Pracovná zdravotná služba u živnostníkov

Norbert Seneši | 18.05.2016
Pracovná zdravotná služba u živnostníkov

Je živnostník povinný zabezpečovať pracovnú zdravotnú službu pre seba alebo svojich zamestnancov? Konkrétne odpovede na tieto otázky nájdete v tomto článku.

Čo je pracovná zdravotná služba a aký má pre podnikateľa význam

Na úvod je vhodné povedať, čo to pracovná zdravotná služba vlastne je a na čo slúži. Pracovná zdravotná služba je upravená zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane verejného zdravia“), presnejšie v jeho § 30a až § 30d. Význam pracovnej zdravotnej služby spočíva v ochrane zdravia v súvislosti s výkonom práce. Pracovná zdravotná služba by mala eliminovať, resp. minimalizovať zdravotné problémy vznikajúce pri výkone práce tým, že bude dohliadať na vhodné pracovné podmienky a zdravotnú spôsobilosť na prácu zamestnancov. Náplňou pracovnej zdravotnej služby tak je napríklad hodnotenie faktorov práce, pracovného prostredia, spôsobu vykonávania práce a ich možného vplyvu na zdravie zamestnancov. Pracovná zdravotná služba tiež navrhuje opatrenia na zníženie alebo odstránenie rizík vyplývajúcich z práce.

Novela zákona o ochrane verejného zdravia zaviedla s účinnosťou od roku 2015 rozšírenie povinnosti zabezpečovať pracovnú zdravotnú službu aj na zamestnancov vykonávajúcich práce prvej a druhej kategórie. Títo zamestnanci sa považujú za nerizikových zamestnancov z hľadiska možnosti poškodenia ich zdravia pri práci a sú nimi napríklad predavač, účtovník, architekt, manažér, programátor a podobne. Povinnosti v oblasti zabezpečenia ochrany zdravia pri práci sa nevzťahujú len na firmy, ale môžu sa vzťahovať aj na niektoré fyzické osoby - podnikateľov (živnostníkov).

Z hľadiska rozsahu povinností pri ochrane zdravia sa živnostníci delia na tri skupiny

Z hľadiska rozsahu povinností živnostníkov vo vzťahu k pracovnej zdravotnej službe a ochrane zdravia pri práci môžeme živnostníkov rozdeliť na tri skupiny:

  1. živnostník, ktorý je zamestnávateľom,
  2. živnostník, ktorý nie je zamestnávateľom a vykonáva rizikovú prácu,
  3. živnostník, ktorý nie je zamestnávateľom a vykonáva nerizikovú prácu.

Posúdenie, či živnostník vykonáva nerizikovú prácu (práca prvej a druhej kategórie) alebo rizikovú prácu (práca tretej a štvrtej kategórie), je čiastočne v kompetencii samotného živnostníka a tiež čiastočne v kompetencii regionálneho úradu verejného zdravotníctva. V prípade, že živnostník vykonáva od začiatku svojho podnikania prácu, ktorá sa považuje za nerizikovú, nemusí si dať túto skutočnosť žiadnym úradom potvrdiť. Ale o zaradení práce do tretej kategórie a štvrtej kategórie, o zmene alebo vyradení práce z tretej kategórie a štvrtej kategórie už rozhoduje regionálny úrad verejného zdravotníctva na základe návrhu tejto fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby. Okrem toho môže regionálny úrad verejného zdravotníctva v tejto veci rozhodnúť aj z vlastného podnetu. Podrobnejšiu špecifikáciu všetkých štyroch kategórií prác nájdete v závere článku Zdravotná služba bude povinná pre všetkých zamestnávateľov od roku 2015.

Živnostník – zamestnávateľ a jeho povinnosti ohľadom pracovnej zdravotnej služby

Ak fyzická osoba – podnikateľ zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo sa u neho uskutočňuje praktické vyučovanie žiakov a študentov, považuje sa na účely zákona o ochrane verejného zdravia za zamestnávateľa. Je tiež dôležité povedať, že pracovnoprávne vzťahy sa podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov zakladajú nielen pracovným pomerom, ale aj dohodou o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. A teda aj živnostník, ktorý má len jedného brigádnika, je zamestnávateľom.

Povinnosťou každého zamestnávateľa je zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby pre svojich zamestnancov bez ohľadu na to, či zamestnávateľ je právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom. Živnostník môže pracovnú zdravotnú službu pre svojich zamestnancov zabezpečiť rôznym spôsobom. Môže ju zabezpečovať prostredníctvom vlastných zamestnancov spĺňajúcich príslušné kvalifikačné požiadavky alebo si pracovnú zdravotnú službu objedná u externého dodávateľa, ktorý je na to oprávnený. Bližšie sa o povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť pre svojich zamestnancov pracovnú zdravotnú službu dozviete v článku Pracovná zdravotná služba (PZS) a povinnosti pre zamestnávateľov od 1.1.2015.

Živnostník, ktorý nie je zamestnávateľom a vykonáva rizikovú prácu

Povinnosti v oblasti ochrany zdravia pri práci sa vzťahujú aj na fyzické osoby – podnikateľov, ktoré nie sú zamestnávateľmi a vykonávajú rizikovú prácu. Povinnosti takýchto živnostníkov sú vymenované v § 30 ods. 7 zákona o ochrane verejného zdravia a týkajú sa predovšetkým ochrany zdravia pred nepriaznivými faktormi vlastnými opatreniami a absolvovania lekárskych preventívnych prehliadok v pravidelných intervaloch.

Fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, je povinná

  1. zabezpečiť opatrenia, ktoré znížia jej vystavenie a vystavenie obyvateľov fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným faktorom práce a pracovného prostredia na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň, najmenej však na úroveň limitov ustanovených osobitnými predpismi,
  2. predkladať príslušnému orgánu verejného zdravotníctva návrh na zaradenie svojej práce do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, návrh na zmenu alebo vyradenie svojej práce z tretej kategórie alebo štvrtej kategórie,
  3. zabezpečiť posudzovanie svojej zdravotnej spôsobilosti na prácu prostredníctvom lekárskych preventívnych prehliadok,
  4. uchovávať 20 rokov od skončenia rizikovej práce lekárske posudky o svojej zdravotnej spôsobilosti na prácu.

Fyzická osoba – podnikateľ, ktorá vykonáva rizikovú prácu a nemá žiadnych zamestnancov, je povinná sa podrobiť lekárskej preventívnej prehliadke vždy pred začatím výkonu práce a pri skončení výkonu práce zo zdravotných dôvodov. Čo sa presne rozumie začiatkom výkonu práce, zákon o ochrane verejného zdravia bližšie nedefinuje, ale týmto momentom by mohlo byť napríklad aj získanie živnostenského oprávnenia pre rizikovú prácu. Okrem toho má živnostník vykonávajúci rizikové práce aj povinnosť absolvovať lekárske preventívne prehliadky v pravidelných intervaloch. Ich periodicita sa odvíja od toho, či živnostník vykonáva prácu zaradenú do tretej alebo štvrtej kategórie. Ak fyzická osoba – podnikateľ (nezamestnávateľ) vykonáva práce zaradené do tretej kategórie, lekárske preventívne prehliadky je povinná absolvovať jeden raz za dva roky. Ak fyzická osoba – podnikateľ (nezamestnávateľ) vykonáva práce zaradené do štvrtej kategórie, lekárske preventívne prehliadky je povinná absolvovať jeden raz za rok.

Živnostník, ktorý vykonáva nerizikovú prácu a nemá zamestnancov

Na fyzické osoby – podnikateľov, ktoré nezamestnávajú žiadnych zamestnancov a zároveň vykonávajú práce zaradené do prvej alebo druhej kategórie (nevykonávajú rizikové práce) sa povinnosti v oblasti ochrany zdravia pri práci a pracovnej zdravotnej služby nevzťahujú. Títo živnostníci nemajú zákonnú povinnosť zabezpečovať pre seba zdravotný dohľad. Zákon o ochrane verejného zdravia pri týchto podnikateľoch uvádza len možnosť dobrovoľného zabezpečenia zdravotného dohľadu s ohľadom na špecifické riziká pri práci. Z tohto dôvodu fyzické osoby – podnikatelia, ktoré nie sú zamestnávateľmi a vykonávajú nerizikové práce, nemôžu byť v súvislosti s ochranou zdravia pri práci a pracovnou zdravotnou službou ani sankcionovaní.

Nesplnenie povinností v oblasti pracovnej zdravotnej služby môže byť sankcionované

Pokuty za zanedbanie povinnosti v súvislosti s ochranou zdravia pri práci sa odvíjajú od toho, či živnostník je zamestnávateľom alebo nie je. Základnou povinnosťou fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá je zamestnávateľom, je v súvislosti s ochranou zdravia zamestnancov zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby pre nich. Zamestnávateľ, ktorý pre svojich zamestnancov pracovnú zdravotnú službu nezabezpečí, sa dopúšťa správneho deliktu, za ktorý mu bude príslušným orgánom verejného zdravotníctva uložená pokuta od 150 do 20 000 eur .

Nižšie pokuty sa vzťahujú na fyzické osoby – podnikateľov, ktoré nie sú zamestnávateľmi, ale vykonávajú prácu zaradenú do tretej alebo štvrtej kategórie. Ak si títo živnostníci nesplnia jednu so svojich povinností (uviedli sme ich vyššie v článku v štyroch bodoch 1. až 4.) zameraných na ochranu zdravia, za tento správny delikt im bude príslušným orgánom verejného zdravotníctva uložená pokuta od 100 do 2 000 eur. Na druhej strane, živnostníkom, ktorí nie sú zamestnávateľmi a vykonávajú nerizikové práce, nehrozia žiadne pokuty, pretože zo zákona o ochrane verejného zdravia im nevyplývajú ani žiadne povinnosti. Výnimkou by bola napríklad situácia, ak by takýto živnostník vyplývajúc z povahy práce vykonával rizikovú prácu a nepredložil príslušnému orgánu verejného zdravotníctva návrh na zaradenie svojej práce do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie (pokuta od 100 do 2 000 eur).

Tiež je vhodné spomenúť, že pri opakovanom porušení povinností môže byť pokuta uložená až v dvojnásobnej výške. Všetky pokuty sú splatné do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o ich uložení (môže byť však povolené aj ich splácanie v splátkach). Pre podnikateľov je však dobrou správou to, že konanie o uložení pokuty je možné začať najneskôr do troch rokov odo dňa, kedy k porušeniu povinnosti došlo (napríklad porušenie povinnosti v januári 2015 možno sankcionovať najneskôr do januára 2018).

TIP: PZS je téma, ktorú je v mnohých prípadoch najefektívnejšie zabezpečiť dodávateľským spôsobom. Vyžiadajte si nezáväznú cenovú ponuku na zabezpečenie PZS od overeného poskytovateľa PZS.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: