Povinnosti podnikateľov podľa zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (AML zákon) od 15. 3. 2018

Petra Pohorelá | 18.05.2018
Povinnosti podnikateľov podľa zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti  (AML zákon) od 15. 3. 2018

Od 15. 3. 2018 je účinná posledná novela zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (AML zákona). Aké povinnosti z tohto zákona vyplývajú podnikateľom?

Predmetom úpravy zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (ďalej len „zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti“ alebo len „zákon“) sú práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu. Zákon ustanovuje vymedzenému okruhu právnických a fyzických osôb (tzv. povinným osobám) viaceré povinnosti ako napríklad identifikovať klientov, zisťovať a sledovať neobvyklé obchodné operácie alebo vypracovať program vlastnej činnosti. Celkovo sa zákon týka viac ako 500 000 firiem na Slovensku.

Od 15. 3. 2018 je účinná najnovšia novela zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, ktorú SR prijala na základe smernice Európskeho parlamentu o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí. Z meny sú predovšetkým reakciou na neustály vývoj v oblasti prania špinavých peňazí.

Hlavným cieľom tohto zákona je teda zabraňovať tzv. „praniu špinavých peňazí“. V súvislosti s bojom proti praniu špinavých peňazí sa často používa anglický výraz Anti-Money-Loundering, skrátene AML. Preto sa v praxi môžete stretnúť aj s označením nášho zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti ako AML zákona.

Kto je podľa zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (AML zákona) povinnou osobou?

Zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (AML zákon) presne v § 5 určuje, koho treba považovať za povinnú osobu. Povinnou osobou je napríklad:

  • banka,
  • finančná inštitúcia, ak nie je bankou (napr. obchodník s cennými papiermi, burza cenných papierov),
  • poštový podnik,
  • prevádzkovateľ hazardnej hry,
  • súdny exekútor pri predaji nehnuteľnosti, hnuteľnej veci alebo podniku a pri prijímaní peňazí, listín a iných hnuteľných vecí do úschovy v súvislosti s výkonom exekúcie,
  • advokát i notár,

Zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (AML zákon)určuje za povinné osoby aj niektorých podnikateľov, a to podľa predmetu ich činnosti, pretože je u nich vysoká pravdepodobnosť, že sa môžu stretnúť s informáciami naznačujúcimi legalizáciu príjmov z trestnej činnosti. Povinnými osobami sú teda aj títo podnikatelia:

  • právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená sprostredkovať predaj, prenájom a kúpu nehnuteľností (napr. realitná kancelária),
  • audítor, daňový poradca i účtovník,
  • právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená vykonávať činnosť organizačného a ekonomického poradcu (napr. firmy, ktoré majú v rámci predmetu činnosti aj podnikateľské poradenstvo),
  • každá právnická osoba (napr. obchodná spoločnosť) alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak vykoná hotovostný obchod najmenej v sume 10 000 eur bez ohľadu na to, či je obchod vykonaný jednotlivo alebo ako viaceré na seba nadväzujúce obchody, ktoré sú alebo môžu byť prepojené.

Povinnosti podnikateľov vyplývajúce zo zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (AML zákona) od 15. 3. 2018

Medzi najdôležitejšie povinnosti, ktoré z AML zákona vyplývajú pre podnikateľov možno zaradiť:

  1. vykonávanie starostlivosti vo vzťahu ku klientovi;
  2. zisťovanie, zdržanie a ohlásenie neobvyklej obchodnej operácie;
  3. odmietnutie uzavretia obchodného vzťahu, ukončenie obchodného vzťahu, odmietnutie vykonania obchodu;
  4. vypracovanie a aktualizovanie programu vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti;
  5. identifikovanie, posudzovanie, vyhodnocovanie a aktualizovanie rizík legalizácie príjmov z trestnej činnosti podľa druhu obchodov a obchodných vzťahov, pri zohľadnení vlastných rizikových faktorov a rizikových faktorov;
  6. poskytovanie súčinnosti Finančnej spravodajskej jednotke Národnej kriminálnej agentúry (tzv. finančnej polícii).

Povinnosť podnikateľov v súvislosti s odhaľovaním legalizácie príjmov z trestnej činnosti

Každý podnikateľ, ktorý je povinnou osobou, musí vo vzťahu ku svojmu klientovi vykonávať určité úkony, ktoré zákon označuje slovom starostlivosť, a to za účelom odhalenia prípadnej legalizácie príjmov z trestnej činnosti.

Zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (AML zákon) rozlišuje tri druhy starostlivosti o klienta, a to v závislosti od osoby klienta, druhu obchodu a druhu obchodného vzťahu:

  1. základná starostlivosť,
  2. zjednodušená starostlivosť,
  3. zvýšená starostlivosť.

Základná starostlivosť zahŕňa napríklad tieto povinnosti podnikateľov:

  1. identifikovať klienta a overiť jeho identifikáciu:
  • pri fyzickej osobe musí zistiť údaje ako napr. meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátumu narodenia, adresu trvalého pobytu a následne ich overiť napr. v doklade totožnosti
  • pri fyzickej osobe - podnikateľovi musí zistiť napr. aj adresu miesta podnikania, identifikačné číslo
  • pri právnickej osobe musí zistiť napr. názov, adresu sídla, identifikačné číslo a následne ich overiť napr. na základe dokumentov, údajov alebo informácií získaných z úradného registra alebo inej úradnej evidencie,
  1. identifikovať konečného užívateľa výhod a prijať primerané opatrenia na overenie jeho identifikácie,
  2. viesť a priebežne aktualizovať v listinnej alebo v elektronickej podobe identifikačné údaje o konečnom užívateľovi výhod, údaje, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa výhod a údaje, ktorými sa preukazuje postavenie konečného užívateľa výhod (dovtedy, kým má fyzická osoba postavenie konečného užívateľa výhod a po dobu ďalších piatich rokov od zániku tohto postavenia),
  3. získať informácie o účele a plánovanej povahe obchodného vzťahu,
  4. zistiť, či klient koná vo vlastnom mene (ak klient nekoná vo vlastnom mene musí ho vyzvať, aby preukázal formou záväzného písomného vyhlásenia meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia fyzickej osoby alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, v ktorej mene obchod vykonáva),
  5. vykonať predbežné monitorovanie obchodného vzťahu a preskúmať, či sú konkrétne obchody v súlade s poznatkami podnikateľa o klientovi.

Základnú starostlivosť musí podnikateľ vykonať vo vzťahu ku klientovi napríklad pri uzatváraní obchodného vzťahu, pri prevádzkovaní hazardnej hry pri obchode v hodnote najmenej 2 000 eur.

Zjednodušená starostlivosť sa môže aplikovať vo vzťahu ku klientom s nízkym rizikom legalizácie príjmov z trestnej činnosti (napr. vo vzťahu k subjektu verejnej správy) a pri druhoch obchodu, ktoré prestavujú nízke riziko legalizácie príjmov z trestnej činnosti.

Zvýšená starostlivosť sa musí vykonať vtedy, ak na základe posúdenia rizík predstavuje niektorý z klientov, niektorý z druhov obchodu alebo niektorý konkrétny obchod vyššie riziko legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Vždy sa musí vykonať:

  1. pri cezhraničnom korešpondenčnom vzťahu banky a finančnej inštitúcie s partnerskou inštitúciou z tretieho štátu,
  2. pri obchode alebo obchodnom vzťahu s politicky exponovanou osobou (t. j. fyzickou osobou, ktorej je alebo bola zverená významná verejná funkcia - napr. hlava štátu, predseda vlády, veľvyslanec, člen štatutárneho orgánu politickej strany alebo politického hnutia)
  3. pri obchode alebo obchodnom vzťahu s osobou usadenou v krajine, ktorú Európska komisia určila za vysokorizikovú (zoznam vysokorizikových tretích krajín je prílohou Delegovaného nariadenia Komisie EÚ č. 2016/1675 zo 14. 7. 2016 – napr. sem patrí Afganistan, Irak a i.).

Posudzovanie rizík podľa zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (AML zákona) od 15. 3. 2018

Každá povinná osoba musí posudzovať a následne vyhodnocovať riziká legalizácie príjmov z trestnej činnosti, pritom musí zohľadňovať:

  1. vlastné rizikové faktory – tie musí povinná osoba určiť najmä podľa typu svojho klienta, účelu a dĺžky trvania obchodného vzťahu, druhu produktu, hodnoty a spôsobu uskutočnenia obchodu, aj podľa rizikovosti krajiny, ku ktorej sa obchody vzťahujú,
  2. rizikové faktory uvedené v prílohe č. 2 zákona (informatívny zoznam faktorov o potenciálne vyššom riziku pri zvýšenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi) – tie sú rozdelené do troch skupín:
  • rizikové faktory vo vzťahu ku klientovi – napr. klient pri svojej podnikateľskej činnosti intenzívne využíva hotovosť,
  • rizikové faktory z hľadiska produktu, služby, obchodu alebo distribučného kanála – napr. využívanie služieb privátneho bankovníctva,
  • rizikové faktory z geografického hľadiska – napr. krajiny, ktoré Európska komisia určila za vysokorizikové.

Posudzovanie uvedených rizík musí byť primerané povahe a veľkosti povinnej osoby a musí obsahovať aj určenie opatrení, na základe ktorých povinná osoba pri svojej činnosti znižuje riziká, vykonáva vnútornú kontrolu a preveruje svojich zamestnancov. Posudzovanie rizík teda umožňuje vytvoriť tzv. „opatrenia na mieru“ pre jednotlivé povinné osoby, aby čo najlepšie pokrývali riziká, s ktorými sa v praxi stretávajú.

Povinnosť podnikateľov zisťovať, zdržať a ohlásiť neobvyklú obchodnú operáciu (NOO)

Neobvyklou obchodnou operáciou sa rozumie právny úkon alebo iný úkon, ktorý nasvedčuje tomu, že jeho vykonaním môže dôjsť k legalizácii príjmov z trestnej činnosti (napr. taký, ktorý vzhľadom na svoju zložitosť, nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov alebo inú svoju povahu nemá žiaden zrejmý ekonomický účel alebo zrejmý zákonný účel).

Podnikateľ má pri obchodovaní s klientom povinnosť posudzovať, či pripravovaný alebo vykonávaný obchod je neobvyklý. Ak zistí, že ide o neobvyklý obchod, je povinný zdržať neobvyklú obchodnú operáciu do jej ohlásenia finančnej polícii. Ohlásenie neobvyklej obchodnej operácie musí podnikateľ realizovať bez zbytočného odkladu.

Inak povedané všetky obchody, či transakcie nad určitú finančnú hodnotu, alebo podozrivé obchodné operácie, musí podnikateľ ako povinná osoba v zmysle zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti nahlásiť polícii. Pozornosť treba venovať najmä tým obchodným operáciám, ktoré zjavne vybočujú z bežného rámca. Napríklad, keď finančné prostriedky, s ktorými klient narába, sú v zjavnom nepomere k rozsahu alebo povahe jeho podnikateľskej činnosti. Podozrivé sú tiež obchodné operácie, ktoré vzhľadom na klientovo zamestnanie a postavenie nepredpokladajú vlastnenie finančných prostriedkov.

Vzorové tlačivá na ohlásenie neobvyklej obchodnej operácie sú zverejnené na internetovej stránke Ministerstva vnútra SR. Podnikateľ musí o ohlásení neobvyklej obchodnej operácie a o opatreniach vykonávaných Finančnou spravodajskou jednotkou (finančnou políciou) zachovávať mlčanlivosť.

Príklady:

Fyzická osoba si v banke otvorí bežný účet, na ktorý na hneď druhý deň príde veľký obnos peňazí. Tieto si vzápätí vyberie, prípadne prevedie na iný bankový účet a prázdny účet následne zruší. Takáto operácia môže byť z pohľadu bánk veľmi podozrivá, preto to vo väčšine prípadov ohlásia finančnej polícii.

Ak sa fyzická osoba vyzerajúca ako bezdomovec vyberie „na nákup“ nehnuteľností do realitnej kancelárie s kufríkom plným peňazí, malo by to u predajcu prebudiť podozrenie a mal by túto skutočnosť ohlásiť finančnej polícii.

Ďalšie povinnosti podnikateľov vyplývajúce zo zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (AML zákona)

Jednou z ďalších významných povinností, ktoré zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti ukladá povinným osobám, teda aj podnikateľom, je povinnosť odmietnuť uzavretie obchodného vzťahu, ukončiť obchodný vzťah alebo odmietnuť vykonanie obchodu, ak:

  1. povinná osoba nemôže vykonať základnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi alebo
  2. klient odmietne preukázať, v mene koho koná.

Ak finančná polícia písomne požiada podnikateľa o súčinnosť, má tento povinnosť poskytnúť jej údaje o obchodných vzťahoch alebo obchodoch, predkladať doklady o nich a poskytovať informácie o osobách, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom zúčastnili na obchode.

Príklady:

Špecifické spôsoby rozpoznania neobvyklých obchodných operácií pri vykonávaní realitnej činnosti:

  • kúpa nehnuteľnosti pre tretiu osobu (inú než blízku osobu),
  • urgentný prevod nehnuteľnosti za cenu, ktorá sa výrazne odlišuje od obvyklej trhovej ceny nehnuteľnosti,
  • darovanie nehnuteľnosti tretej osobe (inej ako blízkej osobe),
  • prevod nehnuteľnosti za symbolickú cenu (napr. 1 euro).

Špecifické spôsoby rozpoznania neobvyklých obchodných operácií pri vykonávaní audítorskej a účtovníckej činnosti:

  • platenie za obchodnú operáciu vo vysokej finančnej hotovosti (mimo bankového prevodu),
  • obchodné operácie vykonané bez dokladu preukazujúceho ich uskutočnenie (napr. bez doloženia objednávky, zmluvy),
  • vystavenie daňového dokladu vo vyššej sume, než je skutočná zaplatená cena.

Ako je už uvedené vyššie, posudzovanie rizík musí byť primerané povahe a veľkosti povinnej osoby. Napríklad, ak prevod v desiatkach miliónov eur nie je neobvyklou operáciou, ak ide o úhradu kúpnej ceny za výrobný závod, ktorý kupuje zahraničný konkurent. Ak prevedie niekoľko desiatok miliónov eur jednoosobová s.r.o., ktorá mala dovtedy na účte pár tisíc, tak posudzovanie bude odlišné a pravdepodobne pôjde o neobvyklú obchodnú operáciu, ktorú je potrebné nahlásiť finančnej polícii.

V prípade porušenia povinností vyplývajúcich zo zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (AML zákona), napr. za porušenie základnej starostlivosti, môže finančná polícia uložiť právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu až do výšky 1 000 000 eur.

Finančná polícia vypracúva metodické usmernenia pre povinné osoby, v ktorých vysvetľuje a usmerňuje k správnemu plneniu povinností podľa zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov (AML zákona). Tieto nájde na internetovej stránke Ministerstva vnútra SR.


O autorovi

JUDr. Petra Pohorelá

Absolventka Právnickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, ktorá pôsobí v oblasti justície a zameriava sa najmä na obchodné a pracovné právo.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy:

Vaše osobné údaje (email) budeme spracovávať len za týmto účelom v súlade s platnou legislatívou a zásadami ochrany osobných údajov. Súhlas potvrdíte kliknutím na odkaz, ktorý vám pošleme na váš email. Súhlas môžete kedykoľvek odvolať písomne, emailom alebo kliknutím na odkaz z ktoréhokoľvek informačného emailu.