Na čo si dať pozor pri písaní spoločenskej zmluvy s.r.o.

Michal Kurnota | 14.08.2015
Na čo si dať pozor pri písaní spoločenskej zmluvy s.r.o.

V procese založenia a fungovania s.r.o. je najdôležitejším dokumentom spoločenská zmluva. Spoločenská zmluva upravuje najmä vzťahy medzi spoločníkmi, deľbu zisku, voľbu orgánov spoločnosti, zánik spoločnosti a iné dôležité aspekty života s.r.o.

Spoločenská zmluva musí obsahovať obchodné meno a sídlo spoločnosti, určenie spoločníkov a výšku vkladu každého z nich, označenie konateľov (ak sa kreuje, tak aj označenie členov dozornej rady), výšku rezervného fondu, náklady spoločnosti súvisiace s jej vznikom a prípadne výhody poskytnuté osobám, podieľajúcim sa na založení spoločnosti. Podpisy na spoločenskej zmluve musia byť úradne overené. Na internete je dostupných množstvo vzorov spoločenských zmlúv, ktoré však nereflektujú potreby konkrétnych spoločníkov.

Okrem uvedených náležitostí totiž možno podľa uváženia zakladateľov v spoločenskej zmluve upraviť aj ďalšie oblasti. V tomto článku upozorníme na najdôležitejšie oblasti a klauzuly, ktorým je potrebné venovať pozornosť.

Úprava delenia zisku v obchodnom zákonníku a v spoločenskej zmluve

Všeobecne platí, že nárok na podiel na zisku sa počíta podľa pomeru vkladu spoločníka ku celkovému imaniu. Vezmime si ako príklad s.r.o. založenú dvoma spoločníkmi so základným imaním 10 000 eur, na ktorom sa jeden spoločník podieľal sumou 8 000 eur a druhý iba 2 000 eur. V takejto spoločnosti má prvý spoločník nárok na 80 % zisku a druhý spoločník na 20 % zisku.

Z rozličných dôvodov však spoločníci nemusia považovať takéto rozdelenie zisku za spravodlivé. V takom prípade sa môžu spoločníci v spoločenskej zmluve dohodnúť na vyplácaní podielu na zisku aj v inom pomere. Napríklad tak, že obaja spoločníci budú mať nárok na polovicu zisku.

Dedenie obchodného podielu

Obchodný podiel sa dedí. Ak má zosnulý viacerých dedičov, môže dôjsť aj k situácii, že obchodný podiel zdedia viacerí dedičia. V takom prípade vykonávajú práva plynúce z neho prostredníctvom spoločného zástupcu. Ďalšou možnosťou je rozdelenie obchodného podielu (s tým musí súhlasiť valné zhromaždenie) medzi dedičov, pričom každý podiel musí mať podiel minimálne 750 eur na základnom imaní spoločnosti.

Rovnako to platí, ak je spoločníkom právnická osoba (napríklad iná s.r.o.). V prípade jej zániku obchodný podiel prechádza na jej právnych nástupcov.

Spoločenská zmluva však môže dedenie obchodného podielu vylúčiť. V takom prípade majú dedičia nárok na tzv. vyrovnávací podiel. Jeho výška sa určí na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce obdobiu, v ktorom spoločník zomrel resp. zanikol. Vyrovnávací podiel sa vyplatí v peniazoch, ak spoločenská zmluva ani stanovy neurčia inak. Spoločníci často dajú prednosť vyplateniu vyrovnávacieho podielu, než aby mali do spoločnosti prijať nových spoločníkov. Takúto eventualitu však treba dohodnúť už pri uzavieraní spoločenskej zmluvy.

Ak je dedenie vylúčené, obchodný podiel nadobúda sama spoločnosť (teda spoločnosť sama vlastní svoj obchodný podiel). Takáto situácia však nie je žiaduca, a preto vzniká povinnosť spoločnosti do šiestich mesiacov tento podiel previesť na jedného zo spoločníkov, rozdeliť medzi viacerých spoločníkov alebo previesť na tretiu osobu.

TIP: Chystáte sa zakladať s.r.o.? Využite naše služby a nechajte si založiť s.r.o. na kľúč vrátane splatenia základného imania s.r.o. alebo si vyberte z našich už predzaložených ready-made spoločností.

 

Prevod a založenie obchodného podielu a ich úprava v obchodnom zákonníku a v spoločenskej zmluve

Podľa zákonnej úpravy platí, že na prevod (predaj, darovanie) obchodného podielu inému spoločníkovi sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia a prevod obchodného podielu inej osobe ako spoločníkovi nie je možný.

Spoločenskou zmluvou však možno upraviť podmienky prevodu odlišne. Spoločenská zmluva môže napríklad úplne vylúčiť prevod obchodných podielov medzi spoločníkmi alebo naopak, môže zjednodušiť aj prevod podielu na osoby iné ako sú spoločníci. Spoločenská zmluva môže takisto akékoľvek prevody obchodných podielov podmieniť súhlasom valného zhromaždenia.

Čo sa týka záložného práva, podmienky na jeho zriadenie sú totožné s podmienkami prevodu obchodného podielu. To znamená, že zriadenie záložného práva je možné za takých podmienok, za akých by bol možný prevod obchodného podielu. Ak napríklad spoločenská zmluva podmieňuje prevod obchodného podielu súhlasom valného zhromaždenia, takýto súhlas bude vyžadovaný aj pre zriadenie záložného práva. Ak sa súhlas nevyžaduje pre prevod vlastníctva, nevyžaduje sa ani pre zriadenie záložného práva.

Vylúčenie člena

Zákon ustanovuje, že so súhlasom spoločníkov, ktorých vklady predstavujú aspoň polovicu základného imania možno vylúčiť spoločníka, ktorý závažným spôsobom porušuje svoje povinnosti, hoci na ich plnenie bol vyzvaný a písomne upozornený. Zákon však neustanovuje, čo možno považovať za závažné porušenie povinností. Je preto vhodné, aby sa spoločníci v spoločenskej zmluve dohodli, čo sa za závažné porušenie povinností bude za závažné považované (napríklad poškodzovanie mena spoločnosti, vykonávanie činností, ktoré poškodzujú spoločnosť alebo iné konanie, ktorého by sa podľa zakladateľov mal spoločník zdržať).

Valné zhromaždenie a ochrana menšinových spoločníkov

Spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia a kontroly činnosti spoločnosti na valnom zhromaždení. Valné zhromaždenie rozhoduje o dôležitých personálnych a organizačných otázkach.

Valné zhromaždenie sa považuje za uznášaniaschopné, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň polovicu hlasov a rozhodnutia prijíma väčšinou prítomných hlasov. O najdôležitejších otázkach rozhoduje valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou (najmä o zmene spoločenskej zmluvy, zvýšení a znížení základného imania, zrušení spoločnosti).

Takáto forma hlasovania zvýhodňuje väčšinových spoločníkov, a preto je možné do spoločenskej zmluvy doplniť ustanovenia zlepšujúce pozíciu menšinových spoločníkov a tým ich chrániť pred svojvôľou väčšinového spoločníka.

Prvým spôsobom, ktorý zvýhodňuje menšinových spoločníkov, je úprava veľkosti ich hlasov na valnom zhromaždení. Pri hlasovaní sa totiž počet hlasov spoločníka určuje pomerom jeho vkladu ku základnému imaniu (podobne ako pri deľbe zisku). Spoločenská zmluva môže upraviť kvalitu hlasov jednotlivých spoločníkov aj inak; napríklad tak, že všetci spoločníci budú mať pri hlasovaní rovnaký hlas.

Druhým spôsobom je zvýšenie počtu hlasov potrebných na prijatie rozhodnutia valným zhromaždením. Ako je uvedené vyššie, valné zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou, resp. dvojtretinovou väčšinou hlasov počítaných podľa podielov. Spoločenská zmluva však môže počet hlasov potrebných pre prijatie rozhodnutia zvýšiť.

Obmedzenie konateľských oprávnení v spoločenskej zmluve

Spoločenská zmluva (alebo stanovy) môžu obmedziť konateľské oprávnenie. Spoločenská zmluva môže napríklad stanoviť, že na uzavieranie kontraktov s vysokou hodnotou sa vyžaduje súhlas všetkých alebo aspoň dvoch konateľov. Takéto obmedzenie je však účinné len dovnútra spoločnosti a nie je účinné voči tretím osobám. Napriek tomu má takéto obmedzenie zmysel, pretože konateľ je v prípade porušenia tohto zákazu povinný nahradiť spoločnosti škodu, ktorá tým vznikla. V prípade, že je za porušenie tohto zákazu dohodnutá aj zmluvná pokuta, konateľ je povinný ju zaplatiť aj v prípade, že ku vzniku škody nedošlo, stačí že konal spôsobom, ktorým prekročil svoje oprávnenie.

Úprava zrušenia spoločnosti v spoločenskej zmluve

V niektorých situáciách majú spoločníci záujem na založení spoločnosti len za trvania určitých podmienok. V takom prípade sa môžu dohodnúť, že ak v budúcnosti nastane určitá situácia alebo bude splnená určitá podmienka, spoločnosť zanikne. Ak ostatní spoločníci zrušenie spoločnosti odmietnu, ten, kto má na tom záujem, môže sa domáhať zrušenia spoločnosti na súde.

Okrem uvedených najdôležitejších oblastí však možno v spoločenskej zmluve presnejšie upraviť aj ďalšie oblasti. V ďalšom texte upozorníme na menej dôležité aspekty spoločenskej zmluvy, ktoré však spoločníci môžu mať záujem upraviť.

Určenie nepeňažného vkladu

Ak jeden alebo viacero spoločníkov vkladá do spoločnosti nepeňažný vklad, spoločenská zmluva musí obsahovať určenie predmetu tohto vkladu a určenie peňažnej sumy, v akej sa započítava na vklad.

Splatnosť peňažného vkladu

Podľa zákonnej úpravy je pri zápise s.r.o. do obchodného registra spoločník povinný splatiť minimálne 30 % vkladu, ku ktorému sa zaviazal, pričom celkovo musí byť splatených aspoň 50 % základného imania. Splatnosť zostatku vkladov spoločníkov určuje spoločenská zmluva. Maximálne možno lehotu splatnosti určiť na 5 rokov. Za splatenie zvyšku vkladu ručí spoločník svojím majetkom.

Rezervný fond

Spoločnosť má zo zákona povinnosť vytvoriť rezervný fond, ktorý sa použije na úhradu strát, ktoré vznikli pri činnosti spoločnosti. Zákon predpokladá vytvorenie rezervného fondu vo výške 10 % zo základného imania, avšak v spoločenskej zmluve možno dohodnúť aj vyššiu sumu.

Povinnosť prispieť na úhradu strát

Je jednou z možností, ako sa môže spoločnosť dostať z prechodne ťažkej finančnej situácie. V spoločenskej zmluve možno dohodnúť, že valné zhromaždenie bude oprávnené uložiť spoločníkom povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti. Táto povinnosť môže byť stanovená až do výšky polovice vkladu jednotlivých spoločníkov.

Zvolávanie valného zhromaždenia

Valné zhromaždenie spoločnosti sa musí konať minimálne raz za rok a jeho konanie treba oznámiť spoločníkom písomnou pozvánkou najmenej 15 dní pred jeho konaním spolu s programom valného zhromaždenia. Spoločenská zmluva môže určiť, že valné zhromaždenie sa musí konať častejšie (nikdy nie menej často) a takisto môže odlišne upraviť podmienky pozývania.

Zákaz konkurencie

Znamená zákaz konateľa vykonávať podnikateľskú činnosť v oblasti podnikania spoločnosti. Konateľ nesmie v oblasti podnikania spoločnosti vo vlastnom mene uzavierať a sprostredkúvať obchody, byť štatutárnym orgánom v inej spoločnosti s podobným predmetom podnikania (iba ak tam má podiel aj spoločnosť, kde už je konateľom), zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením (t.j. spoločník vo verejnej obchodnej spoločnosti, komplementár v komanditnej spoločnosti alebo komanditista v komanditnej spoločnosti, ak je v názve spoločnosti jeho meno).

Spoločenská zmluva môže stanoviť aj ďalšie obmedzenia môže upraviť zákaz konkurencie aj pre spoločníkov.

Ako je z uvedeného zrejmé, spoločenská zmluva je komplexným dokumentom, ktorého slabé miesta sa môžu objaviť až v budúcnosti. Je preto žiaduce jasne určiť práva a povinnosti spoločníkov a vzťahy medzi nimi. Odporúčame využiť služby advokáta, ktorý má s tvorbou podobných zmlúv skúsenosti.

O autorovi

Mgr. Michal Kurnota

Som absolventom Právnickej fakulty Trnavskej Univerzity a špecializujem sa na obchodné právo, najmä na právo obchodných spoločností a na oblasť správy a vymáhania domácich a zahraničných pohľadávok.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: