Rozhodcovské konanie (arbitráž) od 1. 7. 2014

Tomáš Vavro | 03.02.2014
Rozhodcovské konanie (arbitráž) od 1. 7. 2014
Riziká a výhody rozhodcovského konania na Slovensku v kontexte dlho očakávanej novely, ktorá podstatne mení súčasný stav, a ktorá si okrem iného kladie za cieľ prispieť k zvýšeniu dôvery verejnosti.

Mnoho podnikateľov už sa v minulosti stretlo alebo aspoň počulo o rozhodcovskom konaní (arbitráž). Zatiaľ čo niektorí tento inštitút alternatívneho riešenia sporov s obchodnými partnermi či zákazníkmi využívajú a nedajú naň dopustiť, iní voči arbitráži zostávajú skeptickí.

Ochrana spotrebiteľa a dôvera v inštitút rozhodcovského konania

Jednou z najzásadnejších zmien, ktoré by mala plánovaná novela zaviesť, je striktné oddelenie spotrebiteľskej od obchodnej arbitráže a súčasné sprísnenie ich právnej úpravy. Práve rozhodovanie majetkových sporov (napr. sporov z nesplatených úverov) medzi obchodnými spoločnosťami a spotrebiteľmi v minulosti rozhodcovské konanie často vykresľovalo v pomerne negatívnom svetle. Aj keď by všeobecný súd rozhodol o povinnosti dlžníka splatiť svoje záväzky voči úverovej spoločnosti úplne rovnako ako rozhodcovský súd (oba sú viazané zákonom a oba sú povinné rozhodovať nestranne), rozhodovanie súkromným subjektom namiesto orgánu štátnej moci sa môže javiť ako vďačná téma z pohľadu rétoriky ochrany spotrebiteľa a s ňou spojenou medializáciou. Obchodníci pri hromadnom vymáhaní svojich pohľadávok z hľadiska cash flow logicky preferuje rýchlosť a cenu konania pred dlhým čakaním na orgán verejnej moci. Niet sa preto čo čudovať, že desiatky tisícok sporov rozhodnutých rozhodcovskými súdmi vyvolávajú v spoločnosti otázky spojené s nedôverou – tá sa žiaľ prejavuje tiež vo vzťahoch medzi podnikateľmi, ktorí dnes rozhodcovskú doložku zo svojich zmlúv či obchodných podmienok z opatrnosti radšej vynechávajú. To, či sú podobné obavy odôvodnené a či súčasnú situáciu môže zlepšiť nová právna úprava, sa pokúsime zodpovedať v nasledujúcich riadkoch.

Obchodná arbitráž po novom

Odčlenením úpravy spotrebiteľskej arbitráže do samostatného zákona (viď nižšie) sa umožnilo zachovať a ďalej upraviť flexibilné pravidlá pre riešenie sporov medzi podnikateľmi. Vďaka zákonnej úprave zodpovedajúcej medzinárodným štandardom modelu UNCITRAL podnikatelia môžu aj naďalej využívať rýchly a efektívny nástroj riešenia sporov bez nutnosti obracať sa na preťažené obecné súdy, kde by na ich rozhodnutie čakali obvykle niekoľko mesiacov až rokov. Už z hľadiska včasného inkasovania a hradenia faktúr sa preto rýchlosť a cena rozhodovania sporov javia ako dva podstatné faktory pri zotrvaní vo výkone podnikateľských aktivít. Ide zároveň o dve najpodstatnejšie výhody, ktoré obchodná arbitráž podnikateľom ponúka. Čo konkrétne však môžu v rámci rozhodcovského konania využiť, načo by si mali dávať pozor a čo zmení novela zákona? Čitateľom sa pokúsime priblížiť najviac diskutované aspekty obchodnej arbitráže:

1. Zriaďovateľ rozhodcovského súdu a väzby na tohto zriaďovateľa

Jedným z dôvodov, pre ktoré podnikatelia nemuseli voči rozhodcovskému konaniu zaujímať pozitívny prístup, sú obavy z možnej zaujatosti rozhodcovského súdu. Donedávna bývali rozhodcovské súdy často zrieďované obchodnými spoločnosťami, pre ktoré tiež mohli rozhodovať konkrétne spory. Aj keď zákon umožňuje uplatnenie námietky zaujatosti rozhodcu pre vzťah k niektorej strane sporu, samotná skutočnosť, že zriaďovateľ rozhodcovského súdu môže vystupovať tiež ako žalobca, u mnohých podnikateľov nevyvolávala dobrý dojem. Z tohto dôvodu novela zákona ruší súčasný stav a zavádza pravidlo, podľa ktorého môže byť zriaďovateľom rozhodcovského súdu len obchodná či profesionálna komora, občianske združenie alebo záujmové združenie právnických osôb. Táto zmena by mala významne prispieť k dôvere verejnosti v nestrannosť rozhodcovských súdov. Možnosť uplatnenia námietky zaujatosti alebo napadnutia rozhodcovského rozsudku žalobou na jeho zrušenie ostávajú samozrejme aj naďalej zachované.

2. Platné uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy (doložky)

K tomu, aby bol spor prejednaný a rozhodnutý v rozhodcovskom konaní, je potrebné založenie právomoci rozhodcu či rozhodcovského súdu – väčšinou na základe rozhodcovskej doložky zakotvenej v zmluve či obchodných podmienkach. Zatiaľ čo niektorým podnikateľom takáto možnosť vyhovovala, iní naopak neboli so spôsobom inkorporácie rozhodcovskej doložky spokojní.

Po novom bude možné rozhodcovskú doložku platne dohodnúť aj v elektronickej forme alebo odkazom na iný dokument, než podpisovanú zmluvu (napr. obchodné podmienky) za predpokladu, že hlavná zmluva sa o rozhodcovskej doložke vo vedľajšom dokumente výslovne zmieňuje (t.j. zmluvná strana s ňou svojim podpisom vyjadruje súhlas). Zvyšuje sa tak istota zmluvných strán a znižuje riziko ďalších súdnych sporov z dôvodu, že by niektorá z týchto strán o rozhodcovskej doložke nevedela.

Podnikateľom obchodujúcim s odkazom na obchodné podmienky a využívajúcim rozhodcovskú doložku preto odporúčame doplniť ustanovenia rámcových či individuálnych zmlúv o ustanovenie obdobné zneniu: „odberateľ súhlasí, že obchodné podmienkami dodávateľa, ktorých súčasťou je tiež ustanovenie o riešení sporov v rozhodcovskom konaní, sú súčasťou tejto zmluvy“.

Rozhodcovská doložka bude môcť byť obsiahnutá taktiež v spoločenských dokumentoch, akým je zakladateľská zmluva – v takom prípade budú môcť spoločníci či konatelia riešiť v obchodnej arbitráži tiež spory korporátneho charakteru.

Novinkou, ktorá pre niektorých môže v obchodnej arbitráži znamenať výhodu, pre iných riziko, je prejednanie sporu v rozhodcovskom konaní aj bez existencie písomnej rozhodcovskej doložky za predpokladu, že účastník sporu nenamietne nedostatok právomoci rozhodcovského súdu hneď pri prvom úkone vo veci – v takom prípade sa má za to, že právomoc rozhodcovského súdu je daná.

3. Skúsenosti rozhodcu

Novela obchodnej arbitráže vyjasňuje otázku, či spor medzi podnikateľmi môže rozhodovať aj osoba bez predošlých skúseností s výkonom funkcie rozhodcu. Po novom takáto požiadavka na rozhodcu nebude nutná. Túto zmenu možno uvítať predovšetkým v špecializovaných záležitostiach, kedy podnikatelia zveria svoj spor do rúk odborníka z určitej oblasti (napr. audítor), a to aj bez právnickej praxe/vzdelania. Štandardne však u renomovaných rozhodcovských súdov platí pravidlo, že funkciu rozhodcu zastáva osoba s vysokoškolským právnickým vzdelaním, advokátskymi či notárskymi skúškami, ktoré sú akousi garanciou profesionality. Pri voľbe rozhodcovského súdu sa tak podnikateľom ďalej odporúča overiť si tiež zoznam rozhodcov, ktorý každý rozhodcovský súd povinne zverejňuje. Pokiaľ v takomto zozname nájdete napríklad uznávaného advokáta, bude mať takáto skutočnosť pravdepodobne lepšiu výpovednú hodnotu aj o samotnom rozhodcovskom súde.

4. Zrušenie rozhodcovského rozsudku

Rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré je sťažené procesnými vadami, je už dnes možné zrušiť na základe žaloby adresovanej všeobecnému súdu. Novela predĺži lehotu na podanie takejto žaloby až na 60 dní a zároveň zavedie nový zrušovací dôvod, a to ten, že rozhodcovský rozsudok odporuje verejnému poriadku Slovenskej republiky. Okrem tohto dôvodu ostávajú zachované aj tie doterajšie (s výnimkou písm. h), t.j.:

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania,
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Na záver tak možno vysloviť očakávanie, že vyššie načrtnuté zmeny povedú k zatraktívneniu obchodnej arbitráže, ktorá pri súčasnom vyťažení všeobecných súdov predstavuje vítanú a stále pomerne málo využívanú alternatívu riešenia sporov.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: