Ochrana proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti

Norbert Seneši | 22.09.2015
Ochrana proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti

Mnohí z podnikateľov možno ani nevedia, že patria medzi osoby, na ktoré sa vzťahujú zákonné povinnosti vyplývajúce z ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.

Zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti

Práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu sú upravené v zákone č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti“). Odbornému pojmu legalizácia príjmov z trestnej činnosti sa ľudovo zvykne hovoriť aj „pranie špinavých peňazí“.

Legalizáciou príjmov z trestnej činnosti sa rozumie úmyselné konanie spočívajúce v:

  • zmene povahy majetku alebo prevode majetku s vedomím, že tento majetok pochádza z trestnej činnosti, s cieľom utajenia alebo zakrytia nezákonného pôvodu majetku alebo s cieľom napomáhania osobe, ktorá sa podieľa na páchaní takejto trestnej činnosti, aby sa vyhla právnym dôsledkom svojho konania,
  • utajení alebo zakrytí pôvodu alebo povahy majetku, umiestnenia alebo premiestnenia majetku, vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku s vedomím, že tento majetok pochádza z trestnej činnosti,
  • nadobudnutí, držbe, užívaní a požívaní majetku s vedomím, že tento majetok pochádza z trestnej činnosti,
  • účasti na konaní podľa písmen a) až c), a to aj vo forme spolčenia, napomáhania, podnecovania a navádzania, ako aj v pokuse o takéto konanie.

Ak patríte medzi „povinné osoby“, vyplývajú Vám zo zákona mnohé povinnosti

Je samozrejmé, že jednotlivé zložky Ministerstva vnútra SR nemôžu disponovať informáciami o všetkých transakciách, ktoré môžu indikovať legalizáciu príjmov z trestnej činnosti. Z tohto dôvodu sa vyžaduje pri odhaľovaní takéhoto konania aj participácia podnikateľskej sféry. Zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti má preto „vytipovaných“ niekoľko podnikateľov podľa predmetov ich činnosti, u ktorých je vysoká pravdepodobnosť, že sa môžu s informáciami naznačujúcimi legalizáciu príjmov z trestnej činnosti stretnúť. Títo podnikatelia sú označovaní ako tzv. „povinné osoby“.

Povinnými osobami v zmysle § 5 zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti sú predovšetkým:

  • banka a iná finančná inštitúcia (poisťovňa, zmenáreň, finančný agent a pod.),
  • audítor, účtovník, daňový poradca,
  • sprostredkovateľ predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná kancelária),
  • poštový podnik (Slovenská pošta, kuriérska spoločnosť),
  • prevádzkovateľ hazardnej hry (stávková kancelária),
  • osoba oprávnená prevádzkovať záložňu,
  • súdny exekútor, správca konkurzného a reštrukturalizačného konania,
  • advokát alebo notár, ak poskytuje klientovi právnu službu ohľadom založenia spoločnosti, nákupu a predaja nehnuteľností, obchodných podielov, cenných papierov, otvorenia a správy účtu v banke,
  • osoba oprávnená vykonávať činnosť organizačného a ekonomického poradcu, služby verejných nosičov a poslov alebo zasielateľstvo,
  • veriteľ, ktorý je fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
  • poskytovateľ služieb správy majetku alebo služieb pre obchodné spoločnosti,
  • osoba oprávnená prevádzkovať aukčnú sieň, obchodovať s umeleckými dielami, zberateľskými predmetmi, starožitnosťami, kultúrnymi pamiatkami, kultúrnymi predmetmi, drahými kovmi alebo drahými kameňmi.

Firmy by sa preto mali dobre pozrieť do predmetov svojej činnosti uvedených v obchodnom registri, kde v mnohých prípadoch vyskytuje ako predmet ich činnosti aj vedenie účtovníctva alebo ekonomické poradenstvo. Dôležité tiež je, že povinnou osobou je aj podnikateľ, ktorý nie je vyššie vymenovaný, ak vykoná obchod v hotovosti v hodnote najmenej 15 000 eur bez ohľadu na to, či je obchod vykonaný jednotlivo alebo ako viaceré na seba nadväzujúce obchody, ktoré sú alebo môžu byť prepojené.

Poznámka: V zmysle zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti by sa už na základe vykonania jedného obchodu v hotovosti bežný podnikateľ nemal stať povinnou osobou (iba v prípade porušenia tohto zákona). Dôvodom je, že platba v hotovosti podnikateľom (jej prijatie alebo odovzdanie) je podľa tohto zákona v hodnote prevyšujúcej 5 000 eur od roku 2013 zakázaná. Existujú aj výnimky, napríklad zmenárenská alebo banková činnosť. Viac o tomto obmedzení sa dočítate v článku Obmedzenie platieb v hotovosti od roku 2013.

Aký obchod sa považuje za neobvyklú obchodnú operáciu?

Zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti rozumie neobvyklou obchodnou operáciou právny úkon alebo iný úkon, ktorý nasvedčuje tomu, že jeho vykonaním môže dôjsť k legalizácii príjmov z trestnej činnosti alebo financovaniu terorizmu.

Za neobvyklú obchodnú operáciou je potrebné považovať najmä obchod:

  • ktorý vzhľadom na svoju zložitosť, nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov alebo inú svoju povahu zjavne vybočuje z bežného rámca alebo povahy určitého druhu obchodu alebo obchodu určitého klienta,
  • ktorý nemá žiaden zrejmý ekonomický účel alebo zrejmý zákonný účel,
  • pri ktorom sa klient odmieta identifikovať alebo poskytnúť údaje potrebné na vykonanie starostlivosti povinnou osobou,
  • pri ktorom klient odmieta poskytnúť informácie o pripravovanom obchode alebo sa snaží poskytnúť čo najmenej informácií,
  • pri ktorom sú použité finančné prostriedky nízkej menovitej hodnoty v neprimerane vysokom objeme,
  • s klientom, u ktorého možno predpokladať, že vzhľadom na jeho zamestnanie, postavenie alebo inú charakteristiku nie je alebo nemôže byť vlastníkom potrebných finančných prostriedkov,
  • pri ktorom objem finančných prostriedkov, s ktorými klient disponuje, je v zjavnom nepomere k povahe alebo rozsahu jeho podnikateľskej činnosti alebo ním deklarovaným majetkovým pomerom.

Zoznam činností, ktoré musí povinná osoba podľa zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti vykonávať vo vzťahu ku klientovi

Zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti v § 10 až 12 definuje tri úrovne starostlivostí (povinností) povinných osôb, ktoré musia vykonávať vo vzťahu ku klientovi a jeho obchodným operáciám: základná starostlivosť, zjednodušená starostlivosť, zvýšená starostlivosť.

Základná starostlivosť povinnej osoby vo vzťahu ku klientovi zahŕňa:

  1. identifikáciu klienta a overenie jeho identifikácie,
  2. v závislosti od rizika identifikáciu konečného užívateľa výhod aj prijatie primeraných opatrení na overenie jeho identifikácie vrátane opatrení na zistenie vlastníckej štruktúry a riadiacej štruktúry klienta (ak je právnickou osobou),
  3. získanie informácií o účele a plánovanej povahe obchodného vzťahu,
  4. vykonávanie priebežného monitorovania obchodného vzťahu a
  5. v závislosti od rizika zisťovanie pôvodu finančných prostriedkov a zabezpečenie aktualizácie dokumentov, údajov alebo informácií, ktoré má povinná osoba k dispozícii o klientovi.

V zmysle § 10 ods. 4 zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti rozsah základnej starostlivosti povinná osoba určí v závislosti od rizika legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Povinná osoba je povinná vykonať vyššie popísanú základnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi pri uzatváraní obchodného vzťahu, pri príležitostnom obchode mimo obchodného vzťahu v hodnote najmenej 15 000 eur, pri podozrení, že klient pripravuje alebo vykonáva neobvyklú obchodnú operáciu bez ohľadu na hodnotu obchodu a pri pochybnostiach o pravdivosti alebo úplnosti predtým získaných identifikačných údajov o klientovi.

Zjednodušená starostlivosť je upravená v § 11 zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Zjednodušená starostlivosť sa aplikuje vtedy, ak je klientom banka, poisťovňa, iná finančná inštitúciu, právnická osoba, ktorej cenné papiere sú obchodované na burze a pri obchodoch s nízkym rizikom legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Za menej rizikový obchod sa považuje najmä taký, pri ktorom zmluva má písomnú formu, platba sa uskutočňuje prostredníctvom bankového účtu vedeného v banke členského štátu Európskej únie alebo tretieho štátu, ktorý vykonáva opatrenia proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a hodnota obchodu nepresahuje 15 000 eur. Pri zjednodušenej starostlivosti sa nevykonáva základná starostlivosť. Postačuje ak povinná osoba overí, či podľa informácií o klientovi alebo obchode, ktoré má povinná osoba k dispozícii, nie je podozrenie, že klient pripravuje alebo vykonáva neobvyklú obchodnú operáciu.

Zvýšenú starostlivosť je povinná osoba povinná vykonať vtedy, ak podľa informácií, ktoré má k dispozícii, predstavuje niektorý z klientov, niektorý z druhov obchodu alebo niektorý konkrétny obchod vyššie riziko legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Povinná osoba je v tejto situácii povinná vykonať okrem základnej starostlivosti aj ďalšie opatrenia, ktoré sú bližšie opísané v § 12 zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.

Povinnosti povinnej osoby pri zistení neobvyklej obchodnej operácie

Povinná osoba musí v zmysle zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti posudzovať, či pripravovaný alebo vykonávaný obchod spĺňa alebo spĺňa znaky neobvyklej obchodnej operácie. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať najmä zložitým, nezvyčajne veľkým obchodom a všetkým obchodom s nezvyčajnou povahou, ktoré nemajú zrejmý ekonomický účel alebo zrejmý zákonný účel. O týchto obchodoch musí povinná osoba dokonca vyhotoviť písomný záznam, v ktorom budú tieto obchody popísané.

Ak povinná osoba u klienta zistí neobvyklú obchodnú operáciu, vyplýva jej v tejto súvislosti niekoľko povinností, ktoré je možné rozdeliť nasledovne:

  1. odmietnutie uzavretia obchodného vzťahu, ukončenie obchodného vzťahu alebo odmietnutie vykonania obchodu,
  2. zdržanie neobvyklej obchodnej operácie,
  3. nahlásenie neobvyklej obchodnej operácie finančnej spravodajskej jednotke,
  4. zachovávanie mlčanlivosti o ohlásenej neobvyklej obchodnej operácii,
  5. spracovanie a uchovávanie údajov o klientovi,
  6. program vlastnej činnosti povinnej osoby zameraný proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti.

Odmietnutie uzavretia obchodného vzťahu, ukončenie obchodného vzťahu alebo odmietnutie vykonania obchodu

Povinnosťou povinnej osoby je odmietnuť uzavretie obchodného vzťahu, ukončiť obchodný vzťah alebo odmietnuť vykonanie obchodu ak nastane jedna z týchto skutočností:

  • povinná osoba nemôže vykonať identifikáciu klienta a overiť ju,
  • v rizikovejších prípadoch nemožno vykonať a overiť identifikáciu konečného užívateľa výhod, zistiť jeho vlastnícku a riadiacu štruktúru (ak je právnickou osobou),
  • získať informácie o účele a plánovanej povahe obchodného vzťahu.

Zdržanie neobvyklej obchodnej operácie

Ak povinná osoba zistí neobvyklú obchodnú operáciu, je jej povinnosťou ju zdržať vtedy, ak existuje nebezpečenstvo, že jej vykonaním by mohlo byť zmarené alebo sťažené zaistenie príjmov z trestnej činnosti. Zdržaná obchodná operácia sa nahlasuje osobitnému útvaru Policajného zboru, tzv. „finančnej spravodajskej jednotke“. Obchodná operácia sa zdržiava do prijatia informácie o ďalšom postupe od finančnej spravodajskej jednotky, najviac však 48 hodín. Obchodnú operáciu povinná osoba nezdrží vtedy, ak to nie je z prevádzkových alebo technických príčin možné. Nezdržanie neobvyklej obchodnej operácie je tiež potrebné nahlásiť.

Nahlásenie neobvyklej obchodnej operácie finančnej spravodajskej jednotke

Jednou zo základných povinností je okrem jej identifikovania aj bezodkladné nahlásenie neobvyklej obchodnej operácie alebo pokusu o jej vykonanie. Neobvyklá obchodná operácia sa nahlasuje finančnej spravodajskej jednotke osobne, písomne, elektronicky alebo telefonicky. Medzi náležitosti hlásenia patrí identifikácia povinnej osoby (vrátane telefonického kontaktu na osobu zodpovednú za ochranu pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti vo firme), údaje o osobe vykonávajúcej neobvyklú obchodnú transakciu, údaje o neobvyklej obchodnej operácii (vrátane uvedenia dôvodu neobvyklosti, priebehu udalostí, fotokópií dokladov), údaje o ostatných osobách s informáciami o neobvyklej obchodnej transakcii. Hlásenie nesmie obsahovať údaje o zamestnancovi, ktorý neobvyklú obchodnú transakciu zistil.

Zachovávanie mlčanlivosti o ohlásenej neobvyklej obchodnej operácii

Povinná osoba, jej zamestnanci a iné osoby pre ňu konajúce sú viazané mlčanlivosťou o nahlásenej neobvyklej obchodnej operácie ako i o postupoch vykonaných finančnou spravodajskou jednotkou. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť pretrváva aj po skončení pracovného alebo iného vzťahu s povinnou osobou. Pozbavenie mlčanlivosti môže nastať až pri konaní pred Políciou, súdom alebo orgánom oprávneným odoberať oprávnenie na podnikanie.

Spracovanie a uchovávanie údajov o klientovi v zmysle zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti

V rámci vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi je právom povinnej osoby aj získavanie, zaznamenávanie, uchovávanie a iné spracovávania osobných údajov o dotknutých osobách, pričom sa k tomu nevyžaduje ich súhlas v zmysle zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Povinnosťou povinnej osoby je aj uchovávanie údajov a písomných dokladov o vykonaní každého obchodu (nielen neobvyklého) a dokladov získaných v rámci starostlivosti o klienta. Lehota na uchovávanie týchto dokladov je päť rokov.

Program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti

Jednou z najdôležitejších povinností povinných osôb je aj vypracovanie a aktualizácia programu vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti. Ide teda o akúsi firemnú smernicu, v ktorej je popísaný praktický postup od zistenia neobvyklej obchodnej operácie až po jej nahlásenie „šitý na mieru“ podmienok konkrétnej činnosti podnikateľa ako povinnej osoby. Táto povinnosť je často kontrolovaná i sankciovaná finančnou spravodajskou jednotkou. Podrobne o tejto povinnosti sa dočítate v článku Smernica proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti.

Sankcie povinným osobám za nedodržiavanie zákonných povinností

Finančné spravodajské jednotky pravidelne vykonávajú kontroly u povinných osôb. Za porušenie niektorej z povinností povinnej osoby jej hrozí pokuta do výšky 165 969 eur a za opakované porušenie povinností až do výšky 331 939 eur. Zo štatistík vyplýva, že mnohé kontroly sa naozaj končia pokutami vo výške niekoľko tisíc eur. Prehľad o vykonaných kontrolách a najčastejších nedostatkoch zistených finančnou spravodajskou jednotkou u povinných osôb nájdete v článku Sankcie za nedostatky v ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: