10 zmien v roku 2019, ktoré predražia podnikanie

Petra Satinová | 10.01.2019
10 zmien v roku 2019, ktoré predražia podnikanie
S príchodom nového roku sa stávajú účinnými mnohé legislatívne zmeny, ktoré ovplyvňujú život podnikateľov. Ani rok 2019 nie je výnimkou. Vybrali sme 10 najdôležitejších zmien, ktoré väčšine živnostníkov a firiem spôsobia nárast nákladov. Či už finančných alebo administratívnych.

1. Vyššia minimálna mzda

Kým v minulom roku bola minimálna mzda 480 € mesačne, od 1. 1. 2019 sa zvýšila o 40 € na 520 € (nárast o 8,33 %, t. j. o 3,73 percentuálneho bodu vyššie ako jej minimálny nárast podľa valorizačného mechanizmu v zmysle § 8 ods. 2 zákona o minimálnej mzde). Dôležitý je aj údaj sumy hodinovej minimálnej mzdy, u ktorej dochádza k nárastu o 0,23 €, t. j. zo súčasných 2,759 € na 2,989 €. Tento nárast je ešte vyšší, kedy sa hodinová minimálna mzda násobí príslušným koeficientom . Čistá mzda stúpne zo súčasných 403,18 € na 430,35 €, t. j. nárast o 27,17 , v prípade, že si zamestnanec uplatní odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie a nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Zákonná minimálna mzda platí aj pre dohodárov.

Pozor by si mali dať štatutári firiem v nej zamestnaní práve na minimálnu mzdu ako aj zamestnávatelia v prípade zamestnancov, ktorí síce dnes nepoberajú minimálnu mzdu, ale mzdu v rozhraní minulej a súčasnej minimálnej mzdy (t. j. medzi 480 € a 520 €), nakoľko aj túto je potrebné upraviť. Podľa Testu MSP, ktoré vypracovalo Centrum lepšej regulácie v spolupráci s Ministerstvom práce SR bude vyššia minimálna mzda stáť podnikateľov až 51,1 milióna eur.

Zmena vychádza z nariadenia vlády SR č. 300/2018 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2019.

2. Opätovné zvyšovanie príplatkov za prácu v noci a cez víkend

V súvislosti so zvyšovaním minimálnej výšky mzdového zvýhodnenia poskytovaného za nočnú prácu a prácu cez víkendy od 1.5.2019 budú mať zamestnávatelia hlbšie do vrecka ešte viac ako v dôsledku zmien od 1.5.2018. Za každú hodinu nočnej práce pre rizikových zamestnancov (3. a 4. kategória) zaplatia teraz 50 % sumy minimálnej hodinovej mzdy. Pre tzv. všeobecných zamestnancov, ktorých práca si vyžaduje aj výkon v noci (napr. potravinový, automobilový priemysel) sa pôjde na 40 % sumy minimálnej hodinovej mzdy. Ďalej za prácu v sobotu bude patriť zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 50 % sumy hodinovej minimálnej mzdy aza prácu v nedeľu mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % sumy hodinovej minimálnej mzdy. V prípade práce vo sviatok sa od 1.5.2018 nastavená výška príplatku v hodnote 100 % priemerného hodinového zárobku zamestnanca meniť nebude.

Test MSP z dielne Centra lepšej regulácie obsahuje niekoľko výpočtov z dát poskytnutých reálnymi firmami (napr. hotel, pekáreň a sociálne zariadenie), na základe ktorých sa mzdové náklady zvýšia dotknutých podnikateľov o desiatky tisíc eur v roku 2019.

Zmena vychádza z novely č. 63/2018 Z. z. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

3. Osobitný odvod pre obchodné reťazce

Osobitný odvod vo výške 2,5 % z čistého obratu za obdobie troch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov budú napokon platiť tie obchodné reťazce, v ktorých aspoň 25 % čistého obratu pochádza z predaja potravín konečnému spotrebiteľovi, majú prevádzky minimálne v 15 % všetkých okresov a prevádzky majú jednotný dizajn, spoločnú komunikáciu a spoločné marketingové aktivity.

Výnimka z platenia odvodu platí pre malé a stredné podniky vo všeobecnosti, a na podnikové predajne, kde je výrobca aj predajcom a maloobchodné predajne, ktoré predávajú jednu sortimentnú skupinu potravín. Obchodné reťazce majú povinnosť predkladať daňovému úradu písomné oznámenie o výške odvodu najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca po stanovenom období a v rovnakej lehote odvod zaplatiť. Za nesplnenie povinností hrozia podnikateľom sankcie vo výške 0,2 % zo súčtu posledných známych výnosov z prevádzkovej a finančnej činnosti za predchádzajúce účtovné obdobie (v prípade nepodania oznámenia) alebo 10 % z dlžnej sumy pri neuhradení stanovenej čiastky.

Zmena vychádza zo zákona č. 385/2018 Z. z. o osobitnom odvode obchodných reťazcov a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

4. Rekreačné poukazy pre zamestnancov

Zavádza sa nový povinný benefit poskytovaný zo strany zamestnávateľa zamestnancom v podobe príspevku na rekreáciu. Týka sa zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú viac ako 49 zamestnancov, pričom títo sú povinní prispievať na rekreáciu svojich zamestnancov na území Slovenska v sume 55 % výdavkov na rekreáciu, najviac však v sume 275 € za kalendárny rok. Suma, ktorou sa zamestnávateľ rozhodne prispieť zamestnancovi na dovolenku, je oslobodená od dani z príjmov aj od povinných odvodov na strane zamestnávateľa aj zamestnanca.

O príspevok na rekreáciu budú môcť požiadať zamestnanci, ktorých pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov. Rekreačný poukaz sa vydáva pre fyzickú osobu, je neprenosný a platný do konca kalendárneho roka, v ktorom bol vydaný. Predstavuje osobitný platobný prostriedok alebo obdobný technický prostriedok uchovávajúci majetkovú hodnotu elektronicky, je vydávaný limitovaným poskytovateľom a je možné ho použiť len na území SR u poskytovateľov služieb, ktorí majú s limitovaným poskytovateľom zmluvný vzťah.

Výška poplatku za sprostredkovanie služieb predstavuje max. 3 % z hodnoty rekreačného poukazu. V období školských prázdnin ho možno využiť aj na úhradu rekreácie dieťaťa zamestnanca, ktoré ešte nenavštevuje strednú školu. Zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov a zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných dokladov v najbližšom výplatnom termíne.

Zmena vychádza z novely č. 347/2018 Z. z. zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu.

5. Elektronické prepojenie registračných pokladníc na Finančnú správu SR

V polovici roka dôjde k celoplošnému povinnému on-line prepojeniu registračných pokladníc na centrálnu databázu finančnej správy. V praxi to bude znamenať, že o každom nákupe/transakcii bude mať finančná správa informáciu okamžite, nakoľko každý vydaný doklad bude zaevidovaný na centrálnom úložisku eKasa. Kým od 1. 4.2019 môžu začať používať eKasu tí podnikatelia, ktorí dnes používa na evidenciu tržieb elektronickú registračnú pokladnicu, tak tí podnikatelia, ktorým prvýkrát vznikne povinnosť evidovať tržby od 1.4.2019, majú už povinnosť používať eKasu od tohto dátumu. A od 1.7.2019 sa povinná eKasa týka všetkých podnikateľov bez rozdielu, ktorí evidujú tržbu cez pokladnice, nakoľko ju prijámajú v hotovosti na predajnom mieste a zároveň predávajú tovar alebo poskytujú vymedzenú službu.

Kým doteraz mali podnikatelia možnosť vybrať si napojenie na systémy finančnej správy dobrovoľne v podobe virtuálnej registračnej pokladnice, po novom bude pripojenie na finančnú správu povinné. Z elektronických registračných pokladníc sa stanú online registračné pokladnice (ORP resp. eKasa). Podnikateľom sa zároveň rozšíria možnosti, nakoľko pokladnicou bude môcť byť nielen klasická ERP, ale aj tablet, mobil, počítač či VRP. Podnikatelia však budú musieť svoje súčasné pokladnice upravovať, niektorí dokonca kupovať nové.

Podľa odhadov Ministerstva financií SR 80 % pokladníc bude stačiť upraviť s jednotkovým nákladom zhruba 80 €, zvyšných 20 % budú musieť podnikatelia vymeniť za nové, čo ich podľa ministerstva vyjde na zhruba 280 € za kus. Celkovo tak podnikatelia na Slovensku za zavedenie eKasy zaplatia podľa prepočtov rezortu financií približne 28 mil. eur.

Na druhej strane ministerstvo argumentuje, že podnikatelia z dlhodobého hľadiska výrazne ušetria na ročných prevádzkových nákladoch, odpadne im povinnosť viesť knihu pokladnice, robiť denné uzávierky, využívať služby servisných organizácií, ako napr. spustenie pokladnice do prevádzky, či jej pravidelné údržby.

Zmena vychádza z novely č. 368/2018 Z. z. zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení.

6. Zdaňovanie virtuálnych mien

Od 1.10.2018 je účinné zdaňovanie aj virtuálnych mien, tzv. kryptomien. Kryptomenou sa podľa Metodického usmernenia Ministerstva financií SR k postupu zdaňovania virtuálnych mien chápe „digitálny nositeľ hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, ani nie je nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo a nemá právny status meny, resp. peňazí, avšak je akceptovaný niektorými fyzickými alebo právnickými osobami ako platobný prostriedok a ktorý je možné prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať“.

Príjem plynúci z predaja virtuálnej meny sa považuje za predmet dane, ktorý nie je od dane oslobodený, čiže je považovaný za zdaniteľný príjem. Za predaj virtuálnej meny sa považuje „výmena virtuálnej meny za majetok, výmena virtuálnej meny za inú virtuálnu menu, výmena virtuálnej meny za poskytnuté služby alebo odplatný prevod virtuálnej meny“. Nové ustanovenia zákona o dani z príjmov sa použijú už pri podaní daňového priznania po 30.9.2018.

Zmena vychádza z novely č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

7. Povinnosť nahlasovať každé jedno voľné pracovné miesto

Od roku 2019 je zamestnávateľ povinný oznámiť voľné pracovné miesto a jeho charakteristiku Úradu práce, v ktorého územnom obvode sa pracovné miesto nachádza. Oznámenie je možné urobiť písomnou formou prostredníctvom tzv. Nahlášky voľného pracovného miesta alebo elektronicky prostredníctvom portálu istp.sk. Za porušenie tejto povinnosti hrozí zamestnávateľovi pokuta do 300 €.

Zmena vychádza z novely č. 376/2018 Z. z. zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

8. Sprísnenie podmienok pre zamestnávanie cudzincov

Zamestnávateľ, ktorý žiada o vydanie povolenia na zamestnanie alebo súhlasného potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta musí od nového roka splniť dve kumulatívne podmienky - neporušiť zákaz nelegálneho zamestnávania v období piatich rokov pred podaním žiadosti (táto lehota sa predlžuje z pôvodných dvoch rokov na päť) a oznámiť voľné pracovné miesto a jeho charakteristiku Úradu práce, v ktorého územnom obvode sa pracovné miesto nachádza minimálne 20 dní pred podaním žiadosti.

Zmena vychádza z novely č. 376/2018 Z. z. zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

9. Zmena odvodov pre SZČO

Minimálny vymeriavací základ, z ktorého sú SZČO povinné platiť poistné na sociálne poistenie, je ustanovený ako 50 % z priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. Tým, že priemerná mzda na Slovensku za rok 2017 podľa Štatistického úradu SR dosiahla 954 €, minimálny mesačný vymeriavací základ na platenie sociálnych odvodov sa pre SZČO za obdobie od 1.januára 2019 do 31. decembra 2019 zvyšuje zo 456 € na 477 €.

Maximálny vymeriavací základ je stanovený vo výške 7-násobku priemernej mesačnej mzdy a zvyšuje sa za obdobie od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 zo 6284 € na 6 678 €. Živnostníci, ktorým bolo oznámené, že majú platiť minimálne alebo maximálne mesačné odvody, budú musieť zaplatiť novú výšku mesačného odvodu už od 1.1.2019.

Ak teda živnostník od 1.7.2018 platil minimálne odvody vo výške 151,16 eur, od 1.1.2019 bude povinný platiť minimálne odvody vo výške 158,11 eur, čo predstavuje zvýšenie o 6,95 eur. V prípade, že živnostník platil od 1.7.2018 maximálne odvody vo výške 2116,29 eur, od 1.1.2019 bude povinný platiťmaximálne odvody vo výške 2213,75 eur, čo predstavuje zvýšenie o 97,46 eur.

Na rozdiel od minulých rokov si však živnostníci nemusia sami počítať, aké odvody do Sociálnej poisťovne majú platiť. Živnostníkom, ktorým sa od januára mení výška odvodov, nový vymeriavací základ ako aj výšku poistného oznámi Sociálna poisťovňa listom v priebehu januára.

Zmena každoročne vychádza z § 138 ods. 5 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

10. Nová retroaktívna daň z neživotného poistenia

Nielen, že sa 8-percentnou daňou nahrádza už dva roky existujúci 8-percentný odvod z prijatého poistného z neživotného poistenia, ale zároveň sa vzťahuje aj na poistné zmluvy uzavreté pred 1. januárom 2017, kedy sa pôvodný odvod stal účinným, t. j. na všetky zmluvy neživotného poistenia, ktoré poisťovne spravujú. Hovoríme tak o miliónoch zmlúv kalkulovaných v minulosti bez dane.

Daň je splatná štvrťročne, pričom poisťovniam vzniknú v tejto súvislosti nové administratívne náklady (zmena informačných systémov, prekalkulovanie cien poistného, úpravou poistných zmlúv, vedenie a uchovávanie záznamov potrebných pre správne určenie dane). Daň musí zaplatiť poisťovňa z celého kmeňa neživotného poistenia, čiže za poistenie súkromného majetku a zodpovednosti (poistenie domácnosti, bytu, domu), z havarijného poistenia motorového vozidla, z cestovného poistenia, ale aj napr. z úrazového poistenia, pretože to je tiež neživotné poistenie, pokiaľ nie je pripoistením k životnej poistke.

Zmena sa týka na prvý pohľad predovšetkým poisťovní, ale môže v dôsledku zvýšenia cien ako reakciu na rozloženie nákladov ovplyvniť aj iné subjekty, ktoré si poistný produkt zakúpili/zakúpia. Ak sa rozhodnete z dôvodu vyhnutiu sa rizika vyššej ceny poistiť v zahraničí, povinnosť zaplatiť 8-percentnú daň z poistenia prechádza na vás ako poistníka, čiže klienta. Musíte takýto prípad oznámiť daňovému úradu, vyplniť príslušný formulár a zaplatiť daň.

Zmena vychádza z nového zákona č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia.

Okrem povinností, ktoré podnikateľov v roku 2019 zaťažia, sa do zákonov pretavili aj opatrenia, ktoré podnikanie o čosi uľahšia. Prehľad týchto zmien nájdete v článku 10 zmien v roku 2019, ktoré podnikatelia ocenia.


O autorovi

Petra Satinová

Pôsobím ako právnička pre Centrum lepšej regulácie, kde posudzujeme vplyvy navrhovaných legislatívnych opatrení na mikro, malé a stredné podniky (MSP). Vykonávame Test MSP, navrhujeme alternatívne riešenia v prospech podnikateľov. Analyzujeme náklady a prínosy už existujúcej legislatívy a hodnotíme gold-plating, t. j. presah európskych smerníc v slovenskom právnom poriadku.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy:

Vaše osobné údaje (email) budeme spracovávať len za týmto účelom v súlade s platnou legislatívou a zásadami ochrany osobných údajov. Súhlas potvrdíte kliknutím na odkaz, ktorý vám pošleme na váš email. Súhlas môžete kedykoľvek odvolať písomne, emailom alebo kliknutím na odkaz z ktoréhokoľvek informačného emailu.