Zmeny v reštrukturalizáciách od 29. apríla 2015

Norbert Seneši | 28.05.2015
Zmeny v reštrukturalizáciách od 29. apríla 2015

Novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii mala ako reakcia na reštrukturalizáciu spoločnosti Váhostav vyriešiť poškodzovanie veriteľov v týchto procesoch. Rýchlosť prijatých zmien a absencia pripomienkového konania sa však podpísala pod ich kvalitu.

Rozdiel medzi konkurzom a reštrukturalizáciou

Na úvod článku považujeme za dôležité vysvetliť, čo to vlastne konkurz a reštrukturalizácia je a ako sa môže spoločnosť do konkurzu alebo reštrukturalizácie dostať. Spoločným znakom oboch inštitútov je, že ich „spúšťačom“ je úpadok spoločnosti, ktorá je dlžníkom. Samotný konkurz prichádza do úvahy len vtedy, ak je spoločnosť v úpadku, zatiaľ čo reštrukturalizácia vtedy, keď je spoločnosť v úpadku alebo jej úpadok ešte len hrozí (bližšie o hrozbe úpadku píšeme v poznámke).

Spoločnosť je podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) v úpadku vtedy, ak je predlžená alebo platobne neschopná. Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo, má záporné vlastné imanie (hodnota jeho záväzkov prevyšuje hodnotu jeho majetku) a súčasne má aspoň jedného veriteľa (osobu, voči ktorej má záväzok). Platobne neschopný je ten, kto 30 dní po lehote splatnosti nesplnil aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi.

Hlavný rozdiel medzi konkurzom a reštrukturalizáciou spočíva v dvoch základných otázkach: akým spôsobom budú uspokojovaní veritelia spoločnosti a či bude spoločnosť pokračovať vo svojej podnikateľskej činnosti aj naďalej. V prípade konkurzu dochádza k ukončeniu podnikateľskej činnosti dlžníka, správca konkurznej podstaty speňažuje majetok dlžníka a z tohto výťažku sa uspokojujú veritelia. Výsledkom konkurzu je väčšinou likvidácia spoločnosti a jej výmaz z obchodného registra. V prípade reštrukturalizácie dlžník pokračuje ďalej vo svojej podnikateľskej činnosti pod dohľadom reštrukturalizačného správcu a súdu a veritelia sa uspokojujú v súlade s pravidlami odsúhlaseného reštrukturalizačného plánu. Po skončení reštrukturalizácie spoločnosť ďalej pokračuje vo svojej činnosti. V prípade reštrukturalizácie sa predpokladá väčší rozsah uspokojenia veriteľov ako v prípade konkurzu.

Poznámka: So samotným úpadkom úzko súvisí aj stav, kedy spoločnosti ešte len úpadok hrozí. Hroziaci úpadok je definovaný v novelizovanom zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a už vtedy sa na spoločnosť vzťahujú osobitné pravidlá fungovania. Prečítajte si o tom v článku Spoločnosť v kríze - nový inštitút v Obchodnom zákonníku od 1.1.2016.

Prehľad najdôležitejších zmien v reštrukturalizáciách od 29.04.2015

Novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii prináša do týchto procesov mnoho rozsiahlych zmien. K najvýraznejším zmenám patria napríklad:

  1. proces reštrukturalizácie sa bude môcť uskutočniť len vtedy, ak účtovné závierky dlžníka poskytujú verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka (bude sa vyžadovať vyjadrenie audítora alebo súdneho znalca k účtovnej závierke dlžníka pripojenej k návrhu na povolenie reštrukturalizácie),
  2. na začatie reštrukturalizácie dlžníka sa vyžaduje, aby od skončenia jeho uplynulej reštrukturalizácie alebo jeho právneho predchodcu uplynuli aspoň dva roky,
  3. dôvodom na popretie prihlásenej pohľadávky do reštrukturalizácie nemôže byť skutočnosť, že jej spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka,
  4. povinným bodom reštrukturalizačného plánu bude možnosť výmeny pohľadávok veriteľov za majetkovú účasť na dlžníkovi (z veriteľov dlžníka sa stanú jeho vlastníci),
  5. v rámci reštrukturalizácie bude povinnosťou dlžníka uspokojovať veriteľov nezabezpečených pohľadávok zo svojich budúcich ziskov až do výšky 100 % ich pohľadávok.

V článku sa bližšie zameriame len na posledné dve zmeny, ktoré sa týkajú reštrukturalizácií a považujeme ich za najdôležitejšie.

Výmena pohľadávok veriteľov za majetkovú účasť na dlžníkovi ako povinná súčasť reštrukturalizačného plánu od 29.4.2015

Súčasťou reštrukturalizačného plánu musí byť vydanie akcií alebo iných majetkových účastí na dlžníkovi výmenou za pohľadávky veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky (s výnimkou skupiny veriteľov podriadených pohľadávok) alebo za nové peňažné vklady dlžníkovi. Ak by takýto bod nebol súčasťou reštrukturalizačného plánu, bol by to pre súd jeden z dôvodov, kedy by musel takýto reštrukturalizačný plán povinne zamietnuť. Výška akcií alebo iných majetkových účastí na dlžníkovi, ktoré sa majú vydávať alebo vymieňať za pohľadávky, musí byť minimálne vo výške čistého zisku a iných vlastných zdrojov dlžníka rozdelených jeho členom v posledných dvoch rokoch.

Takéto ustanovenie by mohlo napríklad znamenať, že akciová spoločnosť by podľa reštrukturalizačného plánu musela emitovať akcie a ponúknuť ich svojim veriteľom na výmenu za ich pohľadávky. Veritelia by sa tým stali akcionármi spoločnosti. V prípade spoločnosti s ručením obmedzeným by sa jej veritelia mohli stať získaním podielu na jej základnom imaní spoločníkmi tejto spoločnosti, pričom vkladom do základného imanie by boli ich pohľadávky. Akciová spoločnosť nemá pre počet akcionárov stanovenú hornú hranicu. Ak by sa uskutočnila výmena súčasných akcií za pohľadávky, pravdepodobne by nastal problém v tom, že fixná nominálna hodnota akcie by nemusela byť v súlade výškou pohľadávky každého veriteľa (napríklad menovitá hodnota akcie je 1 000 eur a výška dlhu je 853 eur). Naopak, s. r. o. môže mať najviac 50 spoločníkov, čo môže byť problém vtedy, keď sa takáto spoločnosť dostane do reštrukturalizácie a počet jej veriteľov bude viac ako 50. Otázne tiež je, ako by sa takéto ustanovenie aplikovalo v situácii, kedy by sa do reštrukturalizácie dostala fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nemôže vydávať podiely na základnom imaní ani emitovať akcie.

A na koniec, ustanovuje sa, aby výška podielov na základnom imaní, ktoré budú mať veritelia nezabezpečených pohľadávok možnosť získať, bola aspoň vo výške vyplatených dividend za posledné dva roky. Majitelia spoločnosti tieto následky reštrukturalizácie vopred predpokladajú a môžu sa na ne pripraviť nevyplácaním zisku alebo účtovnými operáciami. Spoločnosť, ktorá sa dostane do reštrukturalizácie, sa väčšinou do týchto problémov dostane práve aj preto, že je niekoľko rokov v strate. Keďže nebude mať za posledné dva roky žiadny zisk alebo ho len úmyselne nebude rozdeľovať svojim spoločníkom, môže byť aj výška podielov na jej základnom imaní ponúkaných veriteľom blízka nule.

Veritelia sa môžu stať vo vzťahu k dlžníkovi spriaznenou osobou, čo ich môže neskôr znevýhodňovať

Podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa za spriaznenú osobu považuje aj fyzická alebo právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť. Kvalifikovaná účasť je v tomto kontexte definovaná ako priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu.

Veriteľ, ktorý v súlade s reštrukturalizačným plánom nadobudne podiel na základnom imaní dlžníka výmenou svojich pohľadávok za majetkovú účasť na dlžníkovi, sa tak môže stať v budúcich reštrukturalizačných alebo konkurzných procesoch vo vzťahu k dlžníkovi spriaznenou osobou. Postavenie spriaznenej osoby ako veriteľa je pritom diametrálne odlišné v porovnaní s veriteľom, ktorý nie je spriaznenou osobou. Ak by sme to mali zovšeobecniť, spriaznená osoba má ako veriteľ vo všetkých konkurzných a reštrukturalizačných vzťahoch najhoršiu pozíciu vo všetkých aspektoch.

Pohľadávky spriaznených osôb sú chápané ako podriadené pohľadávky, z čoho napríklad vyplýva, že:

  1. majitelia podriadených pohľadávok nemajú právo hlasovať na schôdzi veriteľov, ani právo byť volení do veriteľského výboru (tzn. že osud uspokojenia ich pohľadávok je sčasti závislý od hlasovania iných veriteľov),
  2. podriadené pohľadávky sa v konkurze uspokojujú ako posledné v poradí až po úplnom uspokojení iných nezabezpečených pohľadávok (ak vôbec nejaký majetok dlžníka na ich uspokojenie zostane),
  3. podriadené pohľadávky v reštrukturalizácii nemôžu byť uspokojené rovnakým alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky (vyslovene to hovorí zákon o konkurze a reštrukturalizácii).

Zákaz po skončení reštrukturalizácie vyplácať zisk skôr, než budú uspokojení veritelia

Novelou zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa pridáva do tohto predpisu novinka v podobe § 155a, ktorá dlžníkovi po skončení reštrukturalizácie zakazuje vyplácanie zisku predtým, ako dôjde k úplnému uspokojeniu veriteľov. Po skončení reštrukturalizácie bude mať dlžník alebo jeho právny nástupca zakázané svojim členom (akcionárom alebo spoločníkom) rozdeľovať zisk alebo iné vlastné zdroje dovtedy, kým nebudú pohľadávky veriteľov skupiny nezabezpečených pohľadávok uspokojené do výšky ich zistených pohľadávok – teda do 100 % ich výšky.

Poznámka: Nezabezpečenou pohľadávkou je pohľadávka, ktorá nie je zabezpečená zabezpečovacím právom, ktorým sa na účely zákona o konkurze a reštrukturalizácii rozumie záložné právo, zádržné právo, zabezpečovací prevod práva a zabezpečovací prevod pohľadávky vrátane iných práv, ktoré majú podobný obsah a účinky (napríklad záložné právo veriteľa získať konkrétny majetok dlžníka, ak ten svoj záväzok včas neuhradí).

Na účely takejto povinnosti následného uspokojovania veriteľov nezabezpečených pohľadávok pôvodná výška pohľadávky do výšky 50 % nezaniká (ide o zvyšnú časť do 50 % pôvodnej pohľadávky, ktorá ešte nebola uspokojená v rámci reštrukturalizácie). A zvyšná časť pohľadávky, tzn. ďalších 50 % pohľadávky sa stáva tzv. „iným majetkovým právom veriteľa“ byť uspokojený v rozsahu zisku alebo iných vlastných zdrojov dlžníka. Právo na takéto uspokojenie sa pritom nevzťahuje na veriteľov patriacich do skupiny podriadených pohľadávok. V praxi môže ísť o situáciu, že v rámci reštrukturalizačného plánu bude dohodnuté uspokojenie veriteľov nezabezpečených pohľadávok vo výške 10 % počas piatich rokov. Právo na zvyšných 40 % pohľadávky nezaniká a zostávajúcich 50 % pohľadávky bude môcť byť uspokojených z nasledujúcich ziskov dlžníka.

Na právo veriteľa nezabezpečených pohľadávok byť uspokojený zo zisku nadväzuje aj ďalšie ustanovenie § 159b, ktoré spresňuje podmienky takéhoto uspokojovania veriteľov zo zisku. Ak dlžník vytvorí zisk a vykáže ho v účtovnej závierke, má veriteľ nezabezpečenej pohľadávky právo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky vtedy, ak dlžník tento zisk nepotrebuje k zachovaniu prevádzky podniku alebo podstatnej časti prevádzky. Na vznik nároku veriteľov nezabezpečených pohľadávok na uspokojenie sa zo zisku dlžníka bude dohliadať dozorný správca reštrukturalizácie.

Uspokojenie veriteľov zo zisku vytvára dlžníkovi priestor na špekulácie

Problémom možnosti úplného uspokojenia veriteľov nezabezpečených pohľadávok zo zisku dlžníka je, že takýto spôsob uspokojenia dáva dlžníkovi pomerne veľký priestor a dlhý čas na to, aby sa tejto povinnosti vyhol. V prvom rade môže byť pre dlžníka na zváženie, či je pre neho vôbec reštrukturalizácia v porovnaní s konkurzom výhodnejšia a ak áno, do akej miery. V prípade reštrukturalizácie majú byť totižto veritelia nezabezpečených pohľadávok uspokojení do 100 %, zatiaľ čo pri konkurze by boli speňažovaním majetku uspokojení vo výrazne menšej miere. Pre dlžníka sa potom stráca motivácia robiť reštrukturalizáciu v porovnaní s konkurzom, keďže bude musieť zaplatiť celých 100 % nezabezpečených pohľadávok a ani časť z nich nebude môcť „odpísať“.

Pokiaľ už ide o samotné uspokojovanie veriteľov zo zisku, tak ten môže byť manažmentom dlžníka pomerne jednoducho účtovnými operáciami ovplyvnený. Ustanovenie uspokojovania veriteľov z budúcich ziskov tak môže viesť k odčerpávaniu zisku dlžníka prostredníctvom iných firiem, cez ktoré si ho môže nechať pohodlne vyplatiť. Otázne by tiež bolo, ako bude prebiehať dokazovanie v tom, akú časť zisku dlžník potrebuje na zachovanie svojej prevádzky a akú už nie a môže z nej uspokojiť veriteľov.

Retroaktívne nadobudnutie účinnosti nových ustanovení aj pre začaté reštrukturalizácie

Z dôvodu, že novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii bola „lex Váhostav“, tzn. šitá na mieru tejto kauzy, niektoré jej ustanovenia nadobúdajú účinnosť okamžite, odo dňa vyhlásenia v Zbierke zákonov SR, ktorým bol 29. apríl 2015 a vzťahujú sa aj na začaté reštrukturalizácie. Dve najdôležitejšie zmeny týkajúce sa reštrukturalizácie, ktoré boli prezentované v tomto článku, sú už od 29. apríla 2015 účinné a použijú sa aj na konania začaté pred týmto dátumom, ak k tomuto dátumu nebol súdu predložený návrh na potvrdenie reštrukturalizačného plánu .

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: