Kto má a kto nemá nárok na minimálnu mzdu

Petra Pohorelá | 10.03.2018
Kto má a kto nemá nárok na minimálnu mzdu
Aký je rozdiel medzi mzdou a platom? Čo je minimálna mzda a kto má na ňu nárok? Kedy je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi doplatok k minimálnej mzde? Prinášame vám jasné odpovede.

Odmeňovanie zamestnancov v súkromnom a verejnom sektore – rozdiel medzi mzdou a platom

Zamestnávateľ pôsobiaci v súkromnom sektore postupuje podľa Zákonníka práce (č. 311/2001 Z. z.) pri odmeňovaní:

  • zamestnancov vykonávajúcich prácu na základe pracovnej zmluvy (t. j. zamestnancov v pracovnom pomere),
  • zamestnancov vykonávajúcich prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (t. j. zamestnancov pracujúcich na základe dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o pracovnej činnosti), tzv. dohodárov.

Zamestnávateľ, ktorým je štát, vyšší územný celok, obec, štátny fond či príspevková organizácia zriadená za účelom plnenia verejného záujmu postupuje podľa zákona o štátnej službe (č. 55/2017 Z. z.), zákona o štátnej službe colníkov (č. 200/1998 Z. z.) a iných, alebo podľa zákona o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (č. 553/2003 Z. z.) pri odmeňovaní:

  • zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu, tzv. štátni zamestnanci (napr. zamestnanci súdu, ministerstiev)
  • zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme (napr.: učitelia, zamestnanci obce či vyššieho územného celku).

V zmysle Zákonníka práce je zamestnávateľ (výlučne len zamestnávateľ v súkromnom sektore) povinný svojmu zamestnancovi poskytovať za vykonanú prácu mzdu.

Mzda predstavuje peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda), ktoré je poskytované zamestnávateľom zamestnancovi v súkromnom sektore za vykonanú prácu. Od pojmu mzdy je potrebné odlišovať pojem plat.

Plat je forma odmeny za prácu, ktorá prináleží zamestnancom pracujúcim v štátnom resp. verejnom sektore.

Čo je minimálna mzda a aká je jej výška?

Podľa Zákonníka práce nesmie byť mzda zamestnanca nižšia ako je minimálna mzda ustanovená vládnym nariadením.

Minimálna mzda predstavuje minimálne peňažné plnenie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu na zabezpečenie minimálnej úrovne príjmu zamestnanca za vykonanú prácu.

Od 1. januára 2018 je v ýška minimálnej mzdy:

  • 480 Eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou (mesačná minimálna mzda) a
  • 2,759 Eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom (hodinová minimálna mzda).

Uvedená suma minimálnej mzdy 480 Eur je hrubou minimálnou mzdou, čo znamená, že po odpočítaní 19 % dane z príjmu a odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne je výška čistej minimálnej mzdy približne 403 Eur.

Čo sa týka platu zamestnanca, tak ani tento nemôže byť nižší ako minimálna mzda, ktorú určuje štát (vláda SR formou nariadenia). Platové tarify zamestnancov pracujúcich v štátnej a verejnej službe sa v dôsledku uzavretia kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na rok 2018 zvýšili o 4,8 %.

Účelom stanovenia minimálnej mzdy je predovšetkým ochrana zamestnanca, ale i zamestnávateľa.

K tejto časti by so dala do uvodzoviek: „Mzda a plat nesmú byť nižšie ako je štátom ustanovená minimálna mzda.“

Kto má a kto nemá nárok na minimálnu mzdu?

Zákon o minimálnej mzde (č. 663/2007 Z. z.) upravuje poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancovi v pracovnoprávnom vzťahu alebo zamestnancovi v obdobnom pracovnom vzťahu. V zmysle Zákonníka práce má každý zamestnanec právny nárok na mzdu najmenej vo výške minimálnej mzdy.

Nárok na minimálnu mzdu majú zamestnanci v pracovnoprávnom vzťahu, ktorými sú zamestnanci pracujúci v súkromnom sektore, a to:

  • zamestnanci, ktorí pre zamestnávateľa vykonávajú prácu na základe pracovnej zmluvy (t. j. zamestnanci v pracovnom pomere – na neurčitý čas i na určitú dobu),
  • zamestnanci, ktorí pre zamestnávateľa vykonávajú prácu na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (t. j. zamestnanci pracujúci na dohodu o vykonaní práce, dohodu o brigádnickej práci študentov alebo na dohodu o pracovnej činnosti), tzv. dohodári.

Nárok na minimálnu mzdu nemajú zamestnanci, ktorými sú:

  • štátni zamestnanci – zamestnanci vykonávajúci prácu podľa zákona o štátnej službe, zákona o štátnej službe colníkov a iných (napr.: zamestnanci súdov, ministerstiev, colníci, policajti),
  • zamestnanci vo výkone práce vo verejnom záujme – zamestnanci vykonávajúci prácu podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme (napr.: učitelia, zamestnanci obce či vyššieho územného celku).

Zamestnanci pracujúci v štátnom a verejnom sektore však majú nárok na plat, ktorý, ako je uvedené vyššie, nesmie byť nižší ako minimálna mzda, t. j. v roku 2018 nesmie byť nižší ako 480 Eur v hrubom. Realita je však taká, že najnižšie tarifné platy niektorých takýchto zamestnancov (napr. školník, kuchárka, údržbár v školskom zariadení) nedosahujú ani výšku minimálnej mzdy. V takom prípade sa týmto zamestnancom musia ich platy dorovnávať na úroveň minimálnej mzdy, aby nedochádzalo k porušeniu zákona o minimálnej mzde.

Príklad: Kuchárka pracujúca pre zamestnávateľa pôsobiacom v súkromnom sektore (napr. v reštaurácii) musí dostávať štátom určenú minimálnu mzdu, kým kuchárka pracujúca vo verejnom sektore (napr. v školskom zariadení), dostáva tabuľkový tarifný plat, ktorý je nižší ako minimálna mzda. Tejto kuchárke musí zamestnávateľ (napr. obec alebo vyšší územný celok) v súlade so zákonom o minimálnej mzde doplatiť chýbajúcu čiastku do sumy minimálnej mzdy.

Doplatok k minimálnej mzde

V prípade, že mzda zamestnanca v príslušnom kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálnej mzdy, t. j. pre rok 2018 - 480 Eur (aj napriek tomu, že zamestnanec odpracoval plný pracovný čas v mesiaci ustanovený zamestnávateľom), zamestnávateľ jepovinný poskytnúť takémuto zamestnancovi doplatok. To znamená, že zamestnancovi vznikne nárok na doplatok do sumy mesačnej minimálnej mzdy v prípade, keď jeho mesačná mzda nedosahuje úroveň zákonom ustanovenej mesačnej minimálnej mzdy. Tento doplatok predstavuje sumu rozdielu medzi výškou minimálnej mzdy ustanovenej na príslušný kalendárny rok a výškou dosiahnutej mzdy zamestnanca.

Príklad: Ak má zamestnanec dohodnutú mesačnú mzdu 405 Eur, zamestnávateľ je povinný doplatiť mu zvyšnú časť do sumy minimálnej mzdy: 480 Eur – 405 Eur = 75 Eur.

Stupne náročnosti pracovných miest

Zákonnou povinnosťou každého zamestnávateľa v súkromnom sektore, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov (u ktorého podmienky odmeňovania zamestnancov nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve), je priradenie stupňa náročnosti každému pracovnému miestu, ktoré vytvorí. V praxi ale neexistujú tabuľky, ktorých obsahom by boli jednotlivé stupne náročnosti priradené ku konkrétnym pracovným miestam a ktoré by sa uplatňovali rovnako pre všetkých zamestnávateľov. Zamestnávateľ tak musí pri priraďovaní konkrétneho stupňa náročnosti danému pracovnému miestu posudzovať rozsah a náročnosť pracovných povinností každého zamestnanca samostatne. Musí teda vždy zhodnotiť každé pracovné miesto a súčasne mu priradiť príslušný stupeň náročnosti, a to v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 Zákonníka práce - podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon sa od zamestnanca požaduje. Jedná sa však len akúsi pomôcku pre zamestnávateľa, ale samotné priradenie stupňa náročnosti je ponechané na jeho rozhodnutí. Zákonník práce rozlišuje a charakterizuje šesť stupňov náročnosti pracovných miest. Zamestnávateľ môže jednotlivé stupne náročnosti pracovných miest evidovať napríklad v samostatnej tabuľke (spravidla vtedy, keď nemá uzavretú kolektívnu zmluvu), alebo ich môže zahrnúť priamo do pracovnej zmluvy zamestnanca (táto možnosť je inšpektorátom práce odporúčaná).

Od stupňa náročnosti pracovného miesta potom závisí výška minimálnej mzdy (resp. minimálnych mzdových nárokov), ktorú bude zamestnávateľ vyplácať zamestnancovi zaradenému na dané pracovné miesto.

Pracovné miesto je možné charakterizovať ako súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.

Stupne náročnosti pracovných miest sa vzťahujú na zamestnancov pracujúcich v súkromnom sektore s výnimkou tzv. dohodárov, t. j. zamestnancov pracujúcich na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa síce vzťahuje minimálna mzda, ale nie minimálne mzdové nároky odvíjajúce sa od stupňa náročnosti pracovného miesta

Príklad: Zamestnávateľ zamestnal na pracovné miesto účtovníka zamestnanca, s ktorým uzatvoril pracovnú zmluvu. V tejto zmluve zamestnávateľ priradil pracovnému miestu účtovníka 3. stupeň náročnosti. Zamestnávateľ tak musí tomuto zamestnancovi poskytnúť minimálnu hodinovú mzdu pre rok 2018 vo výške 3,8626 Eur. Pokiaľ by ho však zamestnávateľ zamestnal na niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, musel by mu poskytnúť minimálnu hodinovú mzdu vo výške 2,7590 Eur (t. j. tú najnižšiu pre rok 2018, ustanovenú pre 1. stupeň náročnosti).

Stupne náročnosti pracovných miest sa nevzťahujú ani na zamestnancov pracujúcich v štátnom resp. verejnom sektore.

Kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov vrátane zaradenia pracovných miest do jednotlivých stupňov náročnosti vykonávajú v zmysle zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce príslušné inšpektoráty práce. Inšpektorát práce je oprávnený za porušenie pracovnoprávnych povinností (napr. za nedodržanie alebo nižšie priradenie stupňa náročnosti pracovného miesta zamestnanca) uložiť pokutu až do výšky 33 000 Eur. V prípade zistenia nesprávneho priradenia stupňa náročnosti pracovného miesta zo strany zamestnávateľa, má inšpektorát práce oprávnenie priradiť konkrétny stupeň náročnosti podľa rozsahu vykonávaných prác príslušného pracovného miesta a súčasne môže zamestnávateľovi uložiť povinnosť zaplatiť doplatok do minimálnej mzdy podľa príslušného stupňa náročnosti pracovného miesta. Avšak, zamestnávateľ sa v prípade akýchkoľvek nejasností môže obrátiť na miestne príslušný inšpektorát práce, ktorý zabezpečuje poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom i zamestnancom.

Na záver zdôrazňujeme, že minimálna mzda je garantovaná zákonom. Ten však nezakazuje zamestnávateľovi vytvoriť si vlastný mzdový poriadok – musí byť v súlade s minimálnym mzdovým nárokom zamestnanca. Zamestnávateľ tak môže so zástupcami orgánov odborových organizácií (v kolektívnej zmluve) dohodnúť aj vyššiu minimálnu mzdu , ako je ustanovená v nariadení vlády SR.


O autorovi

JUDr. Petra Pohorelá

Absolventka Právnickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, ktorá pôsobí v oblasti justície a zameriava sa najmä na obchodné a pracovné právo.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy:

Vaše osobné údaje (email) budeme spracovávať len za týmto účelom v súlade s platnou legislatívou a zásadami ochrany osobných údajov. Súhlas potvrdíte kliknutím na odkaz, ktorý vám pošleme na váš email. Súhlas môžete kedykoľvek odvolať písomne, emailom alebo kliknutím na odkaz z ktoréhokoľvek informačného emailu.