Zamestnanec na pracovnej ceste a cestovný príkaz

Oliver Uraz | 16.09.2015
Zamestnanec na pracovnej ceste a cestovný príkaz

Prehľad najdôležitejších informácií ohľadom podmienok pracovnej cesty zamestnanca a náležitostí cestovného príkazu.

V dnešnom mobilnom svete je bežnou záležitosťou, že firma nepôsobí len v mieste svojho sídla, ale vysiela zamestnancov poskytovať služby po celom kraji, štáte, či do zahraničia. Zamestnanci sa tak pravidelne nachádzajú na pracovných cestách. V nasledujúcom článku predstavíme, kedy môže byť zamestnanec na pracovnú cestu vyslaný, a aké sú ďalšie povinnosti spojené s absolvovaním pracovnej cesty.

Kedy je zamestnanec na pracovnej ceste

Podľa zákonníka práce sa na pracovnej ceste zamestnanec nachádza vždy, ak ho zamestnávateľ v súvislosti s výkonom pracovných povinností na nevyhnutnú dobu vyšle mimo jeho dohodnutého miesta výkonu práce. Miesto výkonu práce je povinnou náležitosťou pracovnej zmluvy, takže by ho mal mať určené každý zamestnanec. Pokiaľ nejde o zvlášť odôvodnené prípady, miesto výkonu práce by nemalo byť dohodnuté pre širšie územie než obec.

Ak teda pracovná zmluva stanoví, že miestom výkonu práce je v Bratislava, bude takéto vymedzenie platné. Ak však pracovná zmluva stanoví, že miestom výkonu práce je Slovensku, bude takéto vymedzenie neplatné, nakoľko by poškodzovalo práva zamestnanca - napríklad v súvislosti s poskytovaním cestovných náhrad.

Príklad: To, že zamestnanec pri svojej práci bežne precestuje celé Slovensko samo o sebe neznamená, že je to dôvod pre určenie miesta výkonu práce ako celé územie SR. Napríklad vodič autobusu diaľkovej dopravy, aj keď na trase Bratislava – Košice precestuje celú krajinu, má miesto výkonu práce z ktorého pravidelne odchádza a do ktorého sa pravidelne vracia, napr. Bratislavu.

Pokiaľ ide o dobu, na ktorú môže byť zamestnanec na pracovnú cestu vyslaný, zákonník práce nepozná žiadny konkrétny časový strop. To, aká doba je pre pracovnú cestu nevyhnutná, vyplynie vždy z konkrétnej situácie. Jej dĺžka však musí byť zdôvodniteľná povahou pracovných povinností, ktoré má na nej zamestnanec vykonať.

Pracovná cesta so súhlasom a bez súhlasu zamestnanca

Vo všeobecnosti môže zamestnávateľ zamestnanca vyslať na pracovnú cestu len s jeho súhlasom. V praxi je však táto zásada do značnej miery potlačená. Často sa totiž uplatní niektorá z nasledujúcich podmienok, za splnenia ktorých je možné zamestnanca na pracovnú cestu vyslať aj bez jeho individuálneho súhlasu:

  • Súhlas s vysielaním na pracovné cesty je možné zahrnúť priamo do pracovnej zmluvy. V takom prípade sa tento súhlas bude vzťahovať na všetky pracovné cesty , ktoré zamestnanec počas svojho zamestnania vykoná.
  • Vysielanie na pracovné cesty môže vyplývať z povahy dohodnutej práce . V takom prípade sa súhlas zamestnanca s pracovnými cestami odvodzuje z toho, že súhlasil s výkonom tohto typu práce.
  • Pracovná cesta sa nevykonáva mimo obvod obce pravidelného pracoviska zamestnanca. Ak má zamestnanec ako miesto výkonu práce dohodnutú presnú adresu (napríklad sídlo firmy), je striktne vzaté na pracovnej ceste hneď ako prejde východovými dverami. Ak však ide o pracovnú cestu v obci jeho pravidelného pracoviska, nie je súhlas nutný. Pravidelné pracovisko zamestnanca môže byť v pracovnej zmluve vymedzené odlišne od miesta výkonu práce. Ak osobitné vymedzenie chýba, za pravidelné pracovisko sa považuje práve dohodnuté miesto výkonu práce.
  • Pracovná cesta sa nevykonáva mimo obvod obce bydliska zamestnanca. Pozor, za bydlisko zamestnanca sa považuje miesto, kde zamestnanec zvyčajne býva, nemusí ísť o miesto jeho úradného pobytu.

Príklad: Ak má zamestnanec v pracovnej zmluve dohodnutý druh práce ako stavebný dozor, je zjavné, že z povahy veci musí túto svoju prácu vykonávať vo významnej miere aj v „teréne“, na stavbách, ktorých poloha sa bude odvíjať od zákaziek pre stavebnú firmu. V prípade takéhoto druhu práce tak ďalšie súhlasy s pracovnými cestami nie sú nutné.

Cestovný príkaz a vyúčtovanie pracovnej cesty

Skutočnosť, že zamestnanec má vykonať, a že vykonal pracovnú cestu, podlieha evidenčnej povinnosti, ktorú reguluje zákon o cestovných náhradách. V prvom rade je nutné podotknúť, že zákon o cestovných náhradách chápe pracovnú cestu o niečo inak, než zákonník práce. Podľa zákona o cestovných náhradách sa totiž zamestnanec na pracovnej ceste nachádza v prípade, že svoje pracovné povinnosti plní mimo miesta jeho pravidelného pracoviska.

V praxi to značí, že ak má zamestnanec dohodnuté miesto pravidelného pracoviska inak než miesto výkonu práce, nemusí jeho pracovná cesta podľa zákonníka práce podliehať povinnostiam podľa zákona o cestovných náhradách.

Príklad: Ako miesto výkonu práce má zamestnanec doručovateľskej spoločnosti dohodnuté miesto sídla spoločnosti, ako jeho pravidelné pracovisko je však určená celá obec (napr. Prešov). Ak zamestnanec bude doručovať balík na území Prešova, bude síce z hľadiska zákonníka práce na pracovnej ceste, takáto cesta však nebude podliehať povinnostiam podľa zákona o cestovných náhradách.

Výkon práce, ktorý je pracovnou cestou podľa zákona o cestovných náhradách pritom podlieha dvom základným evidenciám – cestovnému príkazu a vyúčtovaniu pracovnej cesty.

Cestovný príkaz je písomný doklad, ktorý zamestnávateľ vystaví zamestnancovi idúcemu na pracovnú cestu. Takýto doklad musí obsahovať minimálne nasledujúce informácie:

  • Miesto nástupu pracovnej cesty
  • Miesto výkonu práce
  • Čas trvania pracovnej cesty
  • Spôsob dopravy na pracovnej cesty
  • Miesto ukončenia pracovnej cesty

V rámci podmienok určených v cestovnom príkaze musí zamestnávateľ dbať na oprávnené záujmy zamestnanca, napríklad v prípade zaoceánskej pracovnej cesty tak prakticky nemá inú možnosť, než určiť ako spôsob dopravy lietadlo.

Vyúčtovanie pracovnej cesty je doklad vystavený po ukončení pracovnej cesty, ktorý preukazuje nároky zamestnanca na náhrady, ktoré mu za vykonanie pracovnej cesty prináležia, a to konkrétne:

  • náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
  • náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
  • stravné,

· náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov (ak napríklad zamestnanec musel využiť spoplatnené internetové pripojenie)

V prípade, že pracovná cesta trvala viac ako sedem dní, zamestnanec môže vyúčtovať aj cestovné výdavky spojené s návštevou jeho rodiny.

Konkrétna podoba cestovného príkazu ani vyúčtovania pracovnej cesty pritom nie je stanovená, je preto možné využiť aj rôzne online aplikácie. Samostatnou kapitolou je potom spôsob určovania konkrétnej výšky cestovných náhrad.

Dôležité právne predpisy, ktoré problematiku pracovnej cesty a cestovného príkazu upravujú

  • Zákon č. 311/2001 Z.z., zákonník práce, v platnom znení
  • Zákon č. 283/2002 Z.z., o cestovných náhradách, v platnom znení

O autorovi

Mgr. Oliver Uraz

Zameriava sa na oblasť súkromného práva, najmä na riešenie obchodných záležitostí a komplexnú správu pohľadávok. Absolvoval Právnickú fakultu Masarykovej univerzity v Brne a pôsobí ako advokátsky koncipient v kancelárii Havel, Holásek & Partners.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: