Zastrašovanie, vydieranie či nepravdivé informácie pri vymáhaní pohľadávok

Tomáš Vavro | 06.04.2016
Zastrašovanie, vydieranie či nepravdivé informácie pri vymáhaní pohľadávok

Na čo by mal veriteľ myslieť pri spisovaní výzvy na zaplatenie vymáhanej pohľadávky a aké sú možnosti obrany proti neprimeranému nátlaku z pozície dlžníka.

Často sa stáva, že veriteľ pri snahe vymôcť nezaplatenú pohľadávku upozorňuje na podanie trestného oznámenia, žaloby či exekúciu, prípadne svojho dlžníka zastrašuje a vyhráža sa mu. I keď je dlžník povinný dlžnú sumu zaplatiť, vymáhanie pohľadávky musí vždy prebiehať v medziach zákona. V nasledujúcom článku prinášame prehľad základných pravidiel pri spisovaní výzvy na zaplatenie vymáhanej pohľadávky, na ktoré by veriteľ nemal zabúdať, ako i možností obrany proti neprimeranej výzve z pozície dlžníka.

Upozornenie dlžníka na súdne a exekučné konanie pri vymáhaní pohľadávky

Veriteľovi nič nebráni v upozorňovaní na objektívne skutočnosti. Ak preto veriteľ svojmu dlžníkovi oznámi, že pohľadávka môže byť vymáhaná v súdnom a v následnom exekučnom konaní, pričom hodnota pohľadávky sa môže navýšiť o ďalšie náklady (napr. úroky a trovy konania), nedopustí sa žiadneho porušenia zákona. Štandardný proces vymáhania pohľadávky by totiž skutočne prebiehal popísaným spôsobom.

Ak však veriteľ uvádza vo svojej výzve na zaplatenie pohľadávky informácie, ktoré majú agresívnu povahu, sú nepravdivé alebo vyvolávajú určitý nátlak, môže sa ľahko vystaviť pokute od Slovenskej obchodnej inšpekcie alebo dokonca priestupkovému či trestnému konaniu.

Príklad: Veriteľ pošle svojmu dlžníkovi email, list alebo SMS s textom: „Zaplaťte nám dlžnú sumu, inak Vám exekútor všetko zabaví.“ Alebo „Nezbavujte sa svojho majetku, pretože tento bude predmetom dražby.“. Takáto informácia nie je korektná a v čase, kedy veriteľ ešte nedisponuje žiadnym rozhodnutím súdu, je navyše predčasná. Ak je veriteľom podnikateľ, ktorý svoju výzvu adresuje spotrebiteľovi, Slovenská obchodná inšpekcia mu môže uložiť pokutu za agresívnu obchodnú taktiku.

Veriteľ by sa mal preto vyhnúť predovšetkým formuláciám, ktoré sú zavádzajúce alebo ktoré na strane dlžníka vyvolávajú neprimeraný nátlak.

Upozornenie dlžníka na trestné oznámenie

Veritelia pri komunikácii s dlžníkmi občas odkazujú na podanie trestného oznámenia. V tejto súvislosti je však potrebné pripomenúť, že trestné oznámenie nie je vždy na mieste. Ak konanie dlžníka napĺňa znaky trestného činu, upozornenie na možnosť podať trestné oznámenie bude odôvodnené.

Príklad 1: Dlžník od veriteľa prevzal peniaze, ktoré spreneveril. Ak veriteľ svojmu dlžníkovi pohrozí podaním trestného oznámenia, nedopustí sa žiadneho porušenia zákona.

Príklad 2: Dlžník prevezme tovar, za ktorý nezaplatí. I keď ide o pomerne bežnú skúsenosť medzi podnikateľmi, v niektorých prípadoch možno takéto konanie vyhodnotiť aj ako trestný čin podvodu (dlžník si prevezme tovar s úmyslom nezaplatiť). V takejto situácii vám odporúčame, aby se sa poradili s právnikom, ktorý dokáže odborne posúdiť primeranosť hrozby trestným oznámením.

V prípade, že konanie dlžníka nevykazuje žiadne znaky trestného činu, upozornenie veriteľa na možnosť podania trestného oznámenia môže byť považované za vydieranie. Rovnaké dôsledky by mohlo mať zastrašovanie odcudzením či poškodením majetku dlžníka, ublížením na zdraví a pod. Veriteľ by sa v takýchto prípadoch sám vystavil riziku pokuty alebo by dokonca sám mohol spáchať trestný čin. Nezáleží pritom, či sa veriteľ svojmu dlžníkovi vyhráža ako SZČO alebo ako právnická osoba.

Ako sa brániť proti neprimeranej výzve pri vymáhaní pohľadávok?

V prípade, že vás váš veriteľ vydiera alebo zastrašuje, môžete sa obrátiť na políciu. Ak orgány činné v trestnom konaní vyhodnotia, že došlo k spáchaniu trestného činu, veriteľ môže byť za svoju výzvu trestne stíhaný a odsúdený. Ak by išlo o menej závažné porušenie zákona, neprimeraná výzva by mohla byť vyhodnotená tiež ako priestupok.

Pokiaľ vám výhražnú výzvu zaslal advokát ako právny zástupca veriteľa, môžete sa so svojím podnetom obrátiť na Slovenskú advokátsku komoru. Pripomíname však, že by muselo ísť o zjavne neprimeranú výzvu - upozornenie na možnosť podania žaloby či exekúciu nie je neprimeranou vyhrážkou a nie je porušením etických pravidiel advokáta.

Zdroje, ktoré problematiku výzvy na zaplatenie vymáhanej pohľadávky upravujú

  • § 7, 9, 23 a 24 zákona č. 250/2007 Z. z., zákon o ochrane spotrebiteľa
  • § 49 zákona č. 372/1990 Zb., zákon o priestupkoch
  • §§ 189, 190, 192 a 360 zákona č. 300/2005 Z. z., trestného zákona

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: