V pracovnej zdravotnej službe by mohli nastať pozitívne zmeny

Norbert Seneši | 18.10.2016
V pracovnej zdravotnej službe by mohli nastať pozitívne zmeny
Vláda Slovenskej republiky pripravuje zmeny, ktoré by mali znížiť administratívnu a finančnú záťaž podnikateľov spojenú s poskytovaním pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov.

Pracovná zdravotná služba a záťaž pre podnikateľov s ňou spojená

Pracovnú zdravotnú službu musí zabezpečovať každý zamestnávateľ.

Pracovná zdravotná služba je súbor odborných a poradenských služieb v oblasti ochrany zdravia zamestnancov pri práci. Vykonáva sa prostredníctvom zdravotného dohľadu, ktorý tvorí dohľad nad pracovnými podmienkami a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu. Do konca roku 2014 sa pracovná zdravotná služba vzťahovala len na zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce (tretiu a štvrtú kategóriu prác). Od roku 2015 sa pracovná zdravotná služba vzťahuje na všetkých zamestnancov bez ohľadu na to, či vykonávajú rizikovú prácu alebo nerizikovú prácu. Inak povedané, zabezpečiť pre zamestnancov pracovnú zdravotnú službu majú v súčasnosti úplne všetci zamestnávatelia. Dokonca aj keď zamestnávajú zamestnancov len na dohodu. Od roku 2015 totižto došlo k rozšíreniu povinnosti poskytovať pracovnú zdravotnú službu aj pre prvú a druhú kategóriu prác, teda napríklad aj pre administratívnych zamestnancov, zamestnancov v obchodoch, zamestnancov v reštauráciách a mnohých iných.

Náklady na pracovnú zdravotnú službu sú pre bežných podnikateľov vysoké.

Rozšírenie pracovnej zdravotnej služby aj na nerizikových zamestnancov (prvú a druhú kategóriu prác) znamenalo pre zamestnávateľov zvýšenie nielen administratívnej záťaže, ale predovšetkým zvýšenie nákladov. Existujú v zásade dve možnosti, ako môže zamestnávateľ pre svojich zamestnancov vykonávajúcich nerizikové práce zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu: vlastnými zamestnancami alebo dodávateľským spôsobom. Zabezpečiť vlastnými zamestnancami pracovnú zdravotnú službu nie je pre väčšinu bežných podnikateľov reálne, pretože týmto zamestnancom musí byť buď lekár, verejný zdravotník, bezpečnostný technik alebo autorizovaný bezpečnostný technik. Preto je pre väčšinu bežných podnikateľov jedinou možnosťou uzatvoriť s iným oprávneným podnikateľom zmluvu na dodávateľské zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby. Cena pracovnej zdravotnej služby na jedného zamestnanca vykonávajúceho nerizikové práce sa môže pohybovať na úrovni stoviek eur ročne.

Vlády chce znížiť záťaž zamestnávateľov spojenú s pracovnou zdravotnou službou

Rozšírenie pracovnej zdravotnej služby aj na nerizikových zamestnancov bolo zo strany podnikateľov častokrát veľmi kritizované. Začiatkom októbra tohto roku bola predmetom rokovania vlády Slovenskej republiky aj pracovná zdravotná služba. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo zdravotníctva“) na rokovanie vlády predložilo materiál s názvom „Návrh riešenia zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby zo strany zamestnávateľa vo väzbe na počet zamestnancov a stupeň zdravotného rizika". Ministerstvo zdravotníctva zdôvodňuje predloženie uvedeného materiálu tým, že chce poukázať na význam komplexného pohľadu pre zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov, ako aj zdôrazniť zodpovednosť za zdravie zamestnancov zo strany zamestnávateľa. Na druhej strane si však uvedomuje aj to, že mnoho zamestnávateľov pre svojich zamestnancov pracovnú zdravotnú službu nezabezpečuje. Väčšinou kvôli vysokej administratívnej a finančnej záťaži.

Zdravotná služba zrušená určite nebude, ale pozitívne zmeny môžu nastať.

Ministerstvo zdravotníctva tak predložením materiálu reaguje aj na požiadavky zamestnávateľov a podnikateľov, avšak zdôrazňuje význam zachovania čo najvyššej možnej ochrany zdravia zamestnancov. Tá sa má naďalej zabezpečovať najmä prevenciou, podporou a ochranou zdravia, ako aj zdravotnou starostlivosťou formou lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. V predloženom materiáli Ministerstvo zdravotníctva zároveň jasne vylučuje, že by prípadné zmeny v pracovnej zdravotnej službe mohli viesť k tomu, že by sa mohla povinnosť zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby vzťahovať len na zamestnávateľov s vyšším počtom zamestnancov. Pracovná zdravotná služba tak úplne zrušená určite nebude. Zmeniť by sa mal skôr spôsob, akým sa bude u niektorých zamestnancov vykonávať. Ten by mal byť administratívne a finančne únosnejší ako súčasný stav.

Aký charakter by mohli mať očakávané zmeny v pracovnej zdravotnej službe

Materiál s názvom „Návrh riešenia zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby zo strany zamestnávateľa vo väzbe na počet zamestnancov a stupeň zdravotného rizika“ predkladaný Ministerstvom zdravotníctva bol na rokovaní vlády schválený. Aj napriek tomu je tento materiál veľmi stručný, neobsahuje žiadne konkrétnosti, ale ide len o akúsi koncepciu alebo stratégiu, akým smerom by sa mohli zmeny v pracovnej zdravotnej službe v budúcnosti uberať. Stratégia riešenia pracovnej zdravotnej služby však obsahuje niekoľko bodov, z ktorých možno aspoň čiastočne predpokladať, čo by sa mohlo v pracovnej zdravotnej službe zmeniť.

Zamestnávatelia by mali zdravotný stav zamestnancov jednorazovo ohlasovať.

V predloženom materiáli Ministerstvo zdravotníctva uvažuje nad povinnosťou, v zmysle ktorej by zamestnávatelia museli u svojich zamestnancov vykonať prvotné a jednorazové posúdenie zdravotného rizika u všetkých kategórií prác (aj pre rizikových zamestnancov aj pre nerizikových zamestnancov). Takéto posúdenia by mali vykonávať lekári alebo verejní zdravotníci a ich súčasťou by malo byť vypracovanie posudku o riziku a kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík. Výsledky tohto prvotného hodnotenia zdravotných rizík by potom museli zamestnávatelia v prípade zamestnancov vykonávajúcich nerizikové práce (kategória jedna a dva) ohlasovať príslušnému orgánu verejného zdravotníctva. Rozsah zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby pre týchto zamestnancov by sa mal potom odvíjať od výsledkov tohto prvotného hodnotenia zdravotných rizík.

Nákup pracovnej zdravotnej služby by mohli nahradiť lekárske preventívne prehliadky

Vyššie spomínaná zmena v povinnosti vykonať u zamestnancov prvotné posúdenie zdravotných rizík by mohla znamenať pre zamestnávateľov isté zvýšenie nákladov a administratívneho zaťaženia. V konečnom dôsledku to však bude kompenzované tým, že by mohla byť Ministerstvom zdravotníctva zavedená výrazná pozitívna zmena v spôsobe zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby. Zamestnávateľ by mohol zabezpečiť požadovanú úroveň ochrany zdravia pre svojich zamestnancov aj bez kupovania služby pracovnej zdravotnej služby v rozsahu, aký sa vyžaduje aj dnes.

Pracovnú zdravotnú službu možno nahradia prehliadky u všeobecných lekárov.

Pre práce zaradené do prvej a druhej kategórie by zamestnávateľ mohol zabezpečovať pracovnú zdravotnú službu formou lekárskych preventívnych prehliadok u praktických lekárov. Nemalo by však ísť o osobitné lekárske prehliadky, za ktoré by musel zamestnávateľ platiť, ale o preventívne prehliadky, ktoré sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Výhodou by bolo nielen to, že zamestnávateľ by nemusel platiť za zabezpečenie lekárskych preventívnych prehliadok peniaze, ktorú už aj tak odvádza do zdravotného poistenia vo forme odvodov za zamestnancov, ale aj motivácia zamestnanca k absolvovaniu preventívnej prehliadky. Ak by zamestnanec u svojho všeobecného lekára preventívnu prehliadku absolvoval pravidelne, mohla by byť platba za lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci znížená (podobný motivačný faktor ako v prípade stomatologického ošetrenia). Sekundárnym prínosom pre zamestnávateľa by bola nižšia chorobnosť zamestnancov a vyššia produktivita práce na strane jednej a zlepšenie úrovne verejného zdravia pre štát na strane druhej.

TIP: PZS je téma, ktorú je v mnohých prípadoch najefektívnejšie zabezpečiť dodávateľským spôsobom. Vyžiadajte si nezáväznú cenovú ponuku na zabezpečenie PZS od overeného poskytovateľa PZS.

 

Zrušenie niektorých možností zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby a zavedenie limitov cien za pracovnú zdravotnú službu

Bezpečnostní technici možno nebudú môcť vykonávať pracovnú zdravotnú službu.

Materiál predkladaný Ministerstvom zdravotníctva zároveň predpokladá, aby pracovnú zdravotnú službu pre nerizikových zamestnancov už viac nemali možnosť vykonávať bezpečnostní technici, autorizovaní bezpečnostní technici a podnikatelia s oprávnením na výkon bezpečnostnotechnickej služby (špecializované firmy alebo fyzické osoby - podnikatelia). V súčasnosti takýto spôsob zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby možný je. Dôvodom odňatia kompetencie vykonávať pracovnú zdravotnú bezpečnostnými technikmi je podľa Ministerstva zdravotníctva ich nedostatočná odbornosť na vykonávanie identifikácie posudzovania zdravotných rizík pri práci.

Na pracovnú zdravotnú službu by mohli byť zavedené cenové limity.

Jedným z bodov materiálu „Návrh riešenia zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby zo strany zamestnávateľa vo väzbe na počet zamestnancov a stupeň zdravotného rizika“ je aj neexistencia limitov pre ceny za poskytovanie služieb pracovnej zdravotnej služby. Možno preto očakávať, že v legislatívnom návrhu Ministerstva zdravotníctva by bola uvedená maximálna výška ceny za pracovnú zdravotnú službu napríklad v závislosti od kategórie práce zamestnanca a zdravotných rizík, ktorým je na svojom pracovisku vystavený. Ministerstvo zdravotníctva chce okrem iného zaviesť aj lepšiu kontrolu a dohľad nad podnikateľmi dodávajúcimi pre zamestnávateľov pracovné zdravotné služby.

Zmeny nenastanú hneď, možno ich očakávať až neskôr

Zmeny v pracovnej zdravotnej službe nastanú až o niekoľko rokov.

V závere svojho materiálu Ministerstvo zdravotníctva konštatuje, že má záujem o dosiahnutie takých zmien v pracovnej zdravotnej službe, ktoré by boli dlhodobé. Preto je cieľom zlepšiť výkon pracovnej zdravotnej služby takým spôsobom, aby nedošlo k zníženiu úrovne ochrany zdravia zamestnancov, ale zároveň aby nepredstavoval ani administratívnu a finančnú záťaž pre zamestnávateľa. Na vypracovanie konkrétnych legislatívnych zmien v pracovnej zdravotnej službe bude zriadená osobitná pracovná skupina, ktorá by mala pri formulovaní návrhov úzko spolupracovať so všetkými dotknutými stranami, predovšetkým so zamestnávateľmi. Na vypracovanie takýchto zmien, ktoré musia byť aj v súlade s legislatívou Európskej únie, bude potrebných mnoho analýz. Zo schváleného materiálu vyplýva, že Ministerstvo zdravotníctva musí predložiť na rokovanie vlády legislatívny návrh riešenia zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby do 31. decembra 2017.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: