Kedy sa zamestnávateľ dopúšťa nelegálneho zamestnávania?

Tomáš Vavro | 30.09.2015
Kedy sa zamestnávateľ dopúšťa nelegálneho zamestnávania?

Aké situácie sa považujú za nelegálne zamestnávanie (prácu načierno).

Podnikatelia sa dnes snažia optimalizovať svoje náklady rôznymi spôsobmi. Medzi ne patrí napríklad práca na ústnu dohodu bez platenia daní a odvodov alebo práca na živnosť. Zákon takéto pokusy podnikateľov predpokladá, a preto zavádza pojem nelegálne zamestnávanie. V tomto článku sa dočítate o najčastejších situáciách, kedy sa podnikatelia dopúšťajú nelegálneho zamestnávania.

Nelegálne zamestnávanie pri práci bez pracovnej zmluvy

Jedným z prípadov nelegálneho zamestnávania je ten, kedy zamestnávateľ neuzavrie so svojim zamestnancom písomnú pracovnú zmluvu, teda pri rozličných prácach na ústnu dohodu. I keď pracovná zmluva so všetkými povinnými náležitosťami neexistuje, pracovný pomer aj tak vznikne a zamestnanec i zamestnávateľ majú všetky práva a povinnosti dané zákonníkom práce (výpovedná doba, nárok na dovolenku a pod.).

Príklad: Predtým, než dôjde k uzavretiu pracovnej zmluvy, si zamestnávateľ svojho zamestnanca na týždeň vyskúša bez akejkoľvek dohody. Zamestnávateľ sa v takomto prípade dopúšťa nelegálneho zamestnávania a súčasne medzi ním a zamestnancom vzniká pracovný pomer. Neskoršie uzavretie písomnej pracovnej zmluvy je už len potvrdením existujúceho pracovného pomeru, čo má za následok napríklad nemožnosť dohodnúť si skúšobnú dobu – aj keď bude súčasťou pracovnej zmluvy, skúšobná doba bude neplatná. Zamestnávateľom sa preto odporúča uzatvoriť aspoň krátkodobú dohodu o vykonaní práce alebo o dohodu pracovnej činnosti.

Pripomíname, že výpomoc na základe ústnej dohody, a to bez potreby platenia mzdy, daní a odvodov, je možná iba medzi rodinnými príslušníkmi v priamom rade. Viac o tejto možnosti sa dočítate v článku: Kedy je neplatená stáž, prax alebo výpomoc vo firme legálna?

Nelegálne zamestnávanie pri neprihlásení zamestnanca do Sociálnej poisťovne

Zákon od každého zamestnávateľa vyžaduje, aby prihlásili svojho zamestnanca do Sociálnej poisťovne, a to najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Ak tak neučiní, a to napriek tomu, že so zamestnancom uzavrel písomnú pracovnú zmluvu, opäť sa dopúšťa nelegálneho zamestnávania.

Nelegálne zamestnávanie cudzincov

Za cudzinca je považovaná osoba, ktorá nie je občanom niektorého z členských štátov Európskej únie. K tomu, aby mohol zamestnávateľ legálne zamestnávať cudzincov, musia byť splnené nasledujúce podmienky:

  • cudzincovi bolo udelené povolenie na zamestnanie a povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania,
  • cudzinec je držiteľom modrej karty Európskej únie,
  • ide o žiadateľa o azyl, ktorému vstup na trh práce umožňuje osobitný predpis.

Bez splnenia týchto podmienok sa zamestnávateľ dopúšťa nelegálneho zamestnávania.

Nelegálne zamestnávanie pri práci na živnosť

Podnikatelia dnes pomerne často obchádzajú zákon tým, že namiesto pracovnej zmluvy uzatvoria obchodnú zmluvu (obvykle zmluvu o dielo, mandátnu zmluvu alebo zmluvu o spolupráci), na základe ktorej „zamestnanec“ svoje činnosti fakturuje. Ak vzájomná spolupráca založená obchodnou zmluvou naplní znaky závislej práce, podnikateľ sa dopúšťa nelegálneho zamestnávania.

Pre úplnosť pripomíname, že znaky závislej práce sú nasledujúce:

  • existuje vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,
  • zamestnanec prácu vykonáva osobne, podľa pokynov zamestnávateľa a v jeho mene,
  • zamestnanec prácu vykonáva v pracovnom čase určenom zamestnávateľom,
  • zamestnanec prácu vykonáva za odmenu.

Aby sa zamestnávatelia čo najviac eliminovali riziko postihu za prácu na živnosť (švarc systém), využívajú krížové účtovanie medzi 3 a viac podnikateľmi, prácu z domova a pod.

Nelegálne zamestnávanie pri neplatených stážach študentov

Pracovné stáže študentov sú dnes pomerne bežné. Vo väčšine prípadov pritom platí, že študenti nie sú za svoju činnosť nijak odmeňovaní. Pokiaľ takáto činnosť naplní vyššie uvedené znaky závislej práce (študent sa riadi pokynmi zamestnávateľa, na stáž dochádza v presne stanovený čas a pod.), pôjde o ďalší prípad nelegálneho zamestnávania. Platí totiž, že za prácu prináleží odmena.

Zámer podnikateľa vyskúšať si schopnosti študenta predtým, než s ním uzavrie pracovnú zmluvu, možno legálne zrealizovať iba za predpokladu splnenia týchto podmienok:

  • spolupráca podnikateľa a študenta bude založená na báze dobrovoľnosti (študent sa neriadi jeho pokynmi, ale sleduje prácu riadnych zamestnancov, pri ktorej príležitostne vypomáha),
  • študent dochádza na stáž v taký čas, ktorý nie je určený zo strany podnikateľa,
  • medzi podnikateľom a študentom je uzatvorená tzv. inominátna, teda nepomenovaná zmluva, ktorá jednak upraví podmienky spolupráce a jednak poslúži ako dôkaz pre prípadnú kontrolu Inšpektorátu práce.

Sankcie za nelegálne zamestnávanie

Podnikatelia sa pri nelegálnom zamestnávaní vystavujú mnohým rizikám – pokute v minimálnej výške 2000 EUR (ktorá musí byť uložená), zákazu čerpania štátnych alebo európskych dotácií ako i nemožnosti účasti vo verejnom obstarávaní. Bližšie informácie o týchto sankciách prinesieme v našom nasledujúcom článku.

Dôležité právne predpisy, ktoré problematiku nelegálneho zamestnávania upravujú

  • Zákon č. 82/2006 Z. z., zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
  • Zákon č. 311/2001 Z. z., zákonník práce
  • § 19 zákona č. 125/2006 Z. z., zákon o inšpekcii práce

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: