Aké sú povinnosti zamestnávateľa pri horúčavách

Oliver Uraz | 25.05.2016
Aké sú povinnosti  zamestnávateľa pri horúčavách

Aké sú povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancom pri vysokých teplotách počas letných mesiacov.

So stále sa zvyšujúcim počtom extrémne horúcich dní v roku sa pre zamestnávateľov stáva čoraz aktuálnejšia otázka ochrany svojich zamestnancov pred dopadmi vysokých teplôt na ich zdravie a bezpečnosť pri práci. V nasledujúcom článku si predstavíme základné opatrenia, ktoré by mal každý zamestnávateľ ako ochranu pred teplom na pracovisku zabezpečiť, ako aj dôsledky, ktoré hrozia v prípade ich nesplnenia.

Základné povinnosti zamestnávateľa počas horúcich dní

Vo vzťahu k ochrane pred horúčavami je zamestnávateľ povinný najmä

  • posudzovať záťaž teplom pri práci;
  • pri dlhodobom výkone práce dodržať prípustné hodnoty faktorov tzv. tepelno-vlhkostnej mikroklímy – je teda povinný zabezpečiť udržiavanie prípustných medzí teplôt na pracovisku;
  • na pracoviskách, kde nie je možné z technologických dôvodov udržiavať prípustné hodnoty mikroklímy a počas dní, keď vonkajšia teplota presahuje tridsať stupňov Celzia, zabezpečiť aspoň únosnú tepelnú záťaž;
  • poskytnúť zamestnancom vhodné osobné ochranné prostriedky, ochranný odev a zabezpečiť pitný režim.

Povinnosť zamestnávateľa zaistiť optimálne a prípustné teploty na pracovisku (nielen počas horúčav)

Je zrejmé, že dopad záťaže vysokých teplôt na organizmus sa odvíja hlavne od toho, ako vyčerpávajúci je pre telo samotný výkon práce. V závislosti od toho je pre rôzne druhy práce rôzny rozsah optimálnych a prípustných teplôt.

Optimálna teplota je interval teplôt, ktorý by sa mal zamestnávateľ usilovať na svojom pracovisku celoročne udržiavať. Prípustná teplota je hraničná hodnota, ktorú by teplota na pracovisku nemala prekročiť ani v prípade, že zamestnávateľ nie je schopný udržiavať optimálne teploty.

Podľa priemerného energetického výdaja pri práci preto rozlišujeme celkom sedem tried prác (1a; 1b; 1c; 2a; 2b; 3 a 4).

Do triedy 1a sú zaradené práce s najnižším energetickým výdajom, ako sú napríklad ľahké administratívne práce, práca za počítačom či laboratórne práce. Optimálna teplota pre výkon takýchto prác je 23 – 27 °C, najvyššia prípustná teplota je 28 °C.

So zvyšujúcou sa triedou práce, teda so zvyšujúcim sa energetickým výdajom pri jej výkone, zároveň klesajú hodnoty optimálnej a prípustnej teploty . V triede 2b, čo sú napríklad práce na stavbe, obsluha lisu či práce v poľnohospodárstve, je optimálna teplota stanovená len na 17 – 20 °C a najvyššia prípustná teplota je 25 °C.

Avšak v najvyšších triedach 3 a 4 (práca s pílou, manuálna preprava ťažkých nákladov, výkopové práce, ručné kovanie a podobne) sa už optimálne ani prípustné teploty nestanovujú, zamestnávateľ je povinný dodržiavať únosnú tepelnú záťaž na zamestnancov.

Podrobné vymedzenie jednotlivých prác a teplotných hodnôt upravujú prílohy č. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom.

Povinnosť zamestnávateľa zaistiť únosnú tepelnú záťaž

V triedach prác 3 a 4, v prípadoch mimoriadne teplých dní – čiže dní s vonkajšou teplotou nad 30° C - a na pracoviskách, kde z technologických dôvodov, napríklad pre nutnosť dodržiavať teplotu prostredia pre bezpečnú prevádzku strojov, nie je možné zabezpečiť ani prípustné teploty, je zamestnávateľ povinný neprekročiť únosnú tepelnú záťaž zamestnancov.

Táto záťaž sa nestanovuje ako maximálna teplota na pracovisku, ale akomaximálny časový úsek, ktorý môže zamestnanec stráviť výkonom danej práce pri určitej teplote na pracovisku. Rozlišuje sa pritom dlhodobo únosný čas práce za celú pracovnú zmenu (pokiaľ trvá aspoň štyri hodiny) a krátkodobo únosný čas práce, teda výkon danej práce bez akéhokoľvek prerušenia, pracovnej prestávky.

Tieto hodnoty veľmi podrobným spôsobom upravuje príloha č. 3 uvedenej vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a rozlišujú sa podľa nasledujúcich faktorov:

  • pohlavie zamestnanca,
  • aklimatizovanie –aklimatizovaným je zamestnanec, ktorý na pracovisku strávil aspoň tri týždne,
  • typ pracovného odevu,
  • rýchlosť prúdenia vzduchu na pracovisku.

Príklad:Na pracovisku, kde je bezvetrie a teplota 40°C, môže aklimatizovaný muž v jednovrstvovom odeve pri výkone práce zaradenej do triedy 4 stráviť za pracovnú zmenu najviac 142 minút a bez prerušenia najviac 13 minút – tabuľka č. 1 prílohy č. 3 uvedenej vyhlášky.

Dodržiavanie únosných hodnôt je zamestnávateľ povinný zabezpečiť striedaním výkonu práce do času krátkodobo únosnej hodnoty a pracovného odpočinku, ako aj bezpečnostnými prestávkami. Hlavne v prípade mimoriadne teplých dní by mal zamestnávateľ za účelom dodržania tejto záťaže pristúpiť aj k úprave pracovného času – posunúť začiatok pracovnej zmeny či pracovný deň skrátiť .

Povinnosť zamestnávateľa zaistiť pitný režim

Pri záťaži zamestnanca teplom, teda pri prekročení prípustných teplôt na pracovisku (a vždy v triedach prác 3 a 4), je zamestnávateľ zároveň povinný na mieste výkonu práce zabezpečiť na svoje náklady zamestnancom pitnú vodu. Vnútorným predpisom môže byť zdroj pitnej vody umiestnený aj na inom mieste, nesmie však dôjsť k ohrozeniu dostupnosti zamestnancov k pitnej vode.

V prípade prekračovania prípustných teplôt na pracovisku a v prípade vonkajších prác počas mimoriadne teplých dní je zamestnávateľ tiež povinný pre všetky triedy prác okrem 1a poskytovať na svoje náklady aj minerálne nápoje, ktoré majú dopĺňať minerálne látky stratené potením a dýchaním.

Sankcie v prípade porušovania povinností zamestnávateľa pri vysokých teplotách

V prípade, že zamestnávateľ nespĺňa vyššie uvedené povinnosti pri pôsobení horúčav, môže mu príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva uložiť pokutu až do výšky 50 000 Eur. Zamestnávateľ bude samozrejme zároveň povinný na vlastné náklady prijať také opatrenia, aby zamestnancov nadmernej záťaži teplom prestal vystavovať.

Zároveň je potrebné myslieť aj na to, že zo strany zamestnanca môže byť nadmerná záťaž teplom považovaná za prekážku výkonu práce na strane zamestnávateľa, kedy zamestnancovi prislúcha plná náhrada mzdy.

Zdroje, ktoré problematiku povinností zamestnávateľa pri horúčavách upravujú

  • Zákon č. 311/2001 Z.z., zákonník práce
  • Zákon č. 355/2007 Z.z., o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
  • Vyhláška Ministerstva zdravotníctva č. 99/2016 Z.z., o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom

O autorovi

Mgr. Oliver Uraz

Zameriava sa na oblasť súkromného práva, najmä na riešenie obchodných záležitostí a komplexnú správu pohľadávok. Absolvoval Právnickú fakultu Masarykovej univerzity v Brne a pôsobí ako advokátsky koncipient v kancelárii Havel, Holásek & Partners.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: