Odmeňovanie práce nadčas a náhradné voľno

Norbert Seneši | 27.12.2013
Odmeňovanie práce nadčas a náhradné voľno

Aké sú povinnosti zamestnávateľa pri odmeňovaní zamestnancov pracujúcich nadčas? Kedy má zamestnanec nárok na vyššiu mzdu a kedy na náhradné voľno?

Odmeňovanie práce nadčas a náhradné voľno

Odmeňovanie práce nadčas upravuje § 121 Zákonníka práce. Zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu nadčas patrí okrem dohodnutej mzdy aj mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku (u zamestnanca, ktorý vykonáva rizikové práce najmenej 35 % priemerného zárobku).

Ak ide o vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, alebo člena štatutárneho orgánu, alebo vedúceho zamestnanca, ktorý je v jeho v priamej riadiacej pôsobnosti, ďalej zamestnancov, ktorí vykonávajú koncepčné, systémové, tvorivé, metodické činnosti, alebo riadia, organizujú, koordinujú zložité procesy, môže s nimi zamestnávateľ písomne dohodnúť, že vo výške mzdy už bude zohľadnená práca nadčas, najviac však v rozsahu 150 hodín v kalendárnom roku. Takýto zamestnanci nemajú nárok na mzdu za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas a nemôžu za prácu nadčas čerpať náhradné voľno.

Za prácu nadčas môže zamestnanec čerpať náhradné voľno v rozsahu, v akom sa práca nadčas vykonávala, ak sa na tom so zamestnávateľom dohodnú. V tom prípade však už zamestnancovi mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas nepatrí. Náhradné voľno sa čerpá v dohodnutom termíne, najneskôr do uplynutia 4 kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom sa práca nadčas vykonávala. Ak zamestnávateľom čerpanie náhradného voľna zamestnancovi neposkytne, patrí mu za prácu nadčas mzdové zvýhodnenie.

V tejto súvislosti je dôležité pripomenúť, že mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas sa nevylučuje so mzdovým zvýhodnením sa prácu vo sviatok, za prácu v noci prípadne ostatnými zvýhodneniami a ich kombináciami. Zamestnancovi patrí mzdové zvýhodnenie osobitne za každý aspekt a sčítavajú sa.

Špecifický, avšak v súčasnosti sa často vyskytujúcim prípadom práce je domácka práca (§ 52 Zákonníka práce), ktorú vykonáva zamestnanec doma, alebo na inom dohodnutom mieste. Na zamestnanca, ktorý vykonáva domácku prácu a pracovný čas si rozvrhuje sám sa nevzťahujú napr. ustanovenia o rozvrhnutí týždenného pracovného času, nepretržitom dennom/týždennom odpočinku a nepatrí mu ani mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, v noci a podobne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne v pracovnej zmluve inak.

Príklad odmeňovania práce nadčas

V kalendárnom mesiaci zamestnanec s určeným pracovným časom 37,5 hodín odpracoval spolu 170 hodín, z toho tvorila 20 hodín práca nadčas (170 - 37,5 x 4). Jeho hodinová mzda je 4,- €/hodinu brutto. Priemerný zárobok tohto zamestnanca na tento účel predstavuje 4,20 €. Za prácu nadčas mu prináleží okrem základnej mzdy 4,- €/hodinu aj mzdové zvýhodnenie vo výške 25 % z priemerného zárobku, v tomto prípade 1,05 €/hodinu (25 % z 4,20), čo je spolu 5,05 €/hodinu práce nadčas. Hrubá mzda bude preto 150 x 4 + 20 x 5,05 = 701,- €. Možno zvoliť aj iný prístup, keď najskôr vypočítame osobitne základnú mzdu na celých 170 hodín a k nej pripočítame mzdové zvýhodnenie na 20 hodín práce nadčas, tzn. 170 x 4 + 20 x 1,05 = 701,- €. Výsledok je rovnaký pri oboch prístupoch.

O práci nadčas a jej podmienkach sa dočítate tu

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: