Kedy má zamestnanec nárok na voľno – prekážky v práci na strane zamestnávateľa

Tomáš Bartko | 20.06.2018
Kedy má zamestnanec nárok na voľno – prekážky v práci na strane zamestnávateľa

Z akých dôvodov na strane zamestnávateľa musí byť zamestnancom poskytnuté pracovné voľno? Majú zamestnanci v takomto prípade nárok na náhradu mzdy alebo majú neplatené voľno?

Zamestnanci niekedy nemôžu vykonávať prácu z dôvodov na svojej strane. V článku Kedy má zamestnanec nárok na (platené) voľno – prekážky v práci na strane zamestnanca sme vám ozrejmili, pri akých príležitostiach a v akom rozsahu má zamestnanec nárok na pracovné voľno a kedy má zamestnanec nárok na náhradu mzdy. Niekedy však zamestnanec nemôže pracovať z dôvodov, ktoré sú na strane zamestnávateľa, hoci sám môže a chce pracovať. Prinášame vám prehľad dôvodov na strane zamestnávateľa, pre ktoré musí zamestnávateľ poskytnúť zamestnancom pracovné voľno vrátane toho, v akom rozsahu musí zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy.

Technické a organizačné nedostatky v práci, pri ktorých majú zamestnanci nárok na voľno

Medzi najčastejšie prekážky v práci na strane zamestnávateľa patria prekážky, ktoré sú spôsobené technickými alebo organizačnými nedostatkami. Tieto prekážky sa súhrnne nazývajú „prestoj“. Spravidla ide o poruchy strojov, nedostatok surovín na výrobu tovaru, nedostatok spočívajúci v dodávke pohonnej sily, chýbajúce pracovné podklady alebo iné skutočnosti, ktoré majú pôvod v prevádzke.

Ak teda sa vyskytnú takéto technické alebo organizačné nedostatky, ktoré bránia v tom, aby zamestnanec mohol vykonávať prácu, je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy. Náhrada mzdy sa poskytuje v sume priemerného zárobku zamestnanca.

Podmienkou preto, aby zamestnanec mal nárok na náhradu mzdy je, že tento zamestnanec nebol preradený na inú prácu. V prípade, že zamestnanec bol dočasne preradený po dohode so zamestnávateľom na inú prácu z dôvodu napr. nefunkčnosti stroja, patrí zamestnanci mzda. V takomto prípade mu zamestnávateľ nemusí nahradiť ušlú mzdu.

Nepriaznivé poveternostné vplyvy sú dôvodom na voľno v práci

Ďalšou zákonnou prekážkou na strane zamestnávateľa, ktorá bráni zamestnancovi vykonávať prácu, sú nepriaznivé poveternostné vplyvy. Táto prekážka sa predovšetkým týka zamestnancov pracujúcich v exteriéri. V takomto prípade musí zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy najmenej v rozsahu 50 %. Ide však o minimálnu sumu, čiže je na vôli zamestnávateľa, či pri nepriaznivých poveternostných podmienkach poskytne zamestnancovi vyššiu náhradu mzdy. Môže mu poskytnúť náhradu mzdy aj v rozsahu 100 %, prípadne len v rozsahu 60 %.

Iné prekážky, ktoré sú dôvodom na voľno v práci

Medzi prekážky v práci na strane zamestnávateľa patria aj tzv. iné prekážky, ako uvedené vyššie, čiže odlišné od prestoja a nepriaznivých poveternostných podmienok. Medzi tieto iné prekážky môžeme zaradiť napr. nedostatok práce, keď z dôvodu nedostatočného počtu objednávok nemá zamestnávateľ pre zamestnanca prácu, ktorú by mu pridelil. Ďalším prípadom, kedy môžeme hovoriť o iných prekážkach, je napr. protiprávne preradenie zamestnanca na inú prácu. Ak zamestnávateľ preradí zamestnanca na inú prácu ako tú, ktorú má určenú v pracovnej zmluve, v rozpore so Zákonníkom práce, ide o inú prekážku (k podmienkam preradenia zamestnanca na inú prácu sme sa venovali v článku Preradenie zamestnanca na inú prácu.

Ak nastanú takéto iné prekážky v práci, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Prekážky v práci vymedzené v dohode so zástupcami zamestnancov

Zákonník práce ponúka zamestnávateľovi možnosť dohodnúť sa so zástupcami zamestnancov a vymedziť vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré nemôže prideľovať zamestnancom prácu. Takýmito vážnymi prevádzkovými dôvodmi môže byť aj vyššie spomenutý nedostatočný objem objednávok, teda celkovo nedostatok práce, ktorý by sa bez takejto dohody posudzoval ako iná prekážka v práci. Takáto dohoda je výhodná pre zamestnávateľa, pretože v takomto prípade je povinný poskytnúť zamestnancom náhradu mzdy iba v rozsahu 60 %, teda nie v plnom rozsahu (100 %).

Na to je však potrebná dohoda zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov. Teda ak ide o menšiu firmu, ktorá nemá zástupcov zamestnancov, zamestnávateľ nemá možnosť, ako znížiť vyplácanie náhrady mzdy. Zákonník práce výslovne hovorí, že musí ísť o dohodu so zástupcami zamestnancov a že takáto dohoda sa nemôže nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa.

Ak teda zamestnávateľ z dôvodu nedostatočného objemu práce pristúpi k vyplácaniu len 60 % náhrady mzdy bez toho, aby sa na tom vopred písomne dohodol s odbormi, nepostupuje správne. Správne by sa takýto prípad mal posudzovať ako iná prekážka v práci na strane zamestnávateľa, za ktorú patrí zamestnancom náhrada mzdy v rozsahu 100 %. Zamestnanci, ktorým by vyplatil len 60 % náhrady mzdy, sa môžu domáhať doplatenia zvyšnej časti (40 %) súdnou cestou.

Prehľad prekážok v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorých majú zamestnanci nárok na voľno

Dôvod prekážky v práci Rozsah pracovného voľna Náhrada mzdy Ustanovenie Zákonníka práce
Prestoj (porucha stroja, nedostatok surovín alebo iné podobné prevádzkové príčiny) nevyhnutne potrebný pracovný čas áno, v rozsahu 100 % priemerného zárobku § 142 ods. 1
Nepriaznivé poveternostné vplyvy nevyhnutne potrebný pracovný čas áno, v rozsahu 50 % priemerného pracovného zárobku § 142 ods. 2
Iné prekážky ako prestoj a nepriaznivé poveternostné vplyvy nevyhnutne potrebný pracovný čas áno, v rozsahu 100 % priemerného zárobku § 142 ods. 3
Vážne prevádzkové dôvody vymedzené v dohode so zástupcami zamestnancov nevyhnutne potrebný pracovný čas áno, v rozsahu 60 % priemerného zárobku § 142 ods. 4

Zhrnutie na záver

Ako vidíte, niekedy zamestnanec nemôže pracovať nie pre vlastné dôvody, ale aj pre dôvody na strane zamestnávateľa. Aj napriek tomu, že zamestnanci v takýchto prípadoch nepracujú a nemajú v tomto čase pre zamestnávateľa žiadnu pridanú hodnotu, je zamestnávateľ povinný im poskytnúť náhradu mzdy v zákonom stanovenej výške. V opačnom prípade sa zamestnanci môžu domáhať súdnou cestou o vyplatenie náhrady mzdy.


O autorovi

JUDr. Tomáš Bartko

Absolvent odboru právo na Univerzite Komenského v Bratislave. V minulosti pôsobil v advokátskej kancelárii, v súčasnosti pôsobí ako vyšší súdny úradník na krajskom súde

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy:

Vaše osobné údaje (email) budeme spracovávať len za týmto účelom v súlade s platnou legislatívou a zásadami ochrany osobných údajov. Súhlas potvrdíte kliknutím na odkaz, ktorý vám pošleme na váš email. Súhlas môžete kedykoľvek odvolať písomne, emailom alebo kliknutím na odkaz z ktoréhokoľvek informačného emailu.