovania živnosti a postupne na ňu previesť svoj obchodný majetok.

Založenie spoločnosti s ručením obmedzeným počas podnikania fyzickej osoby

Výhody a nevýhody prechodu zo živnosti na s.r.o., ako aj jednotlivé možnosti uskutočnenia tohto procesu, sme uviedli v článku Transformácia podnikania zo živnosti na s.r.o. V tomto článku sa viac dozviete o základných súvislostiach prechodu z podnikania fyzickej osoby – živnostníka na s.r.o. súbežne počas podnikania fyzickej osoby. Tento spôsob si vyžaduje najskôr založenie a vznik samotnej obchodnej spoločnosti. Potom nasleduje prevod majetku slúžiaceho na podnikanie fyzickej osoby niektorým zo spôsobov tohto prevodu. Následne môže dôjsť k ukončeniu podnikania fyzickej osoby.

Založenie a vznik spoločnosti s ručením obmedzeným

Pri tomto spôsobe transformácie právnej formy podnikania musí najskôr dôjsť k založeniu a vzniku s.r.o., prostredníctvom ktorej bude podnikateľ svoje aktivity ďalej vykonávať.

Samotná s.r.o. vzniká až zápisom do obchodného registra, čomu však predchádza niekoľko úkonov. Prvým je založenie s.r.o., ktoré sa uskutočňuje zakladateľskou listinou (ak spoločnosť zakladá jedna osoba) alebo spoločenskou zmluvou (ak spoločnosť zakladá viac osôb). Podpisy všetkých zakladateľov na týchto dokumentoch musia byť osvedčené. Pri založení spoločnosti bude potrebné ešte určiť konateľa a správcu vkladov. K založeniu s.r.o. sa vyžaduje preukázanie, že zakladatelia nemajú daňový nedoplatok alebo nedoplatok na cle vyšší ako 170 eur. Táto skutočnosť sa preukazuje súhlasom daňového úradu so zápisom spoločnosti do obchodného registra. Zakladaná s.r.o. pravdepodobne bude pokračovať vo Vašich predmetoch podnikania, preto aj ona bude musieť získať osvedčenie o živnostenskom oprávnení a živnosť ohlásiť odboru živnostenského podnikania okresného úradu (jednotnému kontaktnému miestu) miestne príslušnému podľa svojho sídla. Podrobný návod na získavanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení pre s.r.o. nájdete v článku Ako založiť živnosť v roku 2016.

Nemenej dôležitou povinnosťou je splatenie základného imania. Ak bude spoločnosť zakladať jedna osoba, musí ešte pred vznikom spoločnosti splatiť celé základné imanie vo výške 5 000 eur v hotovosti alebo na bankový účet. Okrem peňažných je možné vložiť do základného imania aj nepeňažné vklady, o ktorých sa dočítate v ďalšej časti článku. V článku Vklad podniku fyzickej osoby do vlastnej s.r.o. (prechod zo živnosti na s.r.o.) sa dozviete o tomto osobitnom spôsobe vkladu do základného imania. Ak je už základné imanie splatené, nasleduje posledný krok, a topodanie návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Detailnejší postup založenia s.r.o. nájdete v článku Ako založiť s.r.o. v roku 2016.

TIP:Chystáte sa zakladať s.r.o.? Využite naše služby a nechajte si založiť s.r.o. na kľúčvrátane splatenia základného imania s.r.o. alebo si vyberte z našich už predzaložených ready-made spoločností.

 

Prevod majetku zo živnosti na novovzniknutú s.r.o.

Cieľom transformácie podnikania zo živnosti na s.r.o. je zjednodušene povedané vykonávanie rovnakých podnikateľských aktivít prostredníctvom s.r.o., aké sa vykonávali prostredníctvom živnosti po jej ukončení. S tým súvisí aj prevod majetku slúžiaceho na podnikanie fyzickej osoby – živnostníka do s.r.o. Prevod majetku sa môže uskutočniť napríklad vkladom do základného imania, predajom alebo darovaním, pričom každý zo spôsobov prevodu majetku má rôzne účtovné a daňové súvislosti.

Vklad majetku do základného imania s.r.o.

Jedným zo spôsobov prevodu majetku zo živnosti na s.r.o. je jeho vklad do základného imania pri jej založení. Peňažné vklady do základného imania sa oceňujú menovitou hodnotou. V prípade nepeňažných vkladov do základného imania sa podľa § 59 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) vyžaduje znalecký posudok. Nepeňažný vklad do spoločnosti a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka (môže byť aj nižšia ako hodnota určená znaleckým posudkom), sa musia uviesť v spoločenskej zmluve alebo v zakladateľskej listine.

Z daňového hľadiska sú nepeňažné vklady u prijímateľa vkladu (s.r.o.) osobitnou problematikou, ktorej sa venujú rozsiahle ustanovenia. Na daňové účely môže s.r.o. nepeňažný vklad oceniť buď v reálnych hodnotách alebo v pôvodných cenách. V oboch prípadoch konečné ocenenie majetku na daňové účely závisí od ďalších skutočností. Oceneniu nepeňažného vkladu v reálnych hodnotách sa venujú ustanovenia § 17b zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) a oceneniu nepeňažného vkladu v pôvodných cenách sa venujú rozsiahle ustanovenia § 17d zákona o dani z príjmov. Bližšie sa o týchto témach dozviete v článku Nepeňažné vklady z účtovného hľadiska.

Z pohľadu fyzickej osoby – živnostníka, ktorá je vkladateľom nepeňažného vkladu, je tiež potrebné v tejto súvislosti vykonať isté úpravy základu dane z príjmov. Rozdielne sa pri nich postupuje v závislosti od toho, či prijímateľ vkladu ocení nepeňažný vklad v reálnych hodnotách alebo v pôvodných cenách. V prípade, že prijímateľ vkladu ocení nepeňažný vklad v reálnych hodnotách, vzťahujú sa na fyzickú osobu ako vkladateľa nepeňažného vkladu úpravy základu dane uvedené v § 17b zákona o dani z príjmov. Ak prijímateľ vkladu ocení nepeňažný vklad v pôvodných cenách, fyzická osoba vykoná úpravy základu dane uvedené v § 17d zákona o dani z príjmov. Okrem iného je potrebné si uvedomiť skutočnosť, že vklady do základného imania nie sú pre fyzickú osobu – živnostníka daňovým výdavkom (vklad alebo obstarávacia cena podielu by podľa § 8 ods. 7 zákona o dani z príjmov boli výdavkom až pri jeho predaji).

Predaj majetku vlastnej s.r.o.

Ak by ste základné imanie novovzniknutej s.r.o. splatili len peňažnými vkladmi alebo aj časťou nepeňažných vkladov, je možné previesť zvyšok nepeňažného majetku do spoločnosti aj jeho predajom. Predajnú cenu majetku si môžete stanoviť sami (z dôvodu transferového oceňovania však odporúčame použiť obvyklú trhovú cenu). V účtovníctve a rovnako aj na daňové účely bude majetok nadobudnutý predajom ocenený obstarávacou cenou (nákupná cena vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním), z ktorej sa v prípade odpisovaného majetku budú počítať aj odpisy.

Iné je však daňové posúdenie vplyvu takéhoto predaja u fyzickej osoby – živnostníka ako predávajúceho. Daňovým výdavkom pri vyradení hmotného a nehmotného majetku z dôvodu predaja je jeho zostatková cena. Avšak § 19 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov pri niektorých druhoch majetku výšku zostatkovej ceny zahrňovanej do daňových výdavkov pri predaji limituje výškou príjmov z predaja tohto majetku (napríklad osobné automobily). Pri hmotnom majetku vylúčenom z odpisovania je daňovým výdavkom pri jeho predaji vstupná cena, ale napríklad pri pozemkoch najviac do výšky príjmov z ich predaja. Pokiaľ ide o zásoby, pri predaji zvýši základ dane z príjmov fyzickej osoby ich predajná cena. Daňový výdavok v súvislosti s predanými zásobami bol uplatnený pri ich obstaraní, resp. pri ich vyskladnení, ak daňovník účtoval v sústave podvojného účtovníctva.

Darovanie majetku vlastnej s.r.o.

Ďalším spôsobom, ako previesť majetok na svoju s.r.o., je jeho darovanie. V účtovníctve obchodnej spoločnosti sa majetok nadobudnutý darovaním ocení reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (za určitých okolností si ju môže účtovná jednotka stanoviť aj sama). Z daňového hľadiska je potrebné posudzovať aj vstupnú cenu tohto majetku pre s.r.o., ktorý bol súčasťou obchodného majetku fyzickej osoby – živnostníka. Pri darovanom odpisovanom majetku bude jeho vstupnou cenou zostatková cena zistená u darcu pri jeho vyradení, tzn. zostatková cena u fyzickej osoby – živnostníka. Pri darovanom neodpisovanom majetku bude jeho vstupnou cenou obstarávacia cena u darcu, teda fyzickej osoby – živnostníka. Z pohľadu fyzickej osoby – živnostníka dary nie sú daňovým výdavkom, preto ani zostatková cena odpisovaného majetku, prípadne obstarávacia cena, reálna hodnota, vlastné náklady neodpisovaného majetku, zásob a podobne nie sú daňovým výdavkom a zvyšujú základ dane z príjmov.

Pri predaji alebo darovaní majetku je potrebné vziať do úvahy aj pravidlá transferového oceňovania, ktoré sa na Vás vzťahujú, pretože sa vo vzťahu k spoločnosti považujete za závislé osoby. Transakcie medzi Vami a Vašou spoločnosťou by sa mali uskutočňovať v obvyklých cenách. Prečítajte si o tejto zložitej problematike viac v článku Transferové oceňovanie pre tuzemské závislé osoby od roku 2015.

Zrušenie živnosti a ukončenie podnikania fyzickej osoby

Keď prebehne prevod majetku využívaného fyzickou osobou na novovzniknutú s.r.o., je posledným krokom k úplnej transformácii podnikania fyzickej osoby na s.r.o. zrušenie živnosti a ukončenie podnikania fyzickej osoby. Zrušenie živnosti sa oznamuje miestne príslušnému živnostenskému úradu (resp. odboru živnostenského podnikania okresného úradu, jednotnému kontaktnému miestu) podľa bydliska fyzickej osoby a nepodlieha žiadnym poplatkom.

K zrušeniu živnosti je potrebné vyplniť jednostranový formulárOznámenie o ukončení podnikania“, v ktorom sa okrem identifikačných údajov uvedie aj deň, ku ktorému má byť podnikanie ukončené, resp. živnosť zrušená.Zrušenie živnosti je možné vykonať aj elektronicky, prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy www.slovensko.sk. Je však k tomu potrebný elektronický občiansky preukaz, tzv. eID karta a isté softvérové a hardvérové príslušenstvo na jeho správne použitie. Ako doklad o zrušení živnosti Vám bude slúžiť potvrdenie o ukončení podnikania, ktorým budete túto skutočnosť preukazovať pri plnení oznamovacích povinností voči iným inštitúciám.

Oznámenie o zrušení živnosti daňovému úradu a zdravotnej poisťovni

Po skončení podnikania zrušením živnosti už fyzická osoba nemá oprávnenie na podnikanie a to je dôvodom na zrušenie registrácie na daň z príjmov. Preto je potrebné do 30 dní odo dňa zrušenia živnosti požiadať daňový úrad o zrušenie registrácie. Je však možné už pri zrušení živnosti požiadať jednotné kontaktné miesto, aby túto skutočnosť daňovému úradu oznámilo namiesto Vás. Do 15 odo dňa doručenia rozhodnutia o zrušení registrácie na daň z príjmov však budete musieť vrátiť daňovému úradu osvedčenie o registrácii (biela kartička s DIČ).

Zrušenie živnosti je potrebné podľa § 24 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov oznámiť zdravotnej poisťovni, a to do ôsmich pracovných dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zrušenia živnosti. Dôvodom je zmena platiteľa poistného, ktoré za Vás musí byť odvádzané. Platiteľom poistného sa stanete napríklad ako zamestnanec vlastnej s.r.o. alebo budete samoplatiteľom. Aj keď Vám zrušením živnosti zaniká povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, túto skutočnosť Sociálnej poisťovni oznamovať nemusíte.

Daňové priznanie fyzickej osoby po zrušení živnosti

S ukončením podnikania fyzickej osoby súvisí aj povinnosť uzatvárania účtovných kníh (ak živnostník viedol účtovníctvo) a zisťovania základu dane z príjmov a jeho špecifické úpravy bez ohľadu na to, či živnostník viedol účtovníctvo, daňovú evidenciu alebo si uplatňoval paušálne výdavky. V prípade, že fyzická osoba – živnostník viedla jednoduché alebo podvojné účtovníctvo, je povinná ku dňu skončenia podnikania uzatvoriť účtovné knihy a zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku. V oboch sústavách účtovníctva sa vyčísli výsledok hospodárenia. V prípade jednoduchého účtovníctva je výsledok hospodárenia zároveň aj základom dane z príjmov, v prípade podvojného účtovníctva je potrebné výsledok hospodárenia prostredníctvom tzv. pripočítateľných a odpočítateľných položiek na základ dane z príjmov upraviť.

Živnostníci, ktorí v zdaňovacom období skončili podnikanie, sú povinní z tohto dôvodu vykonať aj špecifické úpravy základu dane z príjmov podľa § 17 ods. 8 zákona o dani z príjmov. Tieto úpravy základu dane sú rôzne podľa toho, či ste viedli jednoduché účtovníctvo a daňovú evidenciu, viedli podvojné účtovníctvo, uplatňovali si paušálne výdavky. O týchto úpravách základu dane sa podrobne dočítate v článku Daňové priznanie za rok 2015 pri ukončení živnosti (skončení podnikania). Lehota na podanie daňového priznania je aj pre živnostníka, ktorý skončil podnikanie, do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, teda spravidla do konca marca. Ak živnostník viedol účtovníctvo, musí do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, vložiť ju do registra účtovných závierok (nesmie to však byť neskôr ako v termíne na podanie daňového priznania).

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: