Štát ide podporovať startupy, väčšina klasických podnikateľov ostáva mimo hru

Tlačová správa | 11.06.2015
Štát ide podporovať startupy, väčšina klasických podnikateľov ostáva mimo hru
Schválená štátna Koncepcia na podporu startupov a startupového ekosystému prináša zvýhodnenia pre startupy, klasických podnikateľov však vynecháva. Startupy čaká odpustenie daňových licencií, nová jednoduchá akciová spoločnosť či zastúpenie v Silicon Valley. Novinky prichádzajú aj v podobe podpory anjelského investovania. Štát chce podporovať siete a dotovať konkrétne startupy, odborníci sa zhodujú, že nepriama podpora je lepšia a kvôli malému trhu postačí aj jedna sieť.

Čo prináša štátny startupový balík a pre koho?

Vláda dnes schválila Koncepciu na podporu startupov a startupového ekosystému, vďaka ktorej sa pomoci dočká vybraná skupina začínajúcich podnikateľov. “Napriek tomu, že ide o prvú lastovičku v tom, ako by mali kompetentné rezorty pristupovať k riešeniu problémov, má schválená Koncepcia svoje plusy i mínusy,“ hodnotí materiál Ján Solík, predseda Združenia mladých podnikateľov Slovenska (ZMPS). „Tento ucelený materiál navrhuje riešenia naprieč rezortmi a zároveň nezabúda na spoluprácu Slovenska s krajinami V4. Pozitívne hodnotím najmä skutočnosť, že navrhované opatrenia nevynechávajú školstvo,“ dodáva Ján Solík. Koncepcia si totiž za jeden z cieľov kladie aj podporu výučby finančnej a podnikateľskej gramotnosti pedagógov, aby vedeli neskôr žiakov a študentov vzdelávať a motivovať k podnikaniu.

Mnohé opatrenia koncepcie kladne hodnotí aj Ján Oravec, prezident Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS): „Pozitívom schválenej koncepcie je snaha riešiť vzťah k podnikaniu ako komplexnejší problém a zahrnúť do jeho riešenia viaceré ministerstvá a subjekty súkromného i verejného sektora.”

Koncepcia prináša pre startupy aj ďalšie opatrenia, ako napríklad odpúšťanie daňových licencií, zavedenie jednoduchej akciovej spoločnosti ako novej právnej formy podnikania, startup víza, financovanie startupov cez Slovak Investment Holding či trvalé zastúpenie SR v americkom Silicon Valley.

Inovovať musia aj klasickí podnikatelia, nielen startupy

Podnikatelia sa zhodujú, že nie je dobré vytvárať odlišné podmienky pre rôzne skupiny podnikateľov. “Problémom stratégie je navrhovaná pozitívna diskriminácia začínajúcich podnikateľov – osobitné režimy, výnimky, dotácie – a teda znevýhodnenie všetkých ostatných podnikateľov, ktorí už na trhu pôsobia,“ hodnotí opatrenia Ján Oravec, prezident ZPS.

Potrebu podpory zo strany štátu pritom vnímajú aj podnikatelia z klasických odvetví, teda mladé ambiciózne firmy, ktoré na Slovensku platia dane, zamestnávajú ľudí, majú chuť expandovať na zahraničné trhy a už preukázali svoju životaschopnosť. Jednou takýchto firiem je aj žilinská spoločnosť Profirol s.r.o. „Je pozitívne, že štát chce podporovať podnikateľov, otázkou však je, prečo na piedestál postavil startup a definoval ho cez inovatívnosť. Inovovať musia predsa všetky firmy, inak by na trhu neprežili. Rovnako je to aj v našom prípade, konkurenciu sme totiž dokázali zdolať len prinášaním noviniek na bežnými výrobkami zahltený trh,” hodnotí Andrej Lehota, zakladateľ spoločnosti.

Štát chce vytvárať rozdielne podmienky pre začínajúcich podnikateľov a zameriavať sa iba na startupy, ktoré predstavujú len 1-2% všetkých začínajúcich podnikov. „Čo v schválenej koncepcii nemožno hodnotiť pozitívne je fakt, že podlieha súčasnej „startupmánii“ a zameriava sa iba na startupy a nie na začínajúce firmy ako celok,“ hovorí Solík.

“Pre startupy je tu možnosť cestovať na zahraničné podujatia či do Silicon Valley, prečo teda aj klasická firma nemôže ísť na zaharaničnú výstavu za rovnakých podmienok? Cieľ majú predsa spločný, získať zákazníkov, rásť, zamestnávať ľudí a prinášať prospech spoločnosti i krajine,” dodáva Lehota.

Podpora anjelských sietí je vítaná, účinnejšia je však v nepriamej forme

Jednou stranou mince je nastavenie pravidiel podpory startupov, druhou sú mechanizmy, vďaka ktorým sa má koncepcia uviesť do života.

Jedným z konkrétnych príkladov je sieť biznis anjelov, alebo aj súkromných investorov, ktorí investujú svoj kapitál do rizikových startupových projektov na výmenu za podiel v spoločnosti. Biznis anjeli vypĺňajú medzeru medzi financovaním podnikania z vlastných zdrojov, resp. zdrojov od rodinných príslušníkov a financovaním prostredníctvom profesionálnych fondov. Zohrávajú kľúčovú úlohu v tom, že popri potrebných financiách získava podnikateľ do svojho podnikania skúseného partnera – mentora, ktorého rady, neoceniteľné skúsenosti a kontakty môžu byť v začiatkoch podnikania rovnako významné ako samotné peniaze.

Koncentrácii kapitálu podnikateľských anjelov napomáha skutočnosť, že sa často združujú do sietí. Kým v roku 2008 bolo takýchto sietí angel investorov v Európe približne 300, ročenka EBAN (The European Trade Association for Business Angels, Seeds Funds, and Early Stage Market Players) z roku 2014 uvádza nárast na 468. Na Slovensku vznikla prvá domáca sieť neformálnych investorov s názvom Klub podnikateľských anjelov Slovenska v roku 2011. Jej zakladateľmi sú Združenie mladých podnikateľov Slovenska a Slovak Business Agency (SBA).

“Je dobré, že si tvorcovia politík uvedomili nutnosť podpory trhu angel investicií. Práve anjelské investície patria k dominatným zdrojom finacovania skorých štádií podnikania inovatívnych firiem,” hovorí Ján Solík, predseda ZMPS. “Angel investori preinvestovali v roku 2013 v Európe približne 5,5 mld. € a tvorili až 73 % investícií do firiem v skorom štádiu podnikania. Venture kapitálové fondy preinvestovali do firiem v skorom štádiu 26 % z celkového objemu investícií a podiel crowdfundingu predstavoval len 1 %. Z týchto čísel je zrejmá dominancia a význam angel investícií,” dodáva Solík.

“Nepriama podpora fungovania sietí biznis anjelov je správnou cestou. Ak má sieť angel investorov zberať štatistiky, koncentrovať dopyt a ponuku a plniť ďalšie úlohy, tak na malom slovenskom trhu postačuje jedna,” konštatuje prezident Slovenskej asociácie rozvojového kapitálu (SLOVCA) a šéf najväčšej a najstaršej private equity skupiny v strednej Európe, Ivan Jakúbek.

Podpora anjelského investovania je v schválenej koncepcii nielen formou investorských sietí, ale aj cez tzv. matching granty, teda doplnkové dotácie startupov z verejných zdrojov navyše k anjelskej investícii, a to až do výšky 20 %. Ak teda napr. podnikateľský anjel investuje do startupu 10 000 €, štát „prihodí“ ďalších 2 000 €.

S takýmto typom doplnkových investícií sa však viažu aj potenciálne riziká. „Startupové investície sú všeobecne najmenej kontrolovateľné a často ani profesionálni investori nemajú vycibrenú techniku, ako odhaliť potenciálnych špekulantov. Zabezpečenie transparentnosti a správneho použitia vyčlenených prostriedkov bude teda pre štát najväčšou výzvou a rizikom zároveň,” hovorí Ivan Jakúbek, prezident SLOVCA. „Rozumiem dôvodu, prečo stratégia navrhuje dotovanie týchto investícií, ale nestotožňujem sa s navrhovaným riešením. Naliatie peňazí daňových poplatníkov za účelom zníženia vysokého rizika, ktoré na seba berú súkromní investori pri investovaní do začínajúcich firiem, je už za hranicou toho, čo považujem za zmysluplnú podporu,” hodnotí Ján Oravec.

Trh anjelských investícií a startupy rozhodne podporiť treba, otázkou však ostáva akou formou. Odborníci sa zhodujú na tom, že priame dotovanie konkrétnych startupov nemusí priniesť želané výsledky. “Udržateľnejšou, transparentnejšiou a z dlhodobého hľadiska aj lacnejšou cestou je vylepšovanie regulačného prostredia, napr. plánovaná jednoduchá akciová spoločnosť a podpora sietí anjelských investorov,” dodáva Solík.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: