Pracovná zdravotná služba – je výhodnejší vlastný zamestnanec alebo externý dodávateľ

Norbert Seneši | 13.05.2016
Pracovná zdravotná služba – je výhodnejší vlastný zamestnanec alebo externý dodávateľ

Pracovná zdravotná služba je v súčasnosti povinnosťou každého zamestnávateľa. Aké existujú možnosti jej zabezpečenia a ako si môže zamestnávateľ splniť túto povinnosť s najnižšími nákladmi?

Pracovná zdravotná služba – povinnosť každého zamestnávateľa

S účinnosťou od roku 2015 musí každý zamestnávateľ pre svojich zamestnancov zabezpečovať zdravotný dohľad prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby. Uvedená povinnosť platí pre všetkých zamestnávateľov a pre všetkých zamestnancov. Dôvodom je, že pracovná zdravotná služba sa v súčasnosti vzťahuje aj na zamestnancov prvej a druhej kategórie (napríklad administratívny zamestnanec, predavač v obchode, manažér), ktorí sú považovaní za nerizikových z hľadiska možnosti poškodenia zdravia pri práci. Do roku 2014 sa táto povinnosť vzťahovala len na rizikových zamestnancov tretej a štvrtej kategórie a v programovom vyhlásení súčasná vláda avizuje obmedzenie tejto povinnosti. V súčasnosti však pracovnú zdravotnú službu musí pre všetkých svojich zamestnancov zabezpečovať každý jeden zamestnávateľ, aj právnická osoba (napríklad s.r.o.) aj fyzická osoba (napríklad živnostník).

Možnosti zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby – interne alebo externe

Pracovná zdravotná služba je upravená v § 30a až § 30d zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane verejného zdravia“). V zákone o ochrane verejného zdravia sa uvádzajú aj možnosti, ako môže zamestnávateľ pre svojich zamestnancov zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu. V zásade sú dve. Prvou je, že zamestnávateľ zabezpečí pracovnú zdravotnú službu vlastnými zamestnancami, ktorí ale musia spĺňať príslušné kvalifikačné predpoklady. Ak však zamestnávateľ takýchto zamestnancov nemá alebo ich nemá v dostatočnom počte, musí zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu zmluvne s externým dodávateľom, ktorý má oprávnenie od Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

Pracovná zdravotná služba zabezpečovaná vlastnými zamestnancami

V nasledujúcich častiach článku podrobnejšie popíšeme, aké podmienky musia byť splnené na to, aby zamestnávateľ mohol pracovnú zdravotnú službu pre svojich zamestnancov zabezpečovať prostredníctvom vlastných zamestnancov a nemusel si túto službu kupovať od dodávateľa. Ak sa zamestnávateľ rozhodne pracovnú zdravotnú službu zabezpečovať prostredníctvom vlastných zamestnancov, je povinný túto skutočnosť oznámiť príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva.

V prvom rade musí mať zamestnávateľ na zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby dostatočný počet vlastných zamestnancov (zákon o ochrane verejného zdravia dostatočnosť bližšie nešpecifikuje). Zároveň musí ísť o osoby, ktoré sú s týmto zamestnávateľom v pracovnoprávnom vzťahu. Keďže pracovnoprávne vzťahy podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov vznikajú nielen trvalým pracovným pomerom, ale aj dohodou o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, môže ísť aj o dohodárov vykonávajúcich pracovnú zdravotnú službu.

Požiadavky na vlastných zamestnancov vykonávajúcich pracovnú zdravotnú službu

Zákon o ochrane verejného zdravia stanovuje odlišné kritéria na vlastných zamestnancov vykonávajúcich pracovnú zdravotnú službu podľa toho, či sa má pracovná zdravotná služba vykonávať len pre nerizikových zamestnancov (vykonávajúcich prácu zaradenú do prvej a druhej kategórie) alebo aj pre rizikových zamestnancov (vykonávajúcich prácu zaradenú do tretej a štvrtej kategórie). V každom prípade je zamestnávateľ povinný zabezpečiť aj vedenie dokumentácie o vykonávaní jednotlivých odborných činností pracovnej zdravotnej služby uvedených v § 30d zákona o ochrane verejného zdravia.

Ak sa má pracovná zdravotná služba vykonávať pre nerizikových zamestnancov, môže ju vykonávať lekár (musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo alebo klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo pracovné lekárstvo alebo preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia alebo služby zdravia pri práci alebo verejné zdravotníctvo), verejný zdravotník, bezpečnostný technik alebo autorizovaný bezpečnostný technik. Takéto osoby môžu vykonávať pracovnú zdravotnú službu len pre zamestnancov prvej a druhej kategórie. Pre mnohých zamestnávateľov môže byť veľmi výhodné zabezpečovanie pracovnej zdravotnej služby práve bezpečnostným technikom, o čom sa dočítate viac v ďalšej časti článku.

Ak sa má pracovná zdravotná služba vykonávať aj pre rizikových zamestnancov, nemôže ju už vykonávať jedna osoba, ale musí ju vykonávať tzv. minimálny tím pracovnej zdravotnej služby. Minimálny tím pracovnej zdravotnej služby tvorí lekár (musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo alebo klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia alebo služby zdravia pri práci) a verejný zdravotník. Pre zamestnávateľa môže takýto minimálny tým pracovnej zdravotnej služby vykonávať pracovnú zdravotnú službu pre všetky kategórie zamestnancov (prvej kategórie až štvrtej kategórie), teda pre rizikových aj nerizikových zamestnancov.

Zdravotná služba vykonávaná vlastným zamestnancom - bezpečnostným technikom

Ako sme vyššie v článku uviedli, pracovnú zdravotnú službu pre nerizikových zamestnancov môže vykonávať aj bezpečnostný technik. Ak má zamestnávateľ takéhoto zamestnanca, môže to byť pre neho veľkou výhodou a výrazne mu to znížiť náklady na zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby v porovnaní s tým, ako keby si musel túto službu kupovať od externého dodávateľa. Pojem bezpečnostný technik súvisí so zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov. Podľa tohto zákona musí mať každý zamestnávateľ zriadenú aj bezpečnostnotechnickú službu, ktorú môže vykonávať práve bezpečnostný technik (vlastný zamestnanec zamestnávateľa) alebo oprávnený externý dodávateľ tejto služby. Ak chce mať zamestnávateľ bezpečnostného technika, ktorý bude u neho zabezpečovať aj pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov prvej a druhej kategórie, musí táto osoba spĺňať aj isté odborné požiadavky.

Bezpečnostným technikom môže byť fyzická osoba, ktorá

  1.  má úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie, absolvovala odbornú prípravu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na základe vykonanej skúšky získala osvedčenie o odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika u osoby na to oprávnenej (fyzická osoba - podnikateľ alebo firma s oprávnením od Národného inšpektorátu práce organizovať takéto vzdelávacie kurzy), alebo
  2. získala odborné vzdelanie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a osvedčenie bezpečnostného technika na základe vykonanej skúšky v rámci stredoškolského štúdia ukončeného maturitnou skúškou alebo vysokoškolského štúdia na škole, ktorá získala oprávnenie na výchovu a vzdelávanie bezpečnostného technika po dohode s Národným inšpektorátom práce.

Kurz bezpečnostného technika podľa aktuálnych ponúk trvá približne mesiac, realizuje s časti aktívnymi seminármi a individuálnym štúdiom a jeho cena sa pohybuje na úrovni okolo 500 eur. Zamestnávateľovi sa však tieto náklady pravdepodobne vrátia pomerne rýchlo.

Pracovná zdravotná služba kupovaná ako služba od externého dodávateľa

Ak však zamestnávateľ nemá vlastných zamestnancov na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby alebo ich nemá v dostatočnom počte, je povinný zabezpečiť vykonávanie pracovnej zdravotnej služby dodávateľským spôsobom, čiže si túto službu kúpiť od externého dodávateľa. Podobne, ako pri zabezpečení pracovnej zdravotnej služby interne vlastnými zamestnancami, sú aj externí dodávatelia pracovnej zdravotnej služby rozdelení podľa toho, či môžu vykonávať pracovnú zdravotnú službu len pre nerizikových zamestnancov alebo všetkých zamestnancov .

Dodávateľsky zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu pre nerizikových zamestnancov (vykonávajúcich práce prvej a druhej kategórie) môže zamestnávateľ s:

  1. fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti (poskytujúcim zdravotnú starostlivosť v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo alebo klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo pracovné lekárstvo alebo preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia alebo služby zdravia pri práci alebo verejné zdravotníctvo),
  2. fyzickou osobou – podnikateľom, ktorá je verejným zdravotníkom a má živnostenské oprávnenie na vykonávanie dohľadu nad pracovnými podmienkami, alebo právnickou osobou, ktorá má živnostenské oprávnenie na vykonávanie dohľadu nad pracovnými podmienkami a má zodpovedného zástupcu, ktorý je verejným zdravotníkom,
  3. fyzickou osobou – podnikateľom, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a je bezpečnostným technikom alebo autorizovaným bezpečnostným technikom alebo fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, ktoré sú oprávnené na výkon bezpečnostnotechnickej služby.

Dodávateľsky zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu pre rizikových aj nerizikových zamestnancov môže zamestnávateľ len s fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, ktorej Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vydal oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie až štvrtej kategórie. Kompletný zoznam všetkých externých dodávateľov pracovnej zdravotnej služby nájdete na stránke Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

Sankcia za nezabezpečenie pracovnej zdravotnej služby môže byť až 20 000 eur

Ak si zamestnávateľ nesplní svoju povinnosť zabezpečiť pre svojich zamestnancov pracovnú zdravotnú službu (či už interne vlastnými zamestnancami alebo externe dodávateľským spôsobom), hrozí mu za to vysoká sankcia. Dopúšťa sa totiž podľa § 57 ods. 22 písm. b) zákona o ochrane verejného zdravia správneho deliktu, za ktorý mu bude príslušným orgánom verejného zdravotníctva uložená pokuta od 150 do 20 000 eur. Po opakovanej kontrole a opätovnom zistení porušenia tejto povinnosti môže byť zamestnávateľovi pokuta uložená až v dvojnásobnej výške.

Splatnosť pokuty je do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jej uložení (môže byť však povolené aj jej splácanie v splátkach). Čiastočne dobrou správou pre zamestnávateľov je, že konanie o uložení pokuty môže síce príslušný orgán verejného zdravotníctva začať do dvoch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o porušení povinnosti, ale najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Ak ste teda napríklad nezabezpečovali pracovnú zdravotnú službu pre svojich zamestnancov len v januári 2015, môže Vám za toto obdobie byť uložená pokuta ešte v januári 2018, ale neskôr už nie.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: