Aké sú riziká spojené s nelegálnym zamestnávaním – prácou načierno?

Oliver Uraz | 07.10.2015
Aké sú riziká spojené s nelegálnym zamestnávaním – prácou načierno?

Kedy v súvislosti s nelegálnym zamestnávaním hrozí podnikateľom pokuta od inšpektorátu práce, zákaz čerpania dotácií alebo nemožnosť účasti vo verejnom obstarávaní.

V predošlom článku sme si pripomenuli, v akých situáciách najčastejšie dochádza k nelegálnemu zamestnávaniu – práca bez pracovnej zmluvy, neprihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne, zamestnávanie cudzinca bez pracovného povolenia, práca na živnosť alebo využívanie neplatených stáží študentov. V nasledujúcom príspevku prinášame prehľad štátnych orgánov, ktoré prácu načierno sankcionujú, ako aj dôležité informácie o rizikách, ktorým sa podnikatelia vystavujú pri nelegálnom zamestnávaní.

Kto nelegálne zamestnávanie kontroluje?

Štátna správa kontroluje podnikateľov v oblasti nelegálneho zamestnávania prostredníctvom:

  • Inšpektorátu práce,
  • Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, a
  • Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Kontrolu nelegálneho zamestnávania vykonávajú tieto orgány spoločne a vzájomne si pri výkone kontrolných oprávnení poskytujú súčinnosť. V praxi je najčastejšie možné sa stretnúť s kontrolou zo strany inšpektorátu práce, ktorý má k výkonu tejto činnosti zriadené špecializované tímy útvaru kontroly nelegálneho zamestnávania – všeobecne známe ako „Kobra“.

Poznámka: Podnikateľ už nemôže od osoby vykonávajúcej kontrolu vyžadovať, aby mu predložila písomné poverenie na výkon kontroly. Kontrolórovi postačí preukázať sa preukazom kontrolóra.

Aká je pokuta za nelegálne zamestnávanie?

Typickou sankciou, ktorú kontrolné orgány využívajú pri zistení nelegálneho zamestnávania, sú pokuty. Ich rozsah sa pohybuje v rozmedzí od 2 000 Eur do 200 000 Eur, pokiaľ je však zistené nelegálne zamestnávanie viac než jednej osoby, minimálna hranica sa zvyšuje na 5 000 Eur.

Je vhodné upozorniť, že to, či pokutu vôbec uložiť, nie je v prípade zistenia nelegálneho zamestnávania na úvahe kontrolného orgánu. Pokutu ako takú uložiť musí, zvážiť môže v rámci daných mantinelov len jej výšku. Jej konkrétna výška sa pritom vždy bude odvíjať od danej situácie, ovplyvní ju hlavne počet nelegálnych zamestnancov, doba ich nelegálneho zamestnávania a škoda, ktorú svojim konaním štátu, prípadne aj takýmto pracovníkom, podnikateľ spôsobil.

Príklad: Dá sa očakávať, že v prípade podnikateľa, u ktorého v dôsledku chybnej administrácie pracovných zmlúv nových zamestnancov nedošlo v dôsledku omylu k včasnému prihláseniu zamestnanca do Sociálnej poisťovne a tento stav netrvá dlhodobo, bude pokuta relatívne mierna. Ak však pôjde o prípad, kedy podnikateľ dlhodobo a u všetkých svojich „zamestnancov“ úmyselne využíva „zamestnanie na živnosť“, je pravdepodobné, že výška pokuty bude mieriť vyššie.“

Vylúčenie z verejného obstarávania a nemožnosť čerpať dotácie

Preukázanie nelegálneho zamestnávania môže podnikateľa obmedziť aj v jeho ekonomických aktivitách na trhu. Nelegálne zamestnávanie je totiž považované za závažné porušenie odborných povinností podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Podnikateľ, ktorému v predchádzajúcich troch rokoch bolo preukázané nelegálne zamestnávanie, sa tak nemôže zúčastniť žiadnej súťaže o vyhlásenú verejnú zákazku.

Ďalším dôsledkom preukázaného nelegálneho zamestnávania je strata možnosti podnikateľa uchádzať sa o čerpanie verejných dotácií.

Aj v tomto prípade tak platí, že pokiaľ sa podnikateľ v posledných troch rokoch dopustil nelegálneho zamestnávania, nemôže mu byť poskytnutá dotácia zo štátneho rozpočtu, ani podpora z fondov Európskej únie.

Príklad: Poľnohospodár, ktorý pri sezónnom zbere ovocia využije platenú výpomoc bez pracovnej zmluvy, alebo iba neskoro prihlási zamestnanca do Sociálnej poisťovne a ktorému za to bude uložená pokuta, stratí na tri roky možnosť čerpať dotácie, na ktorých je jeho podnikanie do značnej miery závislé.

Zoznam porušovateľov zákazu nelegálneho zamestnávania

Dôsledkom nelegálneho zamestnávania, ktorý síce nemá na podnikateľa okamžitý ekonomický dopad, avšak jeho nepriame dôsledky môžu byť ešte širšie, je zverejnenie identifikácie takéhoto podnikateľa vo verejne prístupnom zozname porušovateľov zákazu nelegálneho zamestnávania , ktorý vedie Národný inšpektorát práce.

V zozname sa takýto podnikateľ vedie po dobu piatich rokov, pričom je zrejmé, že táto evidencia môže do značnej miery narušiť kredibilitu jeho podnikania u domácich či zahraničných partnerov.

Dôležité právne predpisy, ktoré problematiku sankcií za nelegálne zamestnávanie upravujú

  • Zákon č. 125/2006 Z. z., o inšpekcii práce
  • § 26 odst. 1 písm. g) zákona č. 25/2006 Z. z., o verejnom obstarávaní
  • § 8a odst. 4 písm. d) zákona č. 523/2004 Z. z., o rozpočtových pravidlách verejnej správy

O autorovi

Mgr. Oliver Uraz

Zameriava sa na oblasť súkromného práva, najmä na riešenie obchodných záležitostí a komplexnú správu pohľadávok. Absolvoval Právnickú fakultu Masarykovej univerzity v Brne a pôsobí ako advokátsky koncipient v kancelárii Havel, Holásek & Partners.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: