Aké byrokratické nezmysly rezorty nezrušili a ako to zdôvodnili

Norbert Seneši | 08.11.2018
Aké byrokratické nezmysly rezorty nezrušili a ako to zdôvodnili

V našej legislatíve sa dá nájsť nemálo ustanovení, ktoré zbytočne zaťažujú podnikateľov alebo sú úplne nezmyselné. Pozrite sa na to, prečo niektoré z nich ešte stále nie sú zrušené.

Ak chcete dať zamestnancovi škatuľu, musíte mať na to povolenie

Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o odpadoch“) aj bežným podnikateľom ukladá neprimerané povinnosti. Jednou z najabsurdnejších povinností je, že držiteľ odpadu smie odovzdať odpad len osobe oprávnenej nakladať s odpadmi. Výnimkou z tejto povinnosti je situácia, keď chce podnikateľ niekomu odovzdať odpad vhodný na využitie v domácnosti alebo inú vec na konečnú spotrebu. Predstavme si teda, že ako podnikateľ máte potraviny a chcete dať svojmu zamestnancovi alebo niekomu inému nepotrebnú škatuľu alebo máte veľkosklad a chcete zamestnancovi dať paletu na kúrenie. Prípadne predávate zeleninu a chcete niekomu darovať nepotrebnú plastovú debničku.

Podľa § 14 ods. 5 zákona o odpadoch však nesmiete niečo nepotrebné (čo je pre vás v skutočnosti odpadom) odovzdať zamestnancovi alebo inému bežnému človeku len tak svojvoľne, ale potrebujete na to povolenie. Odpad vhodný na využitie v domácnosti alebo inú vec určenú na konečnú spotrebu môžete iným odovzdať len vtedy, ak máte na to povolenie od okresného úradu (v rámci neho konkrétne odboru starostlivosti o životné prostredie, úseku štátnej správy odpadového hospodárstva). Inak vám bude uložená pokuta od 1 500 eur do 200 000 eur. Účastníkom konania o udeľovaní súhlasu bude v zmysle zákona o odpadoch aj obec, na ktorej území sa zamýšľa uskutočniť odovzdávanie odpadov vhodných na využitie v domácnosti alebo iná vec určená na konečnú spotrebu. Absurdnosť celej tejto povinnosti ešte podčiarkuje to, že za vydanie rozhodnutia o udelení súhlasu na odovzdávanie odpadov vhodných na využitie v domácnosti musíte zaplatiť správny poplatok vo výške 11 eur.

Ak chcete dať niekomu niečo nepotrebné, potrebujete zaplatiť poplatok a získať povolenie.

Nezmyselná povinnosť podnikateľov získavať povolenie na to, aby mohli bežnému občanovi odovzdať odpad, ktorý je ešte vhodný na zužitkovanie, sa stala dokonca víťazom ankety Byrokratický nezmysel roka 2017. Podnikatelia následne prostredníctvom svojich zástupcov navrhovali predmetnú absurdnú povinnosť zrušiť. Jej zrušenie nominovali ako jedno z opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia – takzvaný II. antibyrokratický balíček opatrení, ktorý zastrešuje Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Toto opatrenie napokon nebolo medzi tými, ktoré boli schválené a realizované.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako rezort, ktorý má zákon o odpadoch na starosti, nedostatočne zdôvodnilo svoje zamietavé stanovisko nasledovne (vybrané časti zo stanoviska): „Podľa § 113 ods. 4 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch je účastníkom konania o udelenie takéhoto súhlasu obec z dôvodu, že po konečnej spotrebe vznikne komunálny odpad, pričom v mnohých prípadoch to má potom dopad na obec, tým, že sa jej zvýši množstvo komunálneho odpadu, nakoľko pri tomto súhlase nie je obmedzené množstvo takto odovzdávaného odpadu a predmetný súhlas sa môže udeliť až na 5 rokov. Predmetný súhlas sa udeľuje od roku 2001, a z hľadiska 17 ročnej praxe, sme sa nestretli s negatívnym ohlasom k danému súhlasu. V prípade zrušenia predmetného súhlasu sa zruší aj možnosť podnikateľov odovzdávať odpady do domácnosti, nakoľko domácnosti – fyzické osoby nie sú oprávnené subjekty ďalej nakladať s odpadom.“ Skutočnosť, že sa Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky s negatívnymi ohlasmi na túto povinnosť nestretlo, nemusí znamenať, že táto povinnosť pre podnikateľov problematická nie je, ale skôr sa dá predpokladať, že je to kvôli tomu, že podnikatelia o nej ani nevedia. Zároveň je zvláštne, že víťazstvo v ankete Byrokratický nezmysel roka nie je pre ministerstvo dostatočným negatívnym ohlasom zo strany podnikateľov.

Dôvody na nezrušenie absurdnej povinnosti podnikatelia považujú za smiešne.

Podrobnosti o tejto povinnosti sa môžete dozvedieť v článku Ak chce dať podnikateľ zamestnancovi nepotrebnú vec, musí na to získať povolenie .

Neustále prihlasovanie a odhlasovanie dohodárov v zdravotnej poisťovni

Jedna pomerne administratívne náročná povinnosť zamestnávateľom vyplýva aj zo zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o zdravotnom poistení“). Súvisí so zamestnávaním zamestnancov pracujúcich na dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (s výnimkou tých dohodárov, ktorí sú študentmi alebo dôchodcami). Podľa zákona o zdravotnom poistení sa dohodár považuje za zamestnanca len v dňoch, v ktorých prácu skutočne vykonáva.

Ak teda dohodár nechodí do práce každý deň, dochádza u neho častokrát v priebehu mesiaca k zmene platiteľa zdravotného poistenia. Ak príde do práce, zamestnávateľ sa stáva za neho platiteľom zdravotného poistenia, a ak následne dohodár do práce nepríde, zamestnávateľ prestáva byť za neho platiteľom zdravotného poistenia. Zamestnávateľ musí každý mesiac za dohodára oznamovať zdravotnej poisťovni tieto zmeny platiteľa zdravotného poistenia. Musí si pri tom vziať evidenciu pracovného času a sledovať to, kedy pracoval a kedy nepracoval a uviesť to do oznámenia.

Táto zbytočne komplikovaná povinnosť sa stala víťazom ankety Byrokratický nezmysel roka 2013. Následne sa byrokratická povinnosť spojená s neustálym prihlasovaním a odhlasovaním dohodárov v zdravotnej poisťovni dostala aj na rokovanie vlády Slovenskej republiky zo dňa 16. apríla 2014. V schválenej Správe o stave podnikateľského prostredia v Slovenskej republike s návrhmi na jeho zlepšovanie vláda Slovenskej republiky dala Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky za úlohu do 31.12.2014 „zjednodušiť povinnosť pri prihlasovaní a odhlasovaní zdravotne poistených osôb pracujúcich na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru“. Do dnešného dňa si však Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky svoju úlohu nesplnilo. Podnikatelia sa tak aj dnes každý mesiac trápia so zdĺhavým nahlasovaním dohodárov zdravotnej poisťovni.

Ministerstvo malo za úlohu povinnosti s dohodármi zjednodušiť, ale nespravilo tak.

Podrobne sa o tejto povinnosti môžete dočítať v článku Prihlasovanie a odhlasovanie dohodárov v zdravotnej poisťovni.

Dohodári nemôžu vykonávať prácu, ktorá podlieha autorskému právu

Podľa § 223 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákonník práce“) dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom autorských práv. Zamestnanci pracujúci na základe pracovného pomeru už takéto činnosti vykonávať môžu. Dohodári tak na rozdiel od zamestnancov v trvalom pracovnom pomere v rámci svojej práce nemôžu napríklad fotografovať, upravovať obrázky, písať texty, vytvárať programy, dizajny a podobne. Ustanovenie o zákaze vykonávať činnosti podliehajúce autorským právam dohodármi nemá žiadne logické opodstatnenie. Aby dohodári mohli vykonávať činnosti podliehajúce autorským právam predpokladá aj zákon č. 185/2015 Z. z. autorský zákon v znení neskorších predpisov, ktorý pri tvorbe zamestnaneckého diela nevylučuje dohodárov. Zákonník práce už ale áno.

Len dohodári nesmú pri výkone svojej práce fotografovať, robiť grafické práce, písať texty.

Znenie predmetného obmedzenia je takmer identické s tým, aké sa nachádzalo ešte v zákone č. 65/1965 Zb. Zákonník práce, ktorý sa používal v Československej socialistickej republike. V Českej republike bolo toto obmedzenie pomerne dávno zrušené. Dňa 20.02.2018 skupina opozičných poslancov zo strany Sloboda a Solidarita doručila do Národnej rady Slovenskej republiky návrh novely Zákonníka práce, ktorým navrhovali zrušiť obmedzenie vykonávať činnosti podliehajúce autorským právam dohodármi . Z bližšie nešpecifikovaných dôvodov však títo poslanci listom doručeným kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky 13.03.2018 vzali svoj návrh novely Zákonníka práce späť. Preto dodnes k žiadnej zmene nedošlo.

Skrachovaná firma si musí na vyhlásenie konkurzu našetriť 1 500 eur

Predstavte si, že vám podnikanie nevychádza podľa vašich predstáv a zadlžíte sa tak, že stojíte na pokraji krachu. Ste zodpovedný, a preto sa chcete svojich dlhov legálnou cestou zbaviť tak, ako vám to ukladajú predpisy. A vtedy zistíte, že aj keď ste skrachovali, potrebujete si ešte našetriť na 1 500-eurový poplatok, aby ste vôbec konkurzný proces oddlženia mohli začať a splnili si tak zákonnú povinnosť. Zdá sa to byť absurdné, ale je to realita. Ak ste predlžený (máte záporné vlastné imanie) a máte viac ako jedného veriteľa, ste povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ešte pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu ste povinný zaplatiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 1 500 eur. Vyplýva vám to z § 13 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Ak si túto povinnosť nesplníte, pretože napríklad nemáte peniaze, štatutári vašej firmy musia zaplatiť pokutu 12 500 eur.

Ak budete krachovať, našetrite si 1 500 eur, inak vás pokuta vo výške 12 500 eur neminie.

Víťazom ankety Byrokratický nezmysel roka 2014 sa stala práve táto nelogická povinnosť, aby skrachovaná firma, ktorá nemá peniaze, platila za splnenie si svojej zákonnej povinnosti vyhlásiť konkurz neprimerane vysoký poplatok. Zástupcovia podnikateľov žiadali úplné zrušenie tohto poplatku alebo aspoň podstatné zníženie jeho výšky. Správa o stave podnikateľského prostredia v Slovenskej republike s návrhmi na jeho zlepšovanie, o ktorej 13.01.2016 rokovala samotná vláda Slovenskej republiky, sa týmto problémom zaoberala. V tomto čase bola ešte výška preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu pre právnické osoby 1 659,70 eura.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky k požiadavke podnikateľov uviedlo nasledovné: „Keďže existujú aj nálezy Ústavného súdu, podľa ktorých nie je správca povinný vykonávať svoju činnosť bezodplatne, priestor na znižovanie odmeny je minimálny, možnosť je skôr v prenesení povinnosti uhradiť odmenu na štát alebo v znížení nákladov na zisťovanie majetku dlžníka“. Výška poplatku uhrádzaného pred vyhlásením konkurzu sa však odvtedy znížila len na 1 500 eur, čo zásadnú úľavu podnikateľom určite neprinieslo. Podnikatelia tak aj naďalej budú stáť pred otázkou, ako nájdu 1 500 eur na vyhlásenie konkurzu, ktorý vlastne vyhlasujú pre to, že peniaze nemajú. Možno budú riskovať vysokú pokutu. V konečnom dôsledku však môžu byť poškodenými kvôli nevyhláseniu konkurzu pre vysoký poplatok veritelia – napríklad zamestnanci alebo iní podnikatelia.

Povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať školenia referentských vodičov

Aj vy možno vo svojom podnikaní používate motorové vozidlo. Používajú ho zrejme vaši zamestnanci pri vybavovaní bežných záležitostí alebo na pracovných cestách. Považujú sa za takzvaných „referentských vodičov“ (tieto automobily sa zase zvyknú označovať ako „referentské vozidlá“). Možno ste ani o tom nevedeli, ale týchto zamestnancov jazdiacich na firemných autách ste povinný pravidelne preškoľovať aj z dopravných predpisov. A to aj napriek tomu, že majú vodičský preukaz a väčšinou aj pravidelne šoférujú auto.

Túto povinnosť podnikateľom ukladá zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú zamestnávatelia povinný najmenej každé dva roky oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov v § 39 ods. 1 zase medzi tieto predpisy vyslovene zaraďuje aj dopravné predpisy. Aj práve preto, že povinnosť zamestnávateľa pravidelne preškoľovať zamestnancov s vodičským preukazom z dopravných predpisov je nelogická, sa stala víťazom ankety Byrokratický nezmysel roka 2012. Keď sa o tejto povinnosti dozvedeli kompetentné orgány, na svojich internetových stránkach zverejnili vyhlásenia, ktoré si navzájom odporujú a podnikateľov uvádzajú do neistoty.

Ministerstvo a inšpektorát sa nezhodujú na výklade zákona. Čo má robiť podnikateľ?

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na svojej internetovej stránke hovorí, že žiadny predpis zamestnávateľom neustanovuje povinnosť oboznamovať vodičov referentských vozidiel "so skutočnosťami, ktoré sú predmetom osobitnej odbornej spôsobilosti (kvalifikácie), na základe ktorých sa získava vodičský preukaz, tzn. s právnymi dopravnými predpismi“. Národný inšpektorát práce zase na svojej internetovej stránke uvádza, že „zamestnávateľ je povinný preškoliť zamestnancov, ktorí v pracovnej dobe vedú vozidlo zamestnávateľa, aj z týchto predpisov (technických a dopravných) ako súčasťou bezpečnostných predpisov.“ Aby toho nebolo málo, na inej internetovej stránke Národného inšpektorátu práce je možné zase nájsť pohľad Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Je protichodný s vlastným stanoviskom Národného inšpektorátu práce.

Viac sa o tejto povinnosti môžete dočítať v článku Povinné školenie vodičov firemných (referentských) áut.


Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy:

Vaše osobné údaje (email) budeme spracovávať len za týmto účelom v súlade s platnou legislatívou a zásadami ochrany osobných údajov. Súhlas potvrdíte kliknutím na odkaz, ktorý vám pošleme na váš email. Súhlas môžete kedykoľvek odvolať písomne, emailom alebo kliknutím na odkaz z ktoréhokoľvek informačného emailu.