Kedy má zamestnanec nárok na náhradu mzdy za prekážky v práci?

Ľubica Hanová | 19.12.2014
Kedy má zamestnanec nárok na náhradu mzdy za prekážky v práci?

Existujú druhy pracovného voľna, v súvislosti s ktorými má zamestnanec nárok na finančnú kompenzáciu. Prinášame ich prehľad.

Prekážky všeobecného charakteru s náhradou mzdy

Pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas s náhradou mzdy, sa poskytne pri účasti na:

  • rekondičných pobytoch (občianska povinnosť),
  • povinných lekárskych prehliadkach (občianska povinnosť),
  • vzdelaní, ak ide o zástupcov zamestnancov (iný úkon vo všeobecnom záujme),
  • darovaní krvi (iný úkon vo všeobecnom záujme),
  • aferéze (iný úkon vo všeobecnom záujme),
  • darovaní ďalších biologických materiálov (iný úkon vo všeobecnom záujme).

Nevyhnutne potrebný čas, je čas potrebný na cestu na odber a späť, a na zotavenie sa po odbere, ak zasahuje do pracovného času. Ak lekár určí, že čas na zotavenie zamestnanca sa predlžuje, je možné tak urobiť najviac po dobu zasahujúcu do pracovného času v rámci 96 hodín od začatia cesty na odber.

Príklad

Zamestnanec sa každoročne zúčastňuje povinných lekárskych prehliadok. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi v súvislosti s návštevou lekára poskytnúť pracovné voľno, keďže lekárske prehliadky sú povinné, a aj v záujme zamestnávateľa by mal byť dobrý zdravotný stav zamestnanca. Za takúto prekážku v práci, mu je povinný poskytnúť náhradu mzdy.

Príklad

Zamestnanec je pravidelným darcom krvi. Za každú návštevu zdravotníckeho zariadenia v súvislosti s darovaním krvi, má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákonník práce“) počet dní plateného pracovného voľna pri darovaní krvi neurčuje.

 

Prekážky spojené s plnením brannej povinnosti a odbornej prípravy v ozbrojených silách

Ak je zamestnanec povinný:

  • dostaviť sa osobne na príslušný obvodný úrad v sídle kraja v súvislosti s plnením brannej povinnosti,
  • dostaviť sa na lekársku prehliadku v súvislosti s plnením brannej povinnosti,
  • dostaviť sa osobne na odbornú prípravu do určeného vojenského útvaru,

zamestnávateľ mu poskytne pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas. Zamestnanec nastúpi do práce najneskôr na druhý deň po skončení odbornej prípravy. V súvislosti s čerpaním pracovného voľna, vzniká zamestnancovi nárok na náhradu mzdy, ktorú mu po skončení odbornej prípravy poskytne zamestnávateľ najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Náklady spojené s poskytnutím náhrady mzdy uhradí zamestnávateľovi:

  • príslušný obvodný úrad alebo
  • vojenský útvar, v ktorom zamestnanec odbornú prípravu vykonával.

Dôležité osobné prekážky s náhradou mzdy

V zákonníku práce §141 ods. 2, sú taxatívne vymenované tie osobné prekážky na strane zamestnanca, za ktoré mu zamestnávateľ poskytne platené pracovné voľno.

Dočasná pracovná neschopnosť pre chorobu alebo úraz

Podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov, má zamestnanec pri dočasnej pracovnej neschopnosti nárok na náhradu mzdy:

  • od prvého dňa PN do tretieho dňa PN, vo výške 25% vymeriavacieho základu,
  • od štvrtého dňa PN do desiateho dňa PN, vo výške 55% vymeriavacieho základu.

Príklad

Dňa 26. 09. 2014 zamestnanec zo zdravotných dôvodov navštívil svojho všeobecného lekára. Lekár ho uznal za dočasne PN do 05. 11. 2014.

Zamestnanec má pri dočasnej PN nárok na pracovné voľno a náhradu mzdy. Náhrada mzdy sa vypočíta nasledovne:

  • od 26. 09. 2014 do 28. 09. 2014, t.j. za prvé tri dni PN má nárok na náhradu mzdy vo výške 25% vymeriavacieho základu,
  • od 29. 09. 2014 do 05. 11. 2014, má zamestnanec nárok na náhradu mzdy vo výške 55% vymeriavacieho základu.

Vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení

V prípade vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení, je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno:

  • s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku,
  • bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas.

Náhrada mzdy sa poskytne, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovný čas. Do času nevyhnutne potrebného na vyšetrenie alebo ošetrenie sa započítava nielen samotné vyšetrenie, ale aj cesta tam a späť.

Ak pracovná zmluva vznikla v priebehu roka, môže zamestnávateľ znížiť nárok na dni plateného voľna. Za každú začatú tretinu kalendárneho roka počas trvania pracovného pomeru, je však povinný poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy, aspoň v rozsahu jednej tretiny nároku za kalendárny rok (zaokrúhľuje sa na celé dni nahor).

Poznámka: 1 deň = pracovný čas, ktorý mal zamestnanec na základe ustanoveného týždenného pracovného času v daný deň odpracovať.

Príklad

V máji 2014 poskytol zamestnávateľ zamestnancovi 4 dni na vyšetrenie v zdravotníckom zariadení a ďalšie 4 dni v auguste 2014.

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno v súvislosti s vyšetrením v zdravotníckom zariadení. Za 4 dni v máji a 3 dni v auguste, počas ktorých bol na vyšetrení u lekára, má nárok na finančnú kompenzáciu. Dni, ktoré presahujú zákonom ustanovený limit, t.j. 7 dni v kalendárnom roku sa považujú za neplatené pracovné voľno.

Preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom

Pri preventívnych lekárskych prehliadkach, patrí tehotnej zamestnankyni nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy. Počet dní pracovného voľna zákonník práce neuvádza. Aby jej zamestnávateľ poskytol v súvislosti s návštevou lekára pracovné voľno, musí ho o svojom tehotenstve písomne informovať a predložiť o svojom stave lekárske potvrdenie. Náhrada mzdy sa poskytne, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovný čas.

Príklad

Zamestnankyňa požiadala zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna na preventívnu prehliadku súvisiacu s jej tehotenstvom. Svojho zamestnávateľa však o svojom tehotenstve písomne neinformovala a o tehotenstve nepredložila lekárske potvrdenie.

V tomto prípade jej zamestnávateľ nemôže poskytnúť platené pracovné voľno na preventívnu lekársku prehliadku, ktorá súvisí s jej tehotenstvom. Zamestnávateľ túto situáciu môže vyriešiť tak, že jej poskytne:

  • platené voľno na vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ak zamestnankyňa v danom roku zákonom ustanovený nárok neprekročila (7 kalendárnych dní),
  • neplatené voľno na vyšetrenie v zdravotníckom zariadení.

Narodenie dieťaťa a náhrada mzdy

Ak sa zamestnancovi narodí dieťa, patrí mu nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy, za čas prevozu tehotnej manželky do zdravotníckeho zariadenia a späť.

Príklad

Z dôvodu prevozu tehotnej manželky čerpal zamestnanec pracovné voľno. Ďalšie tri dni sa staral o svoje dvojročné dieťa, o ktoré sa inak stará jeho manželka.

Za čas prevozu tehotnej manželky do zdravotníckeho zariadenia, patrí zamestnancovi nárok na platené pracovné voľno. Počas troch dní, kedy sa stará o svoje dieťa:

  • mu môže zamestnávateľ poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy podľa §141 ods. 3 písm. a) zákonníka práce, na základe ktorého je zamestnávateľ oprávnený poskytnúť zamestnancovi platené pracovné voľno aj nad zákonom ustanovený limit,
  • mu môže zamestnávateľ poskytnúť pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa §141 ods. 3 písm. a) zákonníka práce, na základe ktorého je zamestnávateľ oprávnený poskytnúť zamestnancovi neplatené pracovné voľno aj nad zákonom ustanovený limit,
  • zamestnanec si môže zobrať dovolenku (ak ju nevyčerpal).

Ako bude zamestnávateľ postupovať pri výpočte náhrady mzdy za dovolenku sa dočítate v článku Výpočet náhrady mzdy za dovolenku v roku 2014.

Sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia

Ak sprevádza zamestnanec rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na:

  • vyšetrenie alebo ošetrenie z dôvodu náhleho úrazu alebo ochorenia,
  • vopred určené vyšetrenie alebo ošetrenie,
  • liečenie,

je mu zamestnávateľ povinný poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy. Počet dní pracovného voľna je obmedzený na sedem dní v kalendárnom roku. Náhrada mzdy sa poskytne len jednému rodinnému príslušníkovi, a to len v prípade, ak sprevádzanie bolo nevyhnutné a nebolo ho možné vykonať mimo pracovný čas.

Ak pracovná zmluva vznikla v priebehu roka, môže zamestnávateľ znížiť nárok na dni plateného pracovného voľna. Za každú začatú tretinu kalendárneho roka počas trvania pracovného pomeru, je však povinný poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy aspoň v rozsahu jednej tretiny nároku za kalendárny rok (zaokrúhľuje sa na celé dni nahor).

Príklad

Pracovný pomer medzi zamestnávateľom a zamestnancom vznikol 01. 05. 2014 a trval do konca kalendárneho roka. Zamestnanec si uplatňuje nárok na pracovné voľno pri sprevádzaní manželky do zdravotníckeho zariadenia. Keďže pracovný pomer vznikol v priebehu roka 2014, zamestnávateľ sa rozhodol počet dni nároku na platené pracovné voľno znížiť.

Počet dní nároku na pracovné voľno bude nasledovný: (2/3) x 7 = 4,67 = 5 dní

Sprevádzanie postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy

Zamestnanec, ktorý má postihnuté dieťa, má nárok v kalendárnom roku na desať dní pracovného voľna pri sprevádzaní postihnutého dieťaťa do školy alebo zariadenia sociálnej starostlivosti. Náhrada mzdy, na ktorú má zamestnanec nárok sa poskytne iba jednému rodinnému príslušníkovi.

Úmrtie a náhrada mzdy zamestnancovi

Nárok na pracovné voľno v prípade úmrtia závisí od príbuzenského vzťahu k zosnulej osobe. Ak zamestnancovi zomrie manžel/ka alebo dieťa, vzniká mu nárok na tri dni pracovného voľna, dva dni pri úmrtí a jeden deň na účasť na pohrebe. Za tieto tri dni patrí zamestnancovi náhrada mzdy. V prípade smrti:

  • rodiča zamestnanca alebo jeho manžela/ky,
  • súrodenca zamestnanca alebo jeho manžela/ky,
  • manžela/ky súrodenca zamestnanca,
  • prarodiča zamestnanca alebo jeho manžela/ky,
  • vnuka zamestnanca,
  • inej osoby, ktorá v čase úmrtia žila v domácnosti so zamestnancom,

má zamestnanec nárok na jeden deň pracovného voľna na obstaranie pohrebu a jeden deň na účasť na pohrebe. Za tieto dva dni mu prináleží náhrada mzdy.

Príklad

Zamestnankyňa požiadala zamestnávateľa o platené pracovné voľno z dôvodu účasti na pohrebe svojej kamarátky.

Keďže smrť kamarátky nie je uvedená v zákonníku práce ako prekážka v práci, zamestnankyňa nemá nárok na platené pracovné voľno. Zamestnávateľ jej môže poskytnúť:

  • pracovné voľno bez náhrady mzdy,
  • pracovné voľno, ktoré si odpracuje v iný pracovný deň.

Náhrada mzdy pri svadbe

V prípade svadby sa postupuje nasledovne:

  • ak ide o vlastnú svadbu, má zamestnanec nárok na jeden deň pracovného voľna v deň jeho svadby, ak tento deň pripadol na deň, keď mal zamestnanec pracovať. Za takúto prekážku v práci, má nárok na náhradu mzdy.
  • ak ide o svadbu dieťaťa alebo rodiča zamestnanca, zamestnancovi vzniká nárok na jeden deň pracovného voľna na účasť na svadbe. Za takúto prekážku v práci nárok na náhradu mzdy nevzniká.

Príklad

Zamestnankyňa požiadala svojho zamestnávateľa o jeden deň pracovného voľna na dokončenie záležitosti súvisiacich s prípravou jej svadby.

Zamestnávateľ zamestnankyni pracovné voľno poskytnúť môže (nemusí), keďže nesúvisí s jej účasťou na svadbe. Nárok na náhradu mzdy jej nevzniká.

Znemožnenie cesty do zamestnania a náhrada mzdy

Nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy závisí od dôvodu neúčasti v práci. Ak sa zamestnanec so zdravotným postihnutím nemohol dostaviť individuálnym dopravným prostriedkom na výkon práce z poveternostných dôvodov, má nárok na jeden deň pracovného voľna, za ktorý mu patrí náhrada mzdy.

Ak sa zamestnanec nemôže dostaviť na miesto svojho pracoviska z dôvodu nepredvídaného prerušenia premávky alebo meškania verejnej dopravy, patrí mu nárok na pracovné voľno. Pracovné voľno mu je poskytnuté iba ak neexistoval iný spôsob, ako by sa do práce dostavil. Za neúčasť v práci z tohto dôvodu mu nárok na náhradu mzdy nevzniká.

Náhrady mzdy pri sťahovaní zamestnanca

Ak sa zamestnanec sťahuje, má nárok na pracovné voľno v dĺžke:

  • jedeného dňa, ak sa sťahuje v rámci tej istej obce,
  • dvoch dní, ak sa sťahuje do inej obce.

Ani v jednom z uvedených prípadov mu nevzniká nárok na náhradu mzdy. Výnimkou je situácia, ak sťahovanie je v záujme zamestnávateľa.

Príklad

Zamestnávateľ má sídlo svojej firmy v Bratislave a zriaďuje novú prevádzku v Trenčíne. Nových pracovníkov je potrebné zaučiť, a preto sa rozhodol (na základe dohody) dvoch dlhoročných zamestnancov preradiť z Bratislavy do Trenčína.

Ak by zamestnanci nechceli každý deň dochádzať a do Trenčína by sa presťahovali, majú nárok na pracovné voľno a tiež na náhradu mzdy, keďže sťahovanie je v záujme zamestnávateľa. Ide o sťahovanie medzi dvomi mesta, vzniká im nárok na dva dni plateného pracovného voľna.

Vyhľadávanie nového pracovného miesta

V prípade, ak zamestnancovi plynie výpovedná lehota, má v súvislosti s hľadaním nového zamestnania nárok na pracovné voľno. V každom týždni počas výpovednej doby, má nárok na jeden poldeň neplateného voľna. So súhlasom zamestnávateľa možno nároky na pracovné voľno v jednotlivých týždňoch počas trvania výpovednej lehoty zlučovať.

Nárok na náhradu mzdy vzniká, ak si zamestnanec hľadá novú prácu z dôvodu, že:

  • výpoveď dal zamestnancovi zamestnávateľ,
  • sa zamestnávateľ (alebo jeho časť) zrušuje,
  • sa zamestnávateľ (alebo jeho časť) premiestňuje a zamestnávateľ nesúhlasí s novým miestom výkonu práce,
  • sa zamestnanec stal nadbytočným,
  • nemôže súčasnú prácu ďalej vykonávať na základe lekárskeho posudku.

Príklad

Zamestnanec dostal od zamestnávateľa výpoveď z dôvodu, že zamestnávateľ ruší veľkú časť svojej prevádzky. Výpovedná lehota je dva mesiace. Zamestnanec si aktívne hľadá nové pracovné miesto a dostal pozvánku na pohovor v Českej republike. Bude mu poskytnutá náhrada mzdy iba za poldeň, na ktorú vzniká nárok každý týždeň počas trvania výpovednej lehoty, alebo na nevyhnutne potrebný čas súvisiaci s účasťou na pohovore?

Zákonník práce umožňuje nároky na pracovné voľno v jednotlivých týždňoch so súhlasom zamestnávateľa zlučovať. Ak je výpovedná lehota dva mesiace, má zamestnanec nárok na štyri dni plateného pracovného voľna (8 týždňov x 0,5 = 4 dni).

Pre lepší prehľad uvádzame osobné prekážky v práci, počet dní nároku na pracovné voľno a nárok na náhradu mzdy v nasledujúcej tabuľke.

Prekážka v práci Počet dní nároku na pracovné voľno Poskytnutie náhrady mzdy
dočasná pracovná neschopnosť (PN) pre chorobu alebo úraz od prvého do tretieho dňa PN 25% vymeriavacieho základu
od štvrtého do desiateho dňa PN 55% vymeriavacieho základu
od jedenásteho dňa PN nie
vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení najviac 7 dní v kalendárnom roku áno
na nevyhnutne potrebný čas nie
preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom na nevyhnutne potrebný čas áno
narodenie dieťaťa na čas potrebný na prevoz matky do zdravotníckeho zariadenia a späť áno
sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia najviac 7 dní v kalendárnom roku áno
sprevádzanie postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy najviac 10 dní v kalendárnom roku áno
úmrtie manžela/ky alebo dieťaťa zamestnanca 3 dni 2 dni pri úmrtí áno
1 deň na účasť na pohrebe áno

úmrtie rodinného príslušníka zamestnanca, ak ide o:

  • manžela/ku súrodenca,
  • prarodiča,
  • vnuka,
  • inú osobu, ktorá v čas úmrtia žila v domácnosti so zamestnancom,

úmrtie rodinného príslušníka zamestnanca alebo jeho manžela/ky:

  • rodič,
  • súrodenec
2 dni 1 deň ak obstaráva pohreb áno
1 deň na účasť na pohrebe áno
vlastná svadba 1 deň na účasť na svadbe áno
svadba dieťaťa alebo rodiča 1 deň na účasť na svadbe nie
znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov, ak ide o zdravotne postihnutého zamestnanca, ktorý využíva individuálne dopravné prostriedky najviac 1 deň áno
nepredvídané prerušenie premávky, meškanie pravidelnej verejnej dopravy nevyhnutne potrebný čas nie
sťahovanie zamestnanca do tej istej obce najviac 1 deň nie
do inej obce najviac 2 dni
sťahovanie zamestnanca v záujme zamestnávateľa do tej istej obce najviac 1 deň áno
do inej obce najviac 2 dni
vyhľadávanie nového pracovného miesta pred skončením pracovného pomeru najviac jeden poldeň v týždni počas, ktorého plynie výpovedná doba nie
vyhľadávanie nového pracovného miesta, ak výpoveď dal zamestnávateľ najviac jeden poldeň v týždni počas, ktorého plynie výpovedná doba áno
TIP: Rátajte mzdy vždy podľa aktuálnej legislatívy. V programe OLYMP štyri mesiace úplne zadarmo.

 

Prekážky v práci z dôvodu dobrovoľníckej činnosti

Pri výkone dobrovoľníckej činnosti, môže zamestnávateľ zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno. Náhrada mzdy zamestnancovi za neúčasť z tohto dôvodu nepatrí.

Za dobrovoľnícku činnosť sa považuje, napríklad:

  • činnosť vykonávaná pre osoby so zdravotným postihnutím, cudzincov, nezaopatrené deti, nezamestnané osoby,
  • odstraňovanie následkov prírodných, ekologických katastrof, humanitárna pomoc,
  • tvorba, ochrana, udržiavanie alebo zlepšovanie životného prostredia, starostlivosť o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva ,
  • začlenenie osôb žijúcich v sociálne vylúčenom spoločenstve do spoločnosti.

Prekážky v práci z dôvodu zvyšovania kvalifikácie

Ak zamestnanec popri plnení svojich pracovných povinnosti navštevuje školu z dôvodu zvýšenia svojej kvalifikácie, môže (ale nemusí) mu zamestnávateľ poskytnúť pracovné voľno. Zvýšením kvalifikácie sa rozumie jej získanie alebo rozšírenie. Avšak, za zvýšenie kvalifikácie nie je možné považovať jej obnovenie alebo udržiavanie.

Ak sa zamestnávateľ rozhodol poskytnúť zamestnancovi nárok na pracovné voľno v súvislosti s jeho štúdiom, vzniká mu nárok na pracovné voľno:

  • v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,
  • dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
  • päť dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky, maturitnej skúšky,
  • štyridsať dní súhrnne na prípravu a vykonanie všetkých štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky,
  • desať dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce, diplomovej práce alebo dizertačnej práce,
  • za tieto dni vzniká zamestnancovi nárok na náhradu mzdy.

Ak zamestnanec nevykoná skúšku v riadnom termínu a zúčastní sa opravnej skúšky, nárok na náhradu mzdy mu nevzniká.

Poznámka: v prípade, ak zamestnávateľ pošle zamestnanca na školenie, ide podľa zákonníka práce §154 ods. 3 o výkon práce, za ktorý má zamestnanec nárok na mzdu.

V prípade, ak zamestnávateľ so zamestnancom uzavrie Dohodu o zvýšení kvalifikácie (§155 zákonník práce), má povinnosť (nie možnosť) poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno, náhradu mzdy a uhrádzať náklady spojené so štúdiom (školné, cestovné náklady, študijné materiály). Zamestnanec sa zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa po dohodnutú dobu po skončení štúdia, alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom. Dohoda musí byť písomná a obsahovať:

  • druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia,
  • študijný odbor a označenie školy,
  • dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere (max. 5 rokov),
  • druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak u zamestnávateľa po dohodnutú dobu nezotrvá.

Príklad

Zamestnanec je externým študentom na vysokej škole. Zamestnávateľ sa rozhodol, že v súvislosti s jeho štúdiom mu bude poskytovať pracovné voľno, náhradu mzdy za pracovné voľno, preplatí mu školné a učebné materiály. Avšak zamestnanec musí u neho zotrvať minimálne štyri roky po skončení štúdia. V opačnom prípade zamestnávateľ vyžaduje uhradiť dve štvrtiny z celkovo vynaložených nákladov. Po ukončení bakalárskeho štúdia dal zamestnanec výpoveď z dôvodu lepšej pracovnej ponuky, pričom celkové náklady zamestnávateľa spojené so štúdiom boli 3 240 €.

Zamestnanec si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z Dohody o zvýšení kvalifikácie a musí uhradiť časť nákladov spojených so štúdiom, t.j. 1 620 €.

Dočasné prerušenie výkonu práce

Zamestnávateľ môže dočasne prerušiť výkon práce zamestnanca, ak ten závažne porušil pracovnú disciplínu a jeho ďalšie pôsobenie by ohrozovalo záujem zamestnávateľa. Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov výkon práce prerušiť najviac na obdobie jedného mesiaca. Za takéto pracovné voľno, má zamestnanec nárok na náhradu mzdy vo výške:

  • 60% priemerného zárobku, ak bolo preukázané porušenie pracovnej disciplíny,
  • celého priemerného zárobku, ak závažné porušenie pracovnej disciplíny potvrdené nebolo. Zamestnávateľ zamestnancovi doplatí 40% priemerného zárobku.

Sviatok a dni pracovného pokoja

Okrem vyššie uvedených prípadov, je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy aj za sviatok a dni pracovného pokoja.

Zamestnancovi patrí za sviatok a deň pracovného pokoja nárok na náhradu mzdy vo výške jeho priemerného zárobku, ak:

  • sviatok (deň pracovného pokoja) pripadol na obvyklý pracovný deň a
  • zamestnanec nepracoval.

Nárok na náhradu mzdy zaniká, ak zamestnanec:

  • neospravedlnene zamešká zmenu (alebo jej časť) bezprostredne predchádzajúcu sviatku,
  • neospravedlnene zamešká zmenu (alebo jej časť) bezprostredne nasledujúcu po sviatku,
  • neospravedlnene zamešká zmenu (alebo jej časť) nariadenú zamestnávateľom na sviatok.

O autorovi

Ing. Ľubica Hanová

Audit Associate v spoločnosti PricewaterhouseCoopers Slovensko, s.r.o. a absolventka odboru Účtovníctvo a audítorstvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: