Zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb

Ján Benko | 03.11.2015
Zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb

Nový zákon o cezhraničnej spolupráci zefektívni kontrolu a má odradiť od nelegálneho zamestnávania. Prinesie však hromadu administratívnych povinností.

Zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov” alebo “zákon”) upravuje pôsobnosť Národného inšpektorátu práce a inšpektorátov práce pri:

  • cezhraničnej spolupráci s príslušným orgánom iného členského štátu,
  • kontrole dodržiavania pravidiel vysielania zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb,
  • identifikácii vyslania a vymáhaní pokút.

Ďalej zákon upravuje:

  • povinnosti hosťujúceho zamestnávateľa,
  • povinnosti domáceho zamestnávateľa.

Zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov sa venuje v prevažnej časti postupom Národného inšpektorátu práce a inšpektorátov práce (regionálnych) pri spolupráci s príslušnými orgánmi iného členského štátu. Pre domácich zamestnávateľov je relevantné predovšetkým:

  • doručovanie rozhodnutia o uložení pokuty v inom členskom štáte prostredníctvom Národného inšpektorátu práce,
  • vymáhanie pokuty uloženej právoplatným a vykonateľným rozhodnutím v inom členskom štáte.

Poznámka: Ak o zabezpečenie vymáhania pokuty uloženej v inom členskom štáte požiada príslušný orgán iného členského štátu, pohľadávka sa bude považovať za pohľadávku Slovenskej republiky. Obdobne to bude platiť aj naopak. V SR bude vymáhanie zabezpečovať inšpektorát práce (regionálny). Doručené rozhodnutie je exekučným titulom. Exekúciu bude možné odložiť, napríklad podaním opravného prostriedku (odvolania) proti rozhodnutiu o uložení pokuty.

Okrem nového zákona sa novelizujú aj ďalšie právne predpisy z oblasti kontroly zamestnávania a dodržiavania pracovných podmienok. Prehlbovanie cezhraničnej spolupráce, definovanie sankčných mechanizmov a udeľovanie pokút je reakciou zo strany štátu na reálne skutočnosti, akou je napríklad situácia uvedená v dôvodovej správe.

Subjekt so sídlom v Slovenskej republike si “objedná službu od subjektu usadeného napr. v Českej republike, pričom subjekt usadený v Českej republike poskytuje túto službu na základe dohody o vykonaní práce uzatvorenej podľa Zákonníka práce Českej republiky občanmi Slovenskej republiky, ktorí obvykle pracujú na území Slovenskej republiky a ktorí nepreukážu príslušnosť k českému systému sociálneho poistenia prostredníctvom formuláru A1, a teda majú byť prihlásení do slovenského systému sociálneho zabezpečenia. Keďže zamestnanci nie sú prihlásení do slovenského systému sociálneho poistenia, je naplnená definícia nelegálneho zamestnávania podľa slovenského zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní osobami, ktoré pracujú na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že takýto postup si v mnohých prípadoch vyžiadal práve subjekt na území Slovenskej republiky, je potrebné, aby bol spoluzodpovedný za dodržanie právnych predpisov o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní na území Slovenskej republiky.”

Povinnosti hosťujúceho zamestnávateľa

Hosťujúci zamestnávateľ (zamestnávateľ, ktorý má sídlo v inom členskom štáte a vysiela zamestnanca do SR) je povinný najneskôr v deň vyslania oznámiť Národnému inšpektorátu práce:

  • svoje obchodné meno a sídlo, ak ide o právnickú osobu, a svoje obchodné meno alebo meno a priezvisko, ak sa líši od obchodného mena, a miesto trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu,
  • svoje identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené, a register, v ktorom je zapísaný,
  • predpokladaný počet vyslaných zamestnancov,
  • meno, priezvisko, dátum narodenia, miesto trvalého pobytu a štátne občianstvo vyslaného zamestnanca,
  • deň začatia a skončenia vyslania,
  • miesto výkonu práce a druh práce vykonávanej vyslaným zamestnancom počas vyslania,
  • názov služby alebo služieb, ktoré bude hosťujúci zamestnávateľ poskytovať prostredníctvom vyslaného zamestnanca v SR,
  • meno, priezvisko a adresu osoby poverenej na doručovanie písomností, ktorá sa počas vyslania bude nachádzať na území SR.

Uvedené skutočnosti možno Národnému inšpektorátu práce oznámiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Národný inšpektorát práce vedie o týchto informáciách evidenciu a sprístupňuje ju inšpektorátom práce (regionálnym).

Hosťujúci zamestnávateľ je zo zákona povinný počas vyslania v mieste výkonu práce:

  • uchovávať pracovnú zmluvu alebo iný doklad potvrdzujúci pracovnoprávny vzťah s vyslaným zamestnancom,
  • viesť a uchovávať evidenciu pracovného času vyslaného zamestnanca v rozsahu podľa § 99 Zákonníka práce (t. j. v rovnakom rozsahu ako je určený pre štandardných zamestnancov),
  • uchovávať doklady o mzde vyplatenej vyslanému zamestnancovi za prácu vykonanú počas vyslania.

Na žiadosť inšpektorátu práce (regionálneho) mu musí hosťujúci zamestnávateľ predložiť:

  • dokumenty podľa predchádzajúceho odseku (napr. pracovnú zmluvu, evidenciu pracovného času, doklady o mzde),
  • doručiť tieto dokumenty aj po skončení vyslania,
  • predložiť preklad týchto dokumentov alebo ich častí do slovenského jazyka v primeranej lehote určenej inšpektorátom práce.

Pokutu za porušenie administratívnych povinností hosťujúceho zamestnávateľa je oprávnený (=môže) uložiť inšpektorát práce (regionálny) až do výšky 100 000 Eur.

Ochrana minimálnych mzdových nárokov hosťujúcich zamestnancov

Začiatkom marca tohto roka nadobudla účinnosť novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len “Zákonník práce”), ktorou sa prijali opatrenia zabezpečujúce ochranu mzdových nárokov dočasne prideleného zamestnanca. Užívateľský zamestnávateľ (resp. nájomca zamestnanca) je taktiež zodpovedný za vyplatenie mzdy dočasne pridelenému zamestnancovi, ktorá je porovnateľná so mzdou porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa.

Tento mechanizmus má fungovať primerane aj pri cezhraničnom poskytovaní zamestnancov, pričom za vyplatenie mzdy (vo výške minimálnej mzdy vrátane minimálnych mzdových nárokov a mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas) je spoločne a nerozdielne s hosťujúcim zamestnávateľom zodpovedný dodávateľ služby na území Slovenskej republiky.

Keďže ide o transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady, rovnaké pravidlá musia platiť aj v iných členských štátoch. Dodávateľ služby na území iného členského štátu by mal byť spoluzodpovedný za vyplatenie minimálnych mzdových nárokov platných v inom členskom štáte slovenskému hosťujúcemu zamestnancovi. Primárne je zodpovedný za vyplatenie minimálnych mzdových nárokov (taríf) domáci zamestnávateľ (ten, ktorý zamestnanca vysiela).

Aby dodávateľ služby vedel, či mu vznikol záväzok vyplatiť mzdu alebo jej časť, má právo požiadať hosťujúceho zamestnávateľa o informácie o splatných mzdách poskytnutých hosťujúcim zamestnancom. Ten mu musí tieto informácie poskytnúť bezodkladne, vrátane potrebných osobných údajov hosťujúcich zamestnancov.

O autorovi

Ing. Ján Benko

Zvedavo a rád do hĺbky skúmam otázky a témy, ktoré iní prebádali len málo. V spoločnosti Účtovná jednotka, s.r.o. spolu s kolegami podnikateľom odhaľujeme chodníčky, ktoré ich povedú zákonnou, no finančne únosnejšou cestou. Každodenným spoločníkom je mi legislatívne dianie a výzvy, ktorým slovenskí podnikatelia čelia. K mojim osobným prioritám patrí neustále vzdelávanie a vo voľnom čase ma zaujíma politika, literatúra a skúmanie čohokoľvek nového.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: