20 top zmien v podnikaní 1.1.2018

Petra Satinová | 18.12.2017
20 top zmien v podnikaní 1.1.2018

S príchodom nového roka každoročne nadobúdajú účinnosť aj mnohé legislatívne zmeny, ktoré ovplyvňujú život podnikateľov. Ani 1. január 2018 nebude výnimkou. Najdôležitejšie zmeny, ktoré sa dotknú väčšiny živnostníkov a malých firiem bez ohľadu na sektor podnikania možno z hľadiska ich dopadov rozdeliť do dvoch hlavných skupín – na tie, ktoré vo všeobecnosti podnikateľom spôsobia nárast nákladov (či už priamych alebo nepriamych finančných resp. administratívnych) a na tie, ktoré majú potenciál priniesť podnikateľom úsporu. Poďme si zmeny účinné od 1.1.2018 stručne predstaviť.

10 najdôležitejších zmien, ktoré od 1. 1. 2018 zvýšia podnikateľom náklady

1. Minimálna mzda sa od 1. 1. 2018 zvýši na 480 € a zamestnávateľ si už neuplatní odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie

Kým v súčasnosti predstavuje minimálna mzda 435 € mesačne, od 1. 1. 2018 sa zvýši o 45 € na 480 € (nárast o 10,34 %). Dôležitý je aj údaj sumy hodinovej minimálnej mzdy, u ktorej dochádza k nárastu o 0,259 €, t. j. zo súčasných 2,5 € na 2,759 €, a to aj z hľadiska výpočtu minimálnej mzdy pre jednotlivé stupne náročnosti práce, kedy sa táto násobí príslušným koeficientom. Čistá mzda stúpne zo súčasných 374,11 € na 403,18 € , t. j. nárast o 29,07 €, v prípade, že si zamestnanec uplatní odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie a nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Zamestnávateľ si však už nebude môcť uplatniť odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie, čo sa prejaví v náraste celkovej ceny práce o 87,85 € (z toho odvody zamestnávateľa o 42,85 €). V prípade jej zachovania by náklad na odvody stúpol o 69,85 €. Zákonná minimálna mzda platí aj pre dohodárov, pozor by si mali dať štatutári firiem v nej zamestnaní práve na minimálnu mzdu ako aj zamestnávatelia v prípade zamestnancov, ktorí a síce dnes nepoberajú minimálnu mzdu, ale mzdu v rozhraní súčasnej a budúcej minimálnej mzdy (t. j. medzi 435 € a 480 €), nakoľko aj túto bude treba upraviť.

Zmena vychádza z nariadenia vlády SR č. 278/2017 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2018 a z novely zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.

2. Výdavok do 500 € za príležitostnú prácu už nebude nákladom pri súčasnom oslobodení fyzickej osoby od dane z neho

Kým v súčasnosti je možné na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (napr. zmluvy o dielo, príkaznej, mandátnej alebo inak nepomenovanej) oslobodiť od dane jednorazové, príležitostné príjmy fyzických osôb do výšky 500 €/ročne, pričom živnostník či firma si vie dať takýto jednorazový výdavok do nákladov bez toho, aby musel niekoho na pár hodín zamestnávať, či posielať na živnostenský úrad, od 1. 1. 2018 sa možnosť zaradenia do nákladov, pri súčasnom oslobodení fyzickej osoby, ruší. Novela totiž pridáva ustanovenie, ktoré hovorí, že „za príležitostnú činnosť sa nepovažuje činnosť vykonávaná na základe zmluvného vzťahu“. Ustanovenie zákona sa tak dostane do súladu s výkladom, na ktorom roky trvá Finančná správa.

Zmena vychádza z novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

3. Zavádza sa ručenie za záväzky firmy v prípade účasti na transakcii, ktorá ju dostane do úpadku

Kým dnes spoločníci v s.r.o. ručia za záväzky firmy do výšky nesplateného vkladu zapísaného v Obchodnom registri, s cieľom zvýšiť ochranu veriteľov sa od 1. 1. 2018 zavádza inštitút ručenia ovládajúcich osôb (s väčšinovým podielom) za záväzky firmy, ak svojím konaním takáto osoba podstatne prispela k úpadku ovládanej firmy. Úpadkom sa rozumie vyhlásenie konkurzu, ak konkurz nebude môcť byť pre nedostatok majetku vyhlásený resp. bude z takéhoto dôvodu zrušený, alebo ak exekúcia alebo obdobné vykonávacie konanie vedené voči firme bude z takéhoto dôvodu ukončené. Tejto zodpovednosti sa ovládajúca osoba zbaví, ak preukáže, že postupovala informovane a v dobrej viere, že koná v prospech ovládanej osoby.

Zmena vychádza z novely č. 264/2017 Z. z. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.

4. Nová daň pri odchode firmy vo výške 21 %

Od 1. 1. 2018 sa zavádza zdaňovanie pri odchode pre firmy vo výške 21 %, ktoré sa vyčísli v osobitnom základe dane. Cieľom zdanenia pri odchode bude zaistiť, aby v prípade, že daňovník presúva majetok alebo mení svoju daňovú rezidenciu mimo územia SR, zdanil na území SR ekonomickú hodnotu všetkých kapitálových ziskov vytvorených na našom území, hoci tento zisk ešte nebol v čase odchodu realizovaný. Predmetom zdanenia bude majetok presunutý mimo územia SR, kedy nedochádza k jeho skutočnému predaju, t. j. nenastáva zmena právneho vlastníka tohto majetku, avšak presunom SR stráca právo zdaňovať tento majetok. Zdanenie pri odchode sa vyčísli vo výške rozdielu trhovej hodnoty presunutého majetku a jeho daňovou hodnotou, t. j. uplatní sa fikcia predaja takéhoto majetku. Vzhľadom k tomu, že ide o daň z nerealizovaných ziskov, bude umožnené uhradiť daň v splátkach počas 5-tich rokov, avšak len v prípade, ak sa majetok presúva do štátu EÚ resp. s ktorým má SR uzavretú dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok, kde je možné reálne zabezpečiť vymáhanie pohľadávok. V ostatných prípadoch je daňová povinnosť zodpovedajúca zdaneniu pri odchode splatná v lehote na podanie daňového priznania. Mnohé firmy, ktoré mali v úmysle premiestniť svoju daňovú rezidenciu túto zmenu zaregistrovali v predstihu a konajú tak do konca roka.

Zmena vychádza z novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

5. Za nevedenie účtovníctva bude hroziť od 1. 1. 2018 zrušenie živnosti

Kým dnes pri opakovanom porušovaní zákona o účtovníctve možno uložiť podnikateľovi len sankcie vo forme finančnej pokuty (až do výšky 3 mil. €), od 1. 1. 2018 pribudne aj sankcia vo forme možnosti zrušenia živnosti. Aplikovať sa bude môcť v prípade osobitne závažného porušenia zákona o účtovníctve, t. j. pri opakovaných porušeniach správnych deliktov nevedenia účtovníctva, nezostavenia účtovnej závierky, účtovania mimo účtovných kníh, účtovania o účtovnom prípade, ktorý jej nevznikol, nezaúčtovania účtovného prípadu, ktorý jej vznikol.

Zmena vychádza z novely č. 275/2017 Z. z. zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

6. Predĺženie doby archivácie účtovných dokumentov z 5 na 10 rokov

Od 1. 1. 2018 sa archivácia účtovných dokumentov predlžuje z 5 na 10 rokov, čoho dôsledkom môže byť navýšenie administratívnych nákladov, napr. poplatku na archiváciu a úschovu dokumentov najmä u tých účtovných jednotiek, ktoré využívajú externé priestory – súkromné sklady a archivujú v písomnej podobe. Dlhšia lehota archivácie sa bude vzťahovať aj na už uzavreté účtovné roky a tie doklady, ktorým do konca roka 2017 neuplynie 5-ročná archivačná lehota. Voľnosť archivovať v písomnej či elektronickej forme zostáva zachovaná. Pokuta za nesplnenie si archivačnej povinnosti zostáva zachovaná vo výške 10 000 €.

Zmena vychádza z novely č. 275/2017 Z. z. zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

7. Nové podmienky pre prevod obchodného podielu

Kým v súčasnosti zákon ustanovuje povinnosť dokladať súhlas správcu dane v prípade prevodu väčšinového podielu, od 1. 1. 2018 sa stanovujú ďalšie podmienky, ktoré musí firma spĺňať, aby mohla previesť svoj obchodný podiel, konkrétne nesmie byť subjektom istého typu konaní (konanie o jej zrušení, ak je firma zrušená súdom alebo na základe rozhodnutia súdu, alebo ak voči firme pôsobia účinky vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie).

Zmena vychádza z novely č. 264/2017 Z. z. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.

8. Úradne overený súhlas stať sa štatutárom firmy

Na menovanie do funkcie člena orgánu firmy sa od 1. 1. 2018 bude vyžadovať súhlas toho, kto má byť ustanovený do funkcie štatutárneho orgánu alebo jeho člena. Súhlas musí byť udelený písomne a prikladá sa k návrhu na zápis do obchodného registra. Pravosť podpisu toho, kto má byť ustanovený do funkcie štatutárneho orgánu alebo jeho člena, musí byť úradne osvedčená. Cieľom takejto zmeny je zamedziť pochybnostiam, ktoré môžu vznikať ohľadom súhlasu resp. vôbec vedomosti osoby so svojim ustanovením do funkcie štatutárneho orgánu alebo jeho člena.

Zmena vychádza z novely č. 264/2017 Z. z. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.

9. Pokladničný doklad z virtuálnej registračnej pokladnice bude povinne obsahovať aj QR kód

Čitateľný QR kód bude od 1. 1. 2018 povinnou súčasťou pokladničných dokladov za účelom možnosti overenia ich platnosti online. Na pokladničných dokladoch musia byť ďalej tovary a služby označené slovne, nebude postačovať číselný znak alebo alfanumerický kód. Okrem iného, tlačové výstupy z virtuálnej registračnej pokladnice (pokladničné doklady, pásky uzávierok a i.) musia byť vytlačené tak, ako ich nastavilo finančné riaditeľstvo vo svojom systéme a nie je možné si ich upravovať.

Zmena vychádza z novely č. 275/2017 Z. z. zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

10. Prísnejšie skladanie zábezpeky na DPH

Kritériá daňovej rizikovosti sa rozšíria tak, že zábezpeku na DPH bude mať povinnosť zložiť aj žiadateľ, ktorý je fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá má nedoplatok na DPH 1 000 eur a viac a ktorý nebol ku dňu podania žiadosti o registráciu pre DPH zaplatený. Povinnosť zložiť zábezpeku na DPH bude mať aj fyzická alebo právnická osoba, ktorej bola zrušená registrácia pre DPH z dôvodu opakovaného porušovania niektorých povinností vymedzených zákona o DPH.

Zmena vychádza z novely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

Neskôr v roku 2018 by sa mali podnikatelia pripraviť aj na:

10 najdôležitejších zmien, ktoré od 1. 1. 2018 prinesú podnikateľom úsporu

1. Pracovná zdravotná služba (PZS) pre zamestnancov 1. kategórie sa významne zúži

od 1. 12. 2017 sa stáva PZS jednoduchšia pre tých, ktorí zamestnávajú zamestnancov v tzv. 1. kategórie prác t. j. sú úplne bez rizika (napr. administratívni pracovníci). Náplň PZS sa obmedzí natoľko, že v prípade zamestnancov 1. kategórie už zazmluvnený dodávateľ PZS nebude povinný, štátny dozor bude kontrolovať posudok o vyhodnotení rizika, ostatnú obsahovú náplň PZS zamestnávateľ 1. a 2. kategórie zamestnancov nebude musieť dokladovať. Zároveň sa vypúšťa aj príloha zákona, ktorá určuje dnes minimálny rozsah výkonu PZS. Pozitívom pre zamestnávateľov 1. kategórie zamestnancov je, že hodnotenie zdravotného rizika nebude nutné zabezpečiť zamestnávateľom raz za rok ako dnes, ale jednorazovo resp. len pri podstatnej zmene. Čiže tí, ktorí už majú riziko vyhodnotené podľa starých pravidiel, ho už nemusia vykonávať kým nedôjde k podstatnej zmene (napr. ak pribudne úplne nová náplň práce doteraz nevyhodnotená či nastane prechod v rámci rizikových kategórií).

Zmena vychádza z novely č. 289/2017 Z. z. zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

2. Objektívna zodpovednosť za nelegálne zamestnávanie dodávateľom sa zužuje

Od 1. 1. 2018 sa za pojem „dodávka práce“ považuje vnútroštátna dodávka práce, ktorou je výkon práce počas dočasného pridelenia zamestnanca k užívateľskému zamestnávateľovi resp. cezhraničná dodávka práce, ktorou je výkon práce počas dočasného pridelenia fyzickej osoby z cudziny alebo vyslanie fyzickej osoby z cudziny uskutočnené medzi ovládajúcou osobou a ovládanou osobou alebo medzi ovládanými osobami. Jasná definícia tohto pojmu, ktorá v súčasnosti absentuje, zníži rozsah objektívnej zodpovednosti za nelegálne zamestnávanie zamestnancov dodávateľa. Dnes je totiž možný extenzívny výklad "dodávky práce" ako ľubovoľného poskytnutia služby, pri ktorom dochádza k výkonu závislej práce. Po novom teda bude podnikateľ objektívne zodpovedný za nelegálne zamestnávanie osoby „len“ ak ide prostredníctvom tejto osoby o cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu 5 dní v období 12 mesiacov od prvého poskytnutia služby alebo ak uňho táto osoba pôsobí v rámci vnútroštátnej či cezhraničnej dodávky práce, ktorá už bude vymedzená ako dočasné pridelenie, t. j. v rámci poskytovania služieb agentúrneho zamestnávania (aj formálne sa naplní pôvodný zámer predkladateľa).

Zmena vychádza z novely č. 294/2017 Z. z. zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

3. Na prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne bude 7 dní, ak nepríde kontrola

S účinnosťou od 1. 1. 2018 sa upravuje pojem „nelegálne zamestnávanie“ tak, aby sa eliminovalo postihovanie určitého oneskoreného prihlásenia zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne (SP). Dnes sa zamestnávatelia dopúšťajú nelegálneho zamestnávania už vtedy, ak nového zamestnanca prihlásia do SP len o pár hodín neskôr, ako nastúpil do práce. Nie len pokuta od 2 do 200 tisíc EUR, ale aj dôsledky umiestnenia na zozname nelegálnych zamestnávateľov v podobe nemožnosti čerpať štátnu pomoc, žiadať o eurofondy, či rizikovosť v očiach bánk sú trestom za takéto oneskorenie. Po novom sa za nelegálne zamestnávanie bude považovať nesplnenie si prihlasovacej povinnosti až po uplynutí 7 dní od začatia výkonu činnosti zamestnanca. To však nebude platiť, ak sa v tejto sedemdňovej lehote začne výkon kontroly a v čase jej začatia ešte nie je splnená prihlasovacia povinnosť v základnej lehote - najneskôr v momente začatia výkonu činnosti zamestnanca. V takom prípade pôjde naďalej o nelegálne zamestnávanie. Zároveň dôjde k vyradeniu zo zoznamu nelegálnych zamestnávateľov tých, u ktorých bolo spätnou kontrolou zistené nelegálne zamestnávanie, ak si títo zamestnávatelia prihlasovaciu povinnosť splnili najneskôr do 7 dní od uplynutia lehoty na prihlásenie.

Zmena vychádza z novely č. 294/2017 Z. z. zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

4. Rýchle vrátenie nadmerného odpočtu, o ktorom nie sú pochybnosti

Daňový úrad na základe údajov z kontrolného výkazu môže od 1. 1. 2018 platiteľovi dane vrátiť časť nadmerného odpočtu už pred samotným začatím daňovej kontroly. Kontrola tak bude zameraná už len na sporné faktúry, avšak naďalej ostáva zachovaná možnosť preveriť v rámci výkonu daňovej kontroly aj vrátenú časť nadmerného odpočtu.

Zmena vychádza z novely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

5. Súhlas správcu dane pre prevod väčšinového obchodného podielu len ak je jedna zo strán dlžníkom

Kým v súčasnosti zákon ustanovuje povinnosť dokladať súhlas správcu dane vždy v prípade prevodu väčšinového podielu, od 1. 1. 2018 platí táto povinnosť len vtedy, ak je zároveň spoločník alebo nadobúdateľ vedený v zozname daňových dlžníkov.

Zmena vychádza z novely č. 264/2017 Z. z. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.

6. Odpočet nákladov na výskum a vývoj vzrastie z 25 % až na 100 %

Od 1. 1. 2018 bude základnou sumou na odpočet u daňovníka, ktorý realizuje projekt výskumu a vývoja, 100 % zaúčtovaných nákladov na výskum a vývoj, v porovnaní so súčasnými 25 %. Medzi náklady, ktoré možno zahrnúť do odpočtu nákladov na výskum a vývoj sa navrhuje zaradiť aj náklady na licencie za počítačový program (softvér) využívaný pri realizácii projektu výskumu a vývoja (napr. grafické a konštrukčné počítačové programy a pod.). Odpočet nákladov na výskum a vývoj vo výške 100 % vznikne podnikateľovi vtedy, ak bude v bežnom zdaňovacom období vyšší ako odpočet, ktorý mu vznikol v druhom bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období.

Zmena vychádza z novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

7. Úhrada za záväzné stanovisko k daňovým predpisom sa znižuje na polovicu

K 1. 1. 2018 sa znižuje úhrada za vydanie záväzného stanoviska o polovicu. Kým dnes zaplatí daňový subjekt spolu so žiadosťou o záväzné stanovisko k uplatneniu daňových predpisov najmenej v rozmedzí 4000 – 6000 € (v závislosti od sumy predpokladaného obchodného prípadu), po novom to bude 2000 – 3000 €. Doposiaľ len tri subjekty využili službu vypracovania záväzného stanoviska k daňovým predpisom.

Zmena vychádza z novely č. 267/2017 Z. z. zákona 563/2009 Z. z. zákona o správe daní (daňový poriadok).

8. Maximálna lehota vyrubovacieho daňového konania

S cieľom zamedziť predlžovaniu vyrubovacích konaní zo strany finančnej správy sa ustanovuje od 1. 1. 2018 maximálna lehota 3 mesiacov, v ktorej musí správca dane vydať rozhodnutie v prvom vyrubovacom konaní (napr. po kontrole). V mimoriadne zložitých prípadoch bude môcť túto lehotu primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Doteraz absentovala akákoľvek lehota a konanie sa zbytočne predlžovalo.

Zmena vychádza z novely č. 267/2017 Z. z. zákona 563/2009 Z. z. zákona o správe daní (daňový poriadok).

9. Prísnejšia ochrana daňového tajomstva

Reforma inštitútu daňového tajomstva od 1. 1. 2018 má za cieľ zvýšenie daňovej transparentnosti. V prvom rade výnimky z daňového tajomstva už nebudú taxatívne vymedzené v zákone, ale štátny orgán, orgán územnej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba budú musieť preukázať oprávnenosť na oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva, ktorá bude vyplývať len z plnenia ich úloh podľa tohto zákona, osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy. Nakoľko definícia daňového tajomstva je dnes veľmi obsiahla, bez vymedzenia konkrétnych informácií, ktoré pod ňu spadajú, v tomto smere dochádza k spresneniu – po novom nebude možné sprístupniť alebo oznámiť napr. údaje, ktoré daňový subjekt nahlásil pri plnení svojej registračnej povinnosti, údaje o jeho podnikateľskej činnosti (informácie o objednávkach, dodávateľoch, o finančnej situácii daňového subjektu, o bankových úveroch a pod.). Za daňové tajomstvo sa naopak nepovažuje informácia, ktorá bola alebo je verejne prístupná a po novom ani informácia o tom, či prebieha alebo prebiehala daňová kontrola alebo daňové exekučné konanie.

Zmena vychádza z novely č. 267/2017 Z. z. zákona 563/2009 Z. z. zákona o správe daní (daňový poriadok).

10. Predĺženie lehoty na odhlásenie zamestnanca a predloženia evidenčného listu dôchodkového poistenia

Kým dnes platí, že zamestnávateľ má povinnosť odhlásiť zamestnancov z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení právneho vzťahu, od 1. 1. 2018 bude mať zamestnávateľ 8 dní od ukončenia právneho vzťahu (napr. ukončenia pracovnej zmluvy, dohody). Rovnako sa predlžuje aj lehota na predloženie evidenčného listu dôchodkového poistenia, zo súčasných 3 dní na lehotu splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kalendárny mesiac, v ktorom zamestnanec skončil právny vzťah k zamestnávateľovi, alebo do 8 dní od uplatnenia nároku na dávku zamestnanca, alebo odo dňa doručenia výzvy Sociálnej poisťovne na predloženie tejto evidencie.

Zmena vychádza z novely č. 266/2017 Z. z. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Neskôr v roku 2018 by mohol podnikateľov potešiť aj koniec povinnosti predkladať výpis z obchodného a živnostenského registra, z registra trestov a z listu vlastníctva s účinnosťou od 01. 05. 2018.

O autorovi

Petra Satinová

Pôsobím ako právnička pre Centrum lepšej regulácie, kde posudzujeme vplyvy navrhovaných legislatívnych opatrení na mikro, malé a stredné podniky (MSP). Vykonávame Test MSP, navrhujeme alternatívne riešenia v prospech podnikateľov. Analyzujeme náklady a prínosy už existujúcej legislatívy a hodnotíme gold-plating, t. j. presah európskych smerníc v slovenskom právnom poriadku.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: