Porovnanie právnych foriem podnikania v roku 2013

Ján Benko | 02.09.2013
Porovnanie právnych foriem podnikania v roku 2013

Rozhodnutie o optimálnej právnej forme podnikania patrí k dôležitým rozhodnutiam, ktoré môžu ovplyvňujú ručenie, daňové a odvodové povinnosti podnikateľa a mnoho ďalších skutočností. V nasledovnom článku prinášame porovnanie kľúčových faktorov, ktoré treba pri výbere právnej formy zvažovať.

Podľa slovenskej právnej úpravy môže byť podnikateľom fyzická osoba a taktiež právnická osoba. Právne formy, ktoré budeme v tomto článku bližšie analyzovať a porovnávať sú zobrazené v nasledujúcej tabuľke.

PRÁVNA FORMA PODNIKANIA
podnik jednotlivca (fyzickej osoby) – napr. živnostník, slobodné povolanie, samostatne hospodáriaci roľník

 

obchodné spoločnosti:

verejná obchodná spoločnosť

komanditná spoločnosť

spoločnosť s ručením obmedzeným

akciová spoločnosť
družstvo

Okrem uvedených právnych foriem podnikania existujú aj nadnárodné právne formy podnikania ako európske zoskupenie hospodárskych záujmov, európska spoločnosť a európske družstvo. 

Individuálne podnikanie alebo podnikanie v skupine – možnosti voľby právnej formy

Každý kto začína podnikať má svoje kritériá, očakávania či predstavy ako by mal biznis prebiehať. Základnou otázkou je, či zvažujete individuálne podnikanie alebo podnikanie aj s niekým iným. Začínajúci podnikateľ môže samostatne podnikať:

  • ako živnostník, na základe vydaného živnostenského oprávnenia,
  • ako jediný spoločník v spoločnosti s ručením obmedzeným.

Poznámka (zaujímavosť): Jedna fyzická osoba môže podnikať aj formou akciovej spoločnosti. Môže založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá bude jediným zakladateľom akciovej spoločnosti, prípadne po založení akciovej spoločnosti môže nakúpiť všetky jej akcie.

Ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) majú kogentný i dispozitívny charakter. Znamená to, že sa od niektorých ustanovení nemožno odchyľovať (kogentné ustanovenia) alebo sa od nich odchýliť možno (dispozitívne ustanovenia). Odchyľovať sa možno napríklad vtedy, ak je v Obchodnom zákonníku napísané „ak spoločenská zmluva neurčuje inak“.

Príklad kogentného ustanovenia (§ 98 Obchodného zákonníka): Komanditista je oprávnený nahliadať do účtovných kníh a účtovných dokladov spoločnosti a má právo na vydanie rovnopisu ročnej účtovnej závierky.

Príklad dispozitívneho ustanovenia (§ 99 Obchodného zákonníka): Zákaz konkurencie neplatí pre komanditistu, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

V rámci hodnotenia výhodnosti alebo nevýhodnosti jednotlivých ustanovení Obchodného zákonníka pri konkrétnej právnej forme je dôležité zohľadňovať aj ich povahu (ustanovení), teda možnosť dohodnúť sa alebo upraviť si dané podmienky podnikania inak ako ustanovuje zákon.

Porovnanie právnych foriem podnikania z hľadiska počtu účastníkov podnikania

Fyzická osoba – živnostník Ako živnostník možno podnikať len samostatne. Jedno živnostenské oprávnenie nemôže byť vydané pre viac fyzických osôb či právnických osôb. Minimálny a zároveň maximálny počet osôb zúčastnených na podnikaní môže byť len jedna.
Verejná obchodná spoločnosť Minimálny počet spoločníkov sú dve osoby (fyzické aj právnické). Maximálny počet spoločníkov nie je obmedzený. Okrem osobitných udalostí, počet spoločníkov nemôže byť nižší ako dve osoby, inak sa spoločnosť zruší.
Komanditná spoločnosť Rovnako ako vo verejnej obchodnej spoločnosti aj v tomto prípade je zákonná požiadavka najmenej dvoch spoločníkov, a to jeden komplementár a jeden komanditista. Horná hranica počtu spoločníkov nie je obmedzená.
Spoločnosť s ručením obmedzeným Spoločnosť s ručením obmedzeným môže mať aj jedného spoločníka, pričom platia určité obmedzenia. Fyzická osoba môže byť jedným spoločníkom len v troch spoločnostiach. Spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže mať viac ako 50 spoločníkov.
Akciová spoločnosť Jediným zakladateľom akciovej spoločnosti môže byť len právnická osoba. Fyzické osoby musia byť minimálne dve. Maximálny počet osôb (zakladateľov a následne spoločníkov/akcionárov) nie je limitovaný.
Družstvo Založiť družstvo môže najmenej 5 fyzických osôb alebo 2 právnické osoby. Maximálny počet členov nie je ohraničený.

S účinnosťou od 1. októbra 2012 (zákon č. 246/2012 Z. z.) a po doplnení s účinnosťou od 1. januára 2013 (zákon č. 440/2012 Z. z.) spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže založiť osoba, ktorá má daňový nedoplatok alebo nedoplatok na cle. Súčasťou návrhu na prvý zápis do Obchodného registra je písomný súhlas správcu dane (daňového úradu alebo colného úradu) alebo písomné čestné vyhlásenie zakladateľa. Správca dane vydá písomný súhlas na žiadosť zakladateľa (daňového subjektu) do 5 dní, ak výška daňového nedoplatku a nedoplatku na cle v úhrne nepresahuje 170 eur. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 25/2004 Z. z. bližšie nekonkretizuje kedy postačuje na zapísanie spoločnosti s ručením obmedzeným písomné čestné vyhlásenie, že zakladateľ nemá povinnosti podľa osobitného predpisu (daňových zákonov). Vydanie písomného súhlasu správcu dane proces zakladania spoločnosti s ručením obmedzeným môže predĺžiť až o 5 dní.

Porovnanie právnych foriem podnikania podľa spôsobu založenia, vzniku a potrebného času

  Založenie Vznik Približná doba od začiatku zakladania až po vznik
Fyzická osoba – živnostník ohlásením na obvodnom úrade – odbor živnostenského podnikania dňom ohlásenia, prípadne neskorším dňom uvedenom v ohlásení ihneď
Verejná obchodná spoločnosť uzatvorením spoločenskej zmluvy zápisom do Obchodného registra 2 týždne
Komanditná spoločnosť uzatvorením spoločenskej zmluvy zápisom do Obchodného registra 2 týždne
Spoločnosť s ručením obmedzeným uzatvorením spoločenskej zmluvy (viac zakladateľov) alebo na základe zakladateľskej listiny (jeden zakladateľ) zápisom do Obchodného registra 2 týždne
Akciová spoločnosť uzatvorením zakladateľskej zmluvy (viac zakladateľov) alebo na základe zakladateľskej listiny (jeden zakladateľ) zápisom do Obchodného registra 4 týždne
Družstvo ustanovujúcou členskou schôdzou (notárskou zápisnicou), na ktorej sú schválené stanovy družstva zápisom do Obchodného registra  

Doba od začiatku zakladania až po vznik je len odhadovaná a nemožno ju zovšeobecňovať. Jej dĺžka závisí od viacerých podmienok ako odborná erudovanosť osôb, ktoré sa podieľajú na zakladateľskom procese a ich osobné schopnosti alebo od skutočnosti, či využili právnu pomoc.

Porovnanie právnych foriem podnikania z hľadiska začiatočných kapitálových požiadaviek

Fyzická osoba – živnostník Zákon neukladá povinnosť vložiť do podnikania žiadny vklad. Výška začiatočných kapitálových výdavkov závisí od konkrétnych podmienok prevádzkovania živnosti. Výdavky tvoria správne poplatky za jednotlivé predmety podnikania (živnosti), a síce voľná živnosť 5 eur, remeselná a viazaná živnosť 15 eur. Pri ohlásení podanom elektronicky je voľná živnosť bez poplatku a za každú remeselnú alebo viazanú živnosť je správny poplatok 7,50 eur.
Verejná obchodná spoločnosť Nevytvára povinne základné imanie. V spoločenskej zmluve sa môžu zakladatelia zaviazať vložiť do spoločnosti vklad a tak skutočne vytvoriť základné imanie.
Komanditná spoločnosť Nevytvára povinne základné imanie. V skutočnosti je základné imanie tvorené povinnými vkladmi komanditistov, ktoré sa zapisuje aj do obchodného registra. V spoločenskej zmluve môže byť dohodnuté, že aj komplementári sú povinný vložiť do spoločnosti vklad.
Spoločnosť s ručením obmedzeným Povinne vytvára základné imanie vo výške najmenej 5 000 eur. Minimálna výška vkladu spoločníka je 750 eur. Pred zápisom do obchodného registra musia byť splatené všetky nepeňažné vklady v plnej výške a každý peňažný vklad aspoň na 30 %, pričom základné imanie musí byť splatené minimálne v rozsahu 50 %. Jediný zakladateľ musí splatiť základné imanie v plnom rozsahu ešte pred zápisom do obchodného registra.
Akciová spoločnosť Akciová spoločnosť je povinná vytvoriť základné imanie aspoň vo výške 25 000 eur. Osobitné právne predpisy majú na základné imanie akciovej spoločnosti iné (vyššie) požiadavky. Minimálna výška vkladu jedného akcionára nie je zákonom stanovená. Menovitá hodnota akcie musí byť vyjadrená kladným celým číslom.
Družstvo Družstvo musí povinne vytvoriť základné imanie, ktoré sa zapisuje do obchodného registra minimálne vo výške 1 250 eur. Základný vklad člena sa schvaľuje v stanovách. Výška vkladu pre jednotlivých členov sa môže určiť rozdielne a musí byť vyjadrená kladným celým číslom.

Fyzická osoba, ktorá sa rozhodne podnikať napríklad formou živnosti, môže požiadať o príspevok na začatie podnikania. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny jej môže prideliť príspevok, ak splní podmienky podľa osobitného predpisu. Viac informácii nájdete v článku Príspevok na podnikanie v roku 2013.

Najvyššiu začiatočnú kapitálovú investíciu vyžaduje akciová spoločnosť. Až 25 000 eur. Typickou právnou formou podnikania pre malé a stredné podniky je živnosť alebo spoločnosť s ručením obmedzeným. Spoločnosť s ručením obmedzeným pôsobí na obchodných partnerov ako dôveryhodnejší a stabilnejší partner. Nevýhodou pre malých podnikateľov (prípadne pre činnosti nenáročné na finančné zdroje) je relatívne vyššie povinné základné imanie. Vklady spoločníkov pred vznikom spoločnosti spravuje správca vkladu poverený touto funkciou v spoločenskej zmluve (§ 60 Obchodného zákonníka). Môže ním byť banka, ako aj jeden zo zakladateľov, ktorému sa vklady splácajú. V zmysle novely Obchodného zákonníka (schváleného vládou) bude v prípade schválenia novely Obchodného zákonníka v navrhovanom znení aj Národnou radou SR povinnosť splácať peňažné vklady na osobitný samostatný účet v banke. Verejná obchodná spoločnosť alebo komanditná spoločnosť (druhom osobné spoločnosti) sú charakteristickou právnou formou podnikania pre advokátov alebo daňových poradcov, kde je nevyhnutná osobná angažovanosť spoločníkov na podnikaní.

Porovnanie obmedzení právnych foriem podnikania z hľadiska zákazu konkurencie

Fyzická osoba – živnostník V tomto prípade je zákaz konkurencie irelevantný, keďže podniká sám.
Verejná obchodná spoločnosť Bez dovolenia ostatných spoločníkov nesmie spoločník podnikať v predmete podnikania spoločnosti, a to ani v prospech iných osôb. Zákaz konkurencie môže byť v spoločenskej zmluve upravený inak.
Komanditná spoločnosť Zákaz konkurencie neplatí pre komanditistu, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Spoločenská zmluva môže teda zo zákazu konkurencie vyňať aj komplementárov, prípadne zákaz konkurencie rozšíriť aj na komanditistov.
Spoločnosť s ručením obmedzeným Zákaz konkurencie sa vzťahuje zo zákona na konateľa/-ov a možno ho rozšíriť aj na spoločníkov. Konateľ nesmie napríklad vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavrieť obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti alebo zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením. Bližšie v § 136 Obchodného zákonníka.
Akciová spoločnosť Zákaz konkurencie sa vzťahuje na členov predstavenstva, ktorí nesmú napríklad vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavrieť obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti alebo sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti. Bližšie v § 196 Obchodného zákonníka.
Družstvo Členovia predstavenstva a kontrolnej komisie družstva, prokuristi a riaditeľ nesmú byť podnikateľmi ani členmi štatutárnych orgánov a dozorných orgánov právnických osôb s obdobným predmetom činnosti. Stanovy môžu upraviť rozsah zákazu konkurencie inak.

Osoby zúčastnené na podnikaní alebo vo vzťahu k podnikateľskej činnosti môžu zneužiť svoje postavenie a dostupné informácie a tak nadobudnúť prospech. Zákaz konkurencie možno v podstatnej miere upravovať v spoločenskej zmluve alebo v stanovách všetkých spoločností (aj družstve) podľa svojvôle podnikateľov, preto je mu vhodné venovať časť pozornosti.

Porovnanie právnych foriem podnikania z hľadiska ručenia účastníkov podnikania za záväzky

Fyzická osoba – živnostník Podnikateľ ručí celým obchodným majetkom, ako aj osobným majetkom, ktorý nie je zahrnutý do obchodného majetku – neobmedzené ručenie.
Verejná obchodná spoločnosť Za svoje záväzky ručí spoločnosť celým svojím majetkom. Spoločníci ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne (solidárne) aj osobným majetkom. Ustanovenia v spoločenskej zmluve o vylúčení zodpovednosti spoločníkov za záväzky spoločnosti sú neplatné.
Komanditná spoločnosť V komanditnej spoločnosti existujú dva typy spoločníkov. Komplementár ručí za záväzky spoločnosti celým svojím majetkom, t. j. vrátane osobného majetku. Má ručiteľské postavenie ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti. Komanditista ručí len do výšky svojho nesplateného vkladu. Komanditná spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom.
Spoločnosť s ručením obmedzeným Spoločnosť za porušenie svojich záväzkov zodpovedá (ručí) celým svojím majetkom, teda nie len základným imaním. Spoločníci ručia za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri.
Akciová spoločnosť Spoločnosť ručí za svoje záväzky do výšky celkového majetku  a akcionári za záväzky spoločnosti neručia. Akcionár je povinný splatiť emisný kurz akcie.
Družstvo Družstvo zodpovedá za porušenie záväzkov celým svojím majetkom. Členovia družstva za jeho záväzky neručia.

V spoločenskej zmluve nie je možné vylúčiť neobmedzené ručenie spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a ani ho obmedziť.

Porovnanie právnych foriem podnikania z hľadiska tvorby rezervného fondu

Fyzická osoba – živnostník Nie je povinnosť tvoriť rezervný fond. Podnikateľ sa však môže rozhodnúť s vlastnej vôle tvoriť peňažný fond ako rezervu pre prípad, ak sa dostane do finančných ťažkostí.
Verejná obchodná spoločnosť Nie je zákonná povinnosť vytvoriť rezervný fond. Spoločníci sa môžu v spoločenskej zmluve zaviazať tvoriť rezervný fond.
Komanditná spoločnosť Rovnako ako verejná obchodná spoločnosť, ani komanditnej spoločnosti nevyplýva povinnosť tvoriť rezervný fond. Spoločníci sa môžu v spoločenskej zmluve zaviazať tvoriť rezervný fond.
Spoločnosť s ručením obmedzeným Povinnosť tvoriť rezervný fond je určená zákonom minimálne vo výške 10 % základného imania. Nemusí (ale môže) sa tvoriť už pri vzniku spoločnosti. Povinne sa vytvorí z prvýkrát vykázaného čistého zisku, najmenej vo výške 5 % z čistého zisku, najviac 10 % základného imania. Ak nebol vytvorený v plnej výške, dopĺňa sa priebežne z každého vykázaného čistého zisku, najmenej vo výške 5 % z čistého zisku až do zákonom požadovanej alebo v spoločenskej zmluve určenej (resp. stanovách) výšky.
Akciová spoločnosť Akciovej spoločnosti ukladá zákon povinnosť vytvoriť rezervný fond už pri vzniku vo výške najmenej 10 % základného imania. Rezervný fond je povinná pravidelne dopĺňať vždy, keď vykáže čistý zisk a to vo výške aspoň 10 % z vykázaného čistého zisku až do výšky minimálne 20 % základného imania, prípadne vyššej sumy určenej v stanovách. Príspevky do rezervného fondu môžu byť stanovami určená aj vo vyššej sume.
Družstvo Zriadenie (resp. tvorba) nedeliteľného fondu je povinné, a to vo výške najmenej 10 % zo zapisovaného základného imania pri vzniku družstva. Nedeliteľný fond je družstvo povinné dopĺňať najmenej vo výške 10 % z ročného čistého zisku až kým nedosiahne polovicu zapisovaného základného imania. V stanovách sa môžu členovia dohodnúť, že družstvo bude povinné zriadiť vyšší nedeliteľný fond alebo iné zabezpečovacie fondy.

V prípade tvorby rezervného fondu sa možno mylne domnievať, že rezervný fond sa tvorí z prostriedkov určených na tvorbu základného imania. Ak zákon prikazuje vytvoriť rezervný fond už pri vzniku spoločnosti (a. s.) alebo družstva, vytvára sa z prostriedkov, ktoré tvoria príplatky nad hodnotu vkladov, respektíve nad upísanú menovitú hodnotu akcií. Emisný kurz (cena) akcie býva zvyčajne vyšší ako menovitá hodnota akcie. Vzniknutý rozdiel sa nazýva emisné ážio a z neho sa vytvára rezervný fond.

Príklad: Dve fyzické osoby sa rozhodli spoločne podnikať a zakladajú spoločnosť s ručením obmedzeným. V spoločenskej zmluve určili výšku vkladov v rovnakej výške, každý 2 500 eur. Zároveň sa zaviazali vytvoriť aj rezervný fond v zákonom požadovanej minimálnej výške 10 % a každý prispeje rovným dielom – 250 eur. Každý z nich bude mať povinnosť splatiť spoločnosti 2 750 eur = 2 500 eur (vklad, z ktorého sa vytvorí základné imanie) + 250 eur (vklad na tvorbu rezervného fondu). Ak počas existencie nebudú zvyšovať základné imanie nemajú povinnosť pravidelne dopĺňať rezervný fond, pokiaľ ho nezačnú čerpať.

Rozsiahlejší prehľad o povinnostiach, možnostiach a obmedzeniach jednotlivých právnych foriem podnikania si môžete pozrieť v tomto dokumente.

Čo sa oplatí viac, spoločnosť s ručením obmedzeným alebo živnosť? Prečítajte si článok Porovnanie živnosti a s. r. o. v roku 2013. Článok je venovaný daňovo odvodovému zaťaženiu podnikania.

O autorovi

Ing. Ján Benko

Zvedavo a rád do hĺbky skúmam otázky a témy, ktoré iní prebádali len málo. V spoločnosti Účtovná jednotka, s.r.o. spolu s kolegami podnikateľom odhaľujeme chodníčky, ktoré ich povedú zákonnou, no finančne únosnejšou cestou. Každodenným spoločníkom je mi legislatívne dianie a výzvy, ktorým slovenskí podnikatelia čelia. K mojim osobným prioritám patrí neustále vzdelávanie a vo voľnom čase ma zaujíma politika, literatúra a skúmanie čohokoľvek nového.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: