Protischránkový zákon čakajú zmeny

Tlačová správa | 04.09.2018
Protischránkový zákon čakajú zmeny

Protischránkový zákon čakajú zmeny, ktoré ovplyvnia jeho fungovanie v praxi. Počas doterajšieho 1,5 ročného fungovania zákona sa objavili technické nedostatky. Práve preto daňoví poradcovia pri novele navrhli niekoľko pripomienok.

Daňoví poradcovia navrhujú v protischránkovom zákone zmenu pri určovaní konečného užívateľa výhod

V praxi často vznikali problémy pri určení konečného užívateľa výhod, teda osoby, ktorá profituje z obchodu. Ak sa nedal stanoviť konečný užívateľ výhod, tak sa do registra zapísal vrcholový manažment. Po novom sa už za členov vrcholového manažmentu nebudú považovať prokuristi a manažéri, ktorých priamo riadi štatutár.

Zuzana Moravčíková Kolenová – právnička Slovenskej komory daňových poradcov: „Pri niektorých spoločnostiach bolo bežné, že na pozícii vrcholového manažmentu boli aj desiatky zamestnancov alebo riaditeľov, ktorí museli byť zapísaní v registri a ich údaje následne priebežne kontrolované a aktualizované. Bola to náročná administratíva, často bez splnenia skutočnej informačnej hodnoty. Manažment zvyčajne nie je ten, kto na konci profituje z obchodovania so štátom.“

Do registra sa musia zapisovať aj osoby, ktoré „konajú v zhode a v spoločnom postupe.“ Neexistuje však presná definícia. Objavujú sa preto špekulatívne podnety na výmaz firmy z registra, čo môže znamenať jej koniec pri obchodovaní so štátom. Ministerstvo navrhuje definovať „spoločný postup“, ale znenie nie je jednoznačné. Podľa návrhu ide vždy o konanie medzi blízkymi osobami, spoločne dlhodobo podnikajúcimi osobami a ich rodinnými príslušníkmi.

Zuzana Moravčíková Kolenová – právnička Slovenskej komory daňových poradcov: „Navrhujeme, aby sa zohľadnilo, či spoločný postup vedie k prospechu a či existuje o takomto postupe jasná dohoda. Len samotný príbuzenský vzťah nemusí znamenať čerpanie výhod. Navyše nie je úplne zrejmé, čo sa rozumie pod pojmom „rodinný príslušník.“ Považujeme tiež za náročné, aby firmy evidovali prehľad o rodinných príslušníkoch, ktorými môžu byť aj bratranci a sesternice.“

Problémom môže byť aj pojem „spoločne dlhodobo podnikajúce osoby.“ Tieto osoby by sa tiež ocitli v registri ako príjemcovia výhod. V niektorých podnikateľských skupinách pôjde o veľké množstvo osôb, alebo o profesionálnych manažérov, ktorí nemajú so skutočným odkrývaním vlastníctva takmer nič spoločné.

Zuzana Moravčíková Kolenová – právnička Slovenskej komory daňových poradcov: „V zákone nám chýba aj možnosť podať odvolanie. V súčasnosti sa o podnete rozhoduje jednostupňovo, pričom ide o konanie so závažnými dôsledkami pre firmy.“

Konanie je koncentrované na jedinom súde a mnoho pojmov, ako napríklad vlastnícka a riadiaca štruktúra, nie je zákonom alebo judikatúrou definovaná, čo vytvára právnu neistotu a nepredvídateľnosť konečných rozhodnutí.

V protischárnkovom zákone sú problémom aj lehoty

V zákone sú prísne nastavené aj lehoty. Pri zmeškaní lehoty dokonca podľa novely môže hroziť zákaz zápisu do registra počas 3 rokov. Počas tejto doby by teda podnikateľ nemohol obchodovať so štátom. Zákon neustanovuje žiadne výnimky pre plynutie lehôt, čo je s ohľadom na povinnosť elektronického konania, veľmi prísne. Hoci technické problémy boli pomerne časté v začiatkoch fungovania registra partnerov, ani teraz nie je výnimkou, že odoslané podanie sa doručí až o dva pracovné dni.

Marcela Bošková - Slovenská komora daňových poradcov: „Za dodržanie lehôt by bolo podľa nášho názoru vhodné považovať už odoslanie podania, o ktorom oprávnená osoba dostáva riadne potvrdenie v rámci portálu slovensko.sk.“

Spresňujú sa aj pravidlá na určenie hodnoty zmluvy

Pozitívne je zavedenie priebežného overovania konečných užívateľov výhod, teda, aby sa overenie údajov v registri mohlo vykonať kedykoľvek, nielen pred uzatvorením zmluvy alebo k 31.12., ako to bolo doteraz. Podnikatelia sa tak vyhnú zbytočnej a opakovanej byrokracii. Novela počíta aj so spresnením počítania hodnoty zmluvy, ktorá je rozhodujúcim kritériom pri povinnosti zapísať sa do registra.

Zuzana Moravčíková Kolenová – právnička Slovenskej komory daňových poradcov: „Doteraz sme sa v praxi stretávali s problémami pri výpočte limitu, od ktorého je registrácia povinná, najmä pri nájomných zmluvách. Ak boli uzatvárané na dobu neurčitú, problematické bolo určenia hypotetického obdobia, za ktoré sa spočítavalo nájomné, resp. určovala hodnota verejného majetku, ktorý sa prenajímal. Novela zavádza pomerne konkrétne pravidlá na určenie hodnoty zmluvy.“


Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy:

Vaše osobné údaje (email) budeme spracovávať len za týmto účelom v súlade s platnou legislatívou a zásadami ochrany osobných údajov. Súhlas potvrdíte kliknutím na odkaz, ktorý vám pošleme na váš email. Súhlas môžete kedykoľvek odvolať písomne, emailom alebo kliknutím na odkaz z ktoréhokoľvek informačného emailu.