Ako sa brániť proti exekúcii?

Tomáš Vavro | 01.10.2014
Ako sa brániť proti exekúcii?

Aj pri exekučnom konaní majú dlžníci niekoľko možností obrany - predovšetkým námietky proti exekúcii, návrh na odklad alebo zastavenie exekúcie.

Dnešná „doba dlhová“ sa okrem iného vyznačuje tiež zvýšeným počtom exekúcií na majetok dlžníkov. Dlžníci - podnikatelia pritom nie sú žiadnou výnimkou. Bez ohľadu na to, či sa dlžník ocitne v exekúcii z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti spôsobenej zlou platobnou morálkou obchodného partnera alebo pre vlastné neuvážlivé hospodárenie, mal by aj v takejto nepriaznivej situácii vedieť, proti čomu a ako je možné sa brániť.

Obrana proti rozsudku, platobnému rozkazu alebo rozhodcovskému rozsudku

Rozsudok, platobný rozkaz či rozhodcovský rozsudok sú najbežnejšie typy listín (okrem nich však existuje mnoho ďalších), na základe ktorých je možné nariadiť exekúciu. Dlžníci sa často domnievajú, že ak počas konania pred všeobecným či rozhodcovským súdom ostanú pasívni, získajú čas na riešenie svojej situácie s tým, že brániť sa budú až po skončení konania. Je však potrebné pripomenúť, že ak žalovaný nevyčerpá riadne opravné prostriedky v zákonnej lehote a rozhodnutie sa stane právoplatným, vo väčšine prípadov nemôže povinnosť zaplatiť pohľadávku takýmto rozhodnutím uloženú viac spochybňovať. Rozsudok, platobný rozkaz či rozhodcovský rozsudok sa tak uplynutím lehoty k podaniu opravného prostriedku stáva tzv. exekučným titulom, na základe ktorého exekútor môže siahnuť na majetok dlžníka (mzda, bankový účet, hnuteľné či nehnuteľné veci a ďalšie) bez ohľadu na to, či s týmto titulom dlžník súhlasí alebo nie. Ak teda obranu proti svojmu veriteľovi považujete za účelnú (napr. z dôvodu, že jeho pohľadávka je sporná), bráňte sa ešte počas konania pred súdom či rozhodcom. Ak však čelíte súdnemu alebo rozhodcovskému konaniu oprávnene a svojho pochybenia ste si vedomí, ďalšia obrana môže byť pre Vás zbytočne nákladná v dôsledku navýšenia trov konania o úkony advokáta protistrany.

Prostriedky obrany proti exekúcii

  1. Námietky proti exekúcii
  2. Návrh na odklad exekúcie
  3. Návrh na zastavenie exekúcie

 

  1. Námietky proti exekúcii

O začatí exekúcie vydá poverený súdny exekútor upovedomenie, v ktorom dlžníka (povinného) zároveň vyzve, aby uspokojil pohľadávku svojho veriteľa (oprávneného) alebo aby vzniesol námietky. Tie je potrebné uplatniť do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a to s odkazom na niektorý z nasledujúcich dôvodov:

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti (dlh bol napríklad medzičasom v plnom rozsahu uhradený),

b) oprávnený alebo povinný nie je právnym nástupcom osoby uvedenej v exekučnom titule (nestal som sa dedičom dlžníka),

c) sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (rozhodcovská doložka je neplatná).

Námietky dlžníka musia byť riadne odôvodnené a podložené dôkazmi. Za odôvodnenie sa pritom nepovažuje napríklad odkaz na zlú finančnú situáciu, objasnenie dôvodov nezaplatenia dlhu a pod. - takéto námietky budú takmer určite zamietnuté ako nedôvodné.

Podanie námietok proti exekúcii má odkladný účinok a vo výkone exekúcie teda nemožno pokračovať do doby, kým nebude o námietkach rozhodnuté (o týchto rozhoduje exekučný súd, nie samotný exekútor).

Zatiaľ čo v minulosti bola s podaním námietok spojená povinnosť dlžníka zaplatiť súdny poplatok vo výške 6% z hodnoty vymáhanej pohľadávky, v súčasnosti je možné podávať námietky bez potreby úhrady akéhokoľvek poplatku (poplatok bol Ústavným súdom zrušený ako protiústavný). I keď teda obrana prostredníctvom námietok nemusí byť úspešná, dlžník pri nej získava minimálne dodatočný čas na riešenie svojej situácie.

  1. Návrh na odklad exekúcie

Ako už názov tohto inštitútu napovedá, zmyslom odkladu nie je zastavenie exekúcie, ale odvrátenie nepriaznivých následkov, ku ktorým by mohlo dôjsť, ak by sa exekúcia neodložila.

Tak ako v prípade námietok, aj návrh na odklad exekúcie musí byť riadne odôvodnený. O odklad exekúcie je pritom možné požiadať, ak

a) sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne (napr. po dobu liečenia z úrazu) v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky (ohrozenie základných životných istôt) a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený,

b) možno očakávať, že exekúcia bude zastavená

c) bolo cudzie rozhodnutie v štáte, v ktorom bolo vydané, napadnuté opravným prostriedkom,

d) by neodkladná exekúcia mohla zabrániť povinnému poskytovať alebo zabezpečovať zdravotnú starostlivosť podľa osobitných predpisov.

Prvý z dôvodov (tzv. sociálny dôvod) môže uplatniť iba fyzická osoba - nepodnikateľ aj podnikateľ, ktorá preukáže ohrozenie základných životných istôt, pretrvávajúce počas prechodného obdobia. U druhého dôvodu zákon pripúšťa odklad exekúcie taktiež z úradnej povinnosti (povinný o odklad nemusí žiadať, nakoľko súd o ňom môže rozhodnúť aj bez návrhu).

Kým súd nerozhodne o odklade, exekútor môže robiť len tie úkony, ktoré smerujú k zabezpečeniu majetku povinného, nemôže však napríklad pristúpiť k dražbe majetku povinného.

Odkladom exekúcie je tiež uzavretie dohody o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky, t.j. dohoda o splátkovom kalendári, s ktorou musí oprávnený súhlasiť. Počas trvania takejto dohody exekútor nemôže vykonávať exekúciu iným spôsobom.

Návrh na odklad rovnako ako podanie námietok nie je spoplatnený.

  1. Návrh na zastavenie exekúcie

Exekučný poriadok umožňuje zastavenie exekúcie pre niektorý z nasledujúcich dôvodov:

a) exekúcia sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,

b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným,

c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,

d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,

e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (viď nižšie),

f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,

g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,

h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

j) pri exekúcii predajom zálohy zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,

I keď môže byť exekúcia zastavená na základe niektorého z vyššie uvedených dôvodov z úradnej povinnosti (aj bez návrhu povinného), nie vždy sa exekútor o konkrétnych dôvodoch pre zastavenie exekúcie dozvie. Povinný preto môže kedykoľvek za trvania exekúcie sám podať návrh na zastavenie exekúcie, a to k tomu súdu, ktorý exekútora poveril k jej vykonaniu. Exekúcia môže byť následne zastavená úplne alebo len čiastočne.

Obrana proti postupu exekútora

Exekútor je vykonávateľom štátnej moci uplatňovanej pri nútenom výkone rozhodnutia, tj. bez ohľadu na vôľu dlžníkov. Aj rozsah právomocí exekútora je preto pomerne široký. Ak sa však domnievate, že exekútor v niektorých prípadoch nepostupoval podľa zákona, máte právo obrátiť sa na Slovenskú komoru exekútorov a podať na exekútora sťažnosť - písomne alebo ústne do zápisnice v sídle Komory (Bratislava).

Obsahom sťažnosti by mali všetky skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že súdny exekútor porušil svoje povinnosti vyplývajúce predovšetkým zo zákona č. 233/1995 Z.z., exekučného poriadku.

Komora exekútorov je povinná vybaviť sťažnosť najneskôr do 2 mesiacoch od jej doručenia, pričom uvedená lehota môže byť predĺžená v prípadoch, kedy nie je možné zabezpečiť všetky podklady pre rozhodnutie.

Ak sťažnosť nebola vybavená včas, je možné požiadať Ministerstvo spravodlivosti o prešetrenie jej vybavenia.

Čo robiť, keď exekútor označí vec, ktorá nie je majetkom dlžníka

Obrana proti exekúcii sa nemusí vždy týkať iba osoby dlžníka. Častou je taktiež situácia, kedy exekútor do súpisu majetku zahrnie veci, ktoré nie sú vo vlastníctve dlžníka, ale patria inej osobe - napr. príbuznému, ktorý sa zdržuje na mieste vykonania súpisu majetku spolu s dlžníkom, avšak s exekúciou nemá nič spoločné.

Takáto osoba má právo dožadovať sa vylúčenia veci zo súpisu majetku dlžníka na základe tzv. vylučovacej (excindačnej) žaloby. Ten, kto takúto žalobu podáva, však musí uniesť dôkazné bremeno, t.j. musí svoj vzťah k exekúciou postihnutej veci preukázať (účtenkou, emailovou objednávkou, darovacou zmluvou a pod.). V opačnom prípade súd vylučovaciu žalobu zamietne a exekútor môže predmetnú vec speňažiť v dražbe.

V žalobe musí byť presne špecifikovaná vec, ktorej vylúčenia z exekúcie sa tretia osoba domáha. Žaloba smeruje voči osobe oprávneného, nie proti exekútorovi (ako žalovaného je teda nutné označiť veriteľa) - Ak by bol v žalobe ako žalovaný označený súdny exekútor, žaloba by bola súdom zamietnutá.

Súčasne s touto žalobou je vhodné podať aj návrh na odklad exekúcie, nakoľko je predpokladateľné, že v tomto rozsahu bude exekúcia zastavená (veci nepatria dlžníkovi a nemôžu byť teda predmetom exekúcie). Ak bola predmetná vec medzičasom speňažená, jej vlastník sa môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia po oprávnenom.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: