Novela zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH) od 1. 1. 2015

Ján Benko | 24.06.2014
Novela zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH) od 1. 1. 2015
Od roku 2015 sa má zjednotiť miesto dodania pre elektronické služby, telekomunikačné služby a služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania.

Podľa aktuálne účinného zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o dani z pridanej hodnoty"), pokiaľ ide o dodanie služieb elektronickými prostriedkami, dodanie telekomunikačných služieb a dodanie služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania osobe inej ako zdaniteľnej osobe (ďalej len „nezdaniteľná osoba“), sa miesto dodania týchto služieb určuje osobitne, ak sú dodávané:

  • zdaniteľnou osobou usadenou v členskom štáte Európskej únie (§ 15 ods. 2),
  • zdaniteľnou osobou usadenou mimo územia Európskej únie, (§ 16 ods. 14 a ods. 15),
  • nezdaniteľnej osobe mimo územia Európskej únie [§ 16 ods. 16 v súbehu s ods. 17 písm. h) až j)].

Miesto dodania služieb podľa súčasného znenia zákona o dani z pridanej hodnoty

Na miesto dodania služieb nezdaniteľným osobám sa vzťahuje jedno zo základných pravidiel, podľa ktorého sa miesto dodania služby určí v nadväznosti na miesto, kde má dodávateľ služby sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná z prevádzkarne dodávateľa služby, miesto, kde má dodávateľ služby prevádzkareň. Ak dodávateľ služby nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je bydlisko dodávateľa alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. Správne určenie miesta dodania služieb je dôležité najmä z dôvodu, že na jeho základe sa určí členský štát, v ktorom vznikne daňová povinnosť. Ide o tzv. princíp usadenia dodávateľa.

V prípade dodania služieb elektronickými prostriedkami zdaniteľnou osobou so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou, prípadne bydliskom alebo miestom, kde sa obvykle zdržiava mimo územia Európskej únie (tzv. osoba neusadená v EÚ) nezdaniteľnej osobe, miesto dodania sa určí podľa sídla, bydliska alebo miesta obvyklého pobytu nezdaniteľnej osoby (prijímateľa daných služieb). V tomto prípade je miesto dodania určené podľa miesta skutočnej spotreby služieb. Obdobne to platí pri dodaní telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového vysielania a služieb televízneho vysielania.

V čom spočíva zmena od 1. 1. 2015?

Od 1. januára 2015 sa navrhuje jednotne určiť ako miesto dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronických služieb členský štát, v ktorom má príjemca týchto služieb, ktorý je nezdaniteľnou osobou, sídlo, bydlisko alebo sa v príslušnom štáte obvykle zdržiava, t. j. bude sa uplatňovať vždy „princíp miesta usadenia zákazníka“. Napríklad u podnikateľov, ktorí sú usadení v Slovenskej republike a ktorí dodávajú elektronické služby, ktoré sú uvedené v § 16 ods. 18 zákona o dani z pridanej hodnoty (napr. poskytovanie webových stránok, diaľkové udržiavanie programov a vybavenia, dodanie obrázkov, hudby, filmov, hier, vyučovanie na diaľku), zákazníkom usadeným na území EÚ dôjde k zmene miesta dodania služby.

Príklad: Fyzická osoba s bydliskom v Českej republike (zákazník) si zakúpi prístup k online filmu od platiteľa dane z pridanej hodnoty so sídlom v Slovenskej republike (dodávateľ). Podľa aktuálne účinného zákona o dani z pridanej hodnoty sa miestom dodania služby určí členský štát podľa sídla dodávateľa (§ 15 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty), t. j. Slovenská republika. Od 1. januára 2015 by sa miestom dodania služby určil členský štát podľa bydliska zákazníka, t. j. Česká republika.

Poskytovatelia telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronických služieb by mali mať pri výbere právnej úpravy uplatňovania dane z pridanej hodnoty v aplikačnej praxi dve možnosti.

  1. Poskytovateľ uvedených služieb sa registruje pre DPH v každom členskom štáte, v ktorom sa nachádza zákazník, ktorému sú konkrétne služby dodávané, t. j. môže vzniknúť početnosť registrácií a ďalších povinností v niekoľkých členských štátoch spotreby.
  2. Alternatívu predstavuje tzv. mini one stop shop model. Ide o dobrovoľnú právnu úpravu pre platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorú sú členské štáty povinné povoliť vo svojom národnom právnom poriadku. Poskytovatelia uvedených služieb sa môžu identifikovať pre DPH len v jednom členskom štáte, prostredníctvom ktorého si budú plniť svoje povinnosti. V prípade ak má poskytovateľ uvedených služieb zákazníkov z viacerých štátov, je uplatnenie tzv. mini one stop shop modelu potenciálne výhodnejšie, najmä z hľadiska menej náročnej administratívy.

Mini one stop shop model - osobitná úprava uplatňovania DPH

Osobitná právna úprava uplatňovania dane z pridanej hodnoty pre zdaniteľné osoby z tretích štátov (poskytovatelia služieb neusadení na území EÚ) v prípade dodania služieb elektronicky, tak ako sú vymedzené v § 16 ods. 18 zákona o dani z pridanej hodnoty, je účinná aj v súčasnosti. Od 1. januára 2015 sa navrhuje osobitnú právnu úpravu rozšíriť čo do rozsahu služieb, a to na telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, ako aj čo do rozsahu zdaniteľných osôb, a to na zdaniteľné osoby, ktoré sú usadené na území Európskej únie.

Návrh osobitnej úpravy uplatňovania dane z pridanej hodnoty preberá do národnej legislatívy článok 5 smernice Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb. Ustanovenia navrhovanej novely zákona o dani z pridanej hodnoty sú definované osobitne pre:

  • zdaniteľné osoby usadené na území Európskej únie, ale neusadené v členskom štáte spotreby,
  • zdaniteľné osoby neusadené na území Európskej únie.

Členským štátom spotreby je členský štát, v ktorom sa poskytovanie telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronických služieb považuje za uskutočnené, t. j. členský štát, v ktorom má prijímateľ uvedenej služby (zákazník – nezdaniteľná osoba) sídlo, bydlisko alebo sa v ňom obvykle zdržiava.

Poskytovatelia uvedených služieb, ktorí sa rozhodnú pre osobitnú úpravu uplatňovania dane z pridanej hodnoty, by mali elektronicky podávať len jedno daňové priznanie a DPH platiť len jednému správcovi dane v členskom štáte identifikáce. Daňové priznania a uhradené sumy DPH by mali byť následne distribuované členským štátom, ktorým podľa skutočného miesta dodania konkrétnej služby patria.

Právna úprava pre usadených poskytovateľov a neusadených poskytovateľov je sčasti rovnaká (podávanie daňového priznania, platenie dane). V niektorých oblastiach sa odlišuje (registrácia v členskom štáte identifikácie, prideľovanie identifikačných čísel).

Finálna podoba novely zákona o dani z pridanej hodnoty sa ešte môže zmeniť. Podľa avizovaných informácií by sa mala skrátiť lehota pre registráciu pre daň z pridanej hodnoty zo súčasných 30 dní na 21 dní. Taktiež by sa mal upraviť mechanizmus ukladania pokuty za neoprávnené vrátenie nadmerného odpočtu v kratšej lehote, ktorú môžu v daňovom priznaní uplatniť tzv. spoľahliví platitelia DPH, t. j. platitelia dane z pridanej hodnoty, ktorí spĺňajú podmienky ukladané zákonom o dani z pridanej hodnoty (§ 79 ods. 2 v súbehu s § 79 ods. 7). Fixná sadzba pokuty by mala v budúcnosti predstavovať maximálny limit pre výšku pokuty.

Účinnosť navrhovaných ustanovení týkajúcich sa zmeny právnej úpravy telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronických služieb je navrhovaná na 1. januára 2015.

Ďalšie zmeny v zákone o dani z pridanej hodnoty od 1. 1. 2015

Podľa v súčasnosti účinnej právnej úpravy, pokiaľ ide o lehotu podania kontrolného výkazu, platí, že platiteľ dane z pridanej hodnoty je povinný podať kontrolný výkaz:

  • do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia (napr. mesiaca, štvrťroka), avšak
  • najneskôr v deň podania daňového priznania, ak daňové priznanie bolo podané pred 25. dňom po skončení zdaňovacieho obdobia.

Lehota pre podanie kontrolného výkazu sa určuje podľa tej skutočnosti, ktorá nastala skôr. Naviazanie a v konečnom dôsledku aj možné skrátenie lehoty na podanie kontrolného výkazu na podanie daňového priznania v praxi spôsobuje podanie kontrolného výkazu po zákonom ustanovenej lehote, aj keď dvadsaťpäť dňová lehota neuplynula.

Zámerom navrhovanej novely zákona o dani z pridanej hodnoty je zrušiť previazanie uplynutia lehoty na podanie kontrolného výkazu na deň podania daňového priznania k dani z pridanej hodnoty. Kontrolný výkaz k dani z pridanej hodnoty by mal byť platiteľ dane povinný podľa navrhovanej zmeny podať do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia bez ohľadu na skutočnosť, kedy za toto zdaňovacie obdobie podal daňové priznanie.

Predloženým návrhom zákona sa súčasne navrhuje novela zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len “daňový poriadok”), do ktorého sa má zaviesť nový právny inštitút – čiastkový protokol. Zmyslom čiastkového protokolu je možnosť daňového úradu vrátiť kontrolovanému daňovému subjektu časť nadmerného odpočtu, aj keď daňová kontrola ešte nie je ukončená. V tejto súvislosti sa navrhuje spresniť ustanovenie § 79 zákona o dani z pridanej hodnoty, ktoré upravuje vrátenie nadmerného odpočtu. Daňový úrad by mal vrátiť časť nadmerného odpočtu do desiatich dní odo dňa odoslania čiastkového protokolu.

Podľa aktuálneho znenia daňového poriadku platí, že platiteľa dane z pridanej hodnoty, ktorý je zverejnený v zozname daňovo rizikových subjektov, Finančné riaditeľstvo SR vymaže z tohto zoznamu, ak odpadli dôvody, na základe ktorých bol v tomto zozname zverejnený a súčasne v období 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov platiteľ dane neporušil povinnosti pri daňovej kontrole, neporušil povinnosť podať daňové priznanie alebo kontrolný výkaz ani povinnosť zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť a bol zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania alebo na adrese prevádzkarne, alebo v prípade, ak mu bola zrušená registrácia k dani z pridanej hodnoty. Návrh zákona upravuje, aby sa počet mesiacov, počas ktorých sa posudzuje neporušovanie povinností za účelom výmazu zo zoznamu, znížil z dvanásť na šesť mesiacov. Viac informácií o výmaze z tzv. čiernej listiny pre DPH nájdete v tomto článku.

Znenie ustanovenia § 65 zákona o dani z pridanej hodnoty, v ktorom sa nachádza osobitná úprava uplatňovania dane z pridanej hodnoty pre cestovné kancelárie a cestovné agentúry, sa navrhuje doplniť v tom zmysle, že cestovnou kanceláriou poskytované služby cestovného ruchu obstarané od iných zdaniteľných osôb, vlastné služby cestovnej kancelárie a prirážka cestovnej kancelárie sa považujú za dodanie jednej služby cestovnou kanceláriou zákazníkovi, a táto služba je predmetom dane v členskom štáte, v ktorom má cestovná kancelária sídlo alebo prevádzkareň, z ktorej službu dodala.

Ostatné zmeny zákona o dani z pridanej hodnoty od 1. 10. 2014

Navrhuje sa znížiť hranicu pre uplatnenie štvrťročného obdobia na podávanie súhrnného výkazu. V súčasnosti zákon o dani z pridanej hodnoty stanovuje hranicu 100 000 eur, ktorá by sa mala znížiť o polovicu, t. j. na 50 000 eur.

O autorovi

Ing. Ján Benko

Zvedavo a rád do hĺbky skúmam otázky a témy, ktoré iní prebádali len málo. V spoločnosti Účtovná jednotka, s.r.o. spolu s kolegami podnikateľom odhaľujeme chodníčky, ktoré ich povedú zákonnou, no finančne únosnejšou cestou. Každodenným spoločníkom je mi legislatívne dianie a výzvy, ktorým slovenskí podnikatelia čelia. K mojim osobným prioritám patrí neustále vzdelávanie a vo voľnom čase ma zaujíma politika, literatúra a skúmanie čohokoľvek nového.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: