Dovolenka zamestnancov v roku 2014

Ľubica Hanová | 22.12.2014
Dovolenka zamestnancov v roku 2014

Kedy vzniká zamestnancovi nárok na dovolenku, aká je výmera dovolenky a výpočet náhrady mzdy za dovolenku sa dočítate v nasledujúcom článku.

Zamestnancovi a zamestnávateľovi vznikajú z uzatvorenej pracovnej zmluvy určité práva a povinnosti. Jedným z nich je aj povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi dovolenku. Z pohľadu zamestnanca ide o právo, nárok na oddych.

Právo na dovolenku je osobné, nárokovateľné právo zamestnanca, ktoré nie je možné previesť na inú osobu. Dovolenku možno charakterizovať ako čas potrebný na regeneráciu a odpočinok pracovných síl zamestnanca. V zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákonník práce“) je táto problematika rozpracovaná v §100 až §117.

Vznik nároku na dovolenku a počet dní dovolenky, na ktoré má zamestnanec nárok, závisí od viacerých faktorov:

  • druhu pracovného pomeru,
  • oblasti, v akej zamestnanec pracuje,
  • veku zamestnanca,
  • akú časť roka zamestnanec odpracoval.

Vo všeobecnosti nárok na dovolenku má zamestnanec, ktorý:

  • má so zamestnávateľom uzatvorenú pracovnú zmluvu a
  • u tohto zamestnávateľa odpracoval v kalendárnom roku aspoň 21 dní.

Poznámka: v prípade dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nemá zamestnávateľ povinnosť poskytnúť zamestnancom dovolenku. Nárok na dovolenku vzniká, ak sa na nej zmluvné strany písomne dohodli v zmluve.

Výmera dovolenky, na ktorú má zamestnanec nárok je uvedená v nasledujúcej tabuľke.

Minimálna výmera dovolenky za kalendárny rok Počet týždňov Počet dní
zamestnanec ktorý dovŕši v kalendárnom roku vek 32 a menej rokov 4 20
zamestnanec, ktorý dovŕši v kalendárnom roku vek 33 a viac rokov 5 25
riaditeľ a zástupca školy, školského výchovno-vzdelávacieho zariadenia, špeciálneho výchovného zariadenia, učiteľ, pedagogický asistent, majster odbornej výchovy, vychovávateľ 8 40

Zamestnávateľ je v súvislosti s čerpaním dovolenky povinný:

  • oznámiť čerpanie dovolenky aspoň 14 dní vpred,
  • nahradiť zamestnancovi náklady, ktoré mu vznikli z dôvodu, že zamestnávateľ zmenil dni čerpania dovolenky alebo ho z dovolenky odvolal,
  • zmeniť dátum dovolenky, ak by tento pripadal na deň, keď zamestnanec čerpá náhradné voľno za prácu nadčas alebo vo sviatok,
  • v prípade prekážok v práci určiť čerpanie dovolenky zamestnancovi na jeho žiadosť.

Zamestnávateľ je v súvislosti s čerpaním dovolenky oprávnený:

  • po prerokovaní so zamestnancami určiť čerpanie dovolenky podľa plánu dovolenky,
  • určiť hromadné čerpanie dovolenky.

Poznámka: hromadné čerpanie nesmie byt dlhšie ako dva týždne okrem výnimky, keď zamestnávateľ túto skutočnosť oznámi zamestnancom šesť mesiacov vpred, vtedy hromadná dovolenka môže trvať tri týždne .

Zamestnancovi vzniká podľa zákonníka práce (§100) nárok:

  • na dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť,
  • na dovolenku za odpracované dni,
  • na dodatkovú dovolenku.

Dovolenka za kalendárny rok

Nárok na dovolenku za kalendárny rok patrí zamestnancovi, ktorý:

  • pracoval nepretržite (celý kalendárny rok) u toho istého zamestnávateľa a
  • túto prácu vykonával aspoň 60 dní v kalendárnom roku.

Zamestnanec pracoval nepretržite u toho istého zamestnávateľa aj v prípade:

  • skončenia pracovného pomeru, pričom po skončení došlo bezprostredne k opätovnému uzatvoreniu pracovnej zmluvy k tomu istému zamestnávateľovi,
  • ak sa zmení zamestnávateľ, napríklad z dôvodu splynutia, zlúčenia, rozdelenia alebo smrti predchádzajúceho zamestnávateľa.

Do 60 dní sa započítavajú aj dni, keď zamestnanec nepracuje z dôvodu čerpania dovolenky, prekážok v práci, sviatku, čerpania náhradného voľna. V prípade, ak by sviatok pripadol na deň, v ktorom zamestnanec čerpá dovolenku a tento deň je inak jeho obvyklým pracovným dňom, nezapočítava sa mu do dovolenky.

V niektorých prípadoch aj napriek tomu, že zamestnanec pracoval u toho istého zamestnávateľa nepretržite v kalendárnom roku aspoň 60 dní, dochádza ku kráteniu dovolenky. Dôvody, na základe ktorých dochádza ku kráteniu sú uvedené v zákonníku práce. Viac o krátení dovolenky sa dočítate v článku Dôvody a výpočet krátenia dovolenky.

Príklad 1: Kamila Šišková uzatvorila so spoločnosťou M.L.K, s. r. o. pracovnú zmluvu. Úlohou je vypočítať nárok na dovolenku za rok 2013 ako aj 2014 za predpokladu, že:

  • deň nástupu do zamestnania je 16. 12. 2013,
  • v decembri 2013 odpracovala 12 pracovných dní,
  • zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú,
  • k 31. 12. 2014 pracovný pomer stále trvá,
  • zamestnankyňa v roku 2013, resp. 2014 dovŕši vek 32 rokov, resp. 33 rokov.

Riešenie:

a) rok 2013: zamestnankyni nevzniká nárok na dovolenku za kalendárny rok ani za odpracované dni, keďže prácu vykonávala len 12 pracovných dní.

b) rok 2014: zamestnankyni vzniká nárok na dovolenku 20 dní (ak má 32 rokov), resp. 25 dní (ak má 33 rokov), nakoľko pracovala nepretržite celý kalendárny rok aspoň 60 dní u toho istého zamestnávateľa.

Príklad 2: Vychádzame zo zadania príkladu 1 s tým rozdielom, že deň nástupu do zamestnania je 01. 01. 2014. Úlohou je zistiť, či má zamestnankyňa nárok na dovolenku za predpokladu, že o ňu požiadala 02. 02. 2014 a u tohto zamestnávateľa pred 01. 01. 2014 nepracovala.

Riešenie: Aj napriek tomu, že zamestnankyňa k 02. 02. 2014 nepracovala nepretržite u toho istého zamestnávateľa 60 dní, môže podľa §113 ods. 1 zákonníka práce čerpať dovolenku v tom prípade, ak zamestnávateľ predpokladá, že zamestnanec tieto podmienky splní do konca kalendárneho roka, v ktorom dovolenku čerpá, alebo do skončenia pracovného pomeru.

Pomerná časť dovolenky

Ak zamestnanec nesplnil prvú podmienku, a teda nepracoval nepretržite počas celého kalendárneho roka u toho istého zamestnávateľa, avšak prácu u tohto zamestnávateľa vykonával aspoň 60 pracovných dní, má nárok na pomernú časť dovolenky. Tá sa vypočíta ako jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok, t.j.:

nárok na dovolenku = (počet odpracovaných mesiacov v kalendárnom roku / 12) x nárok na dovolenku v dňoch za kalendárny rok

Príklad 3: Vychádzame zo zadania príkladu 1 s tým rozdielom, že pracovný pomer končí 31. 08. 2014. Úlohou je vypočítať nárok na dovolenku za rok 2014.

Riešenie:

a) ak má zamestnankyňa 32 rokov, nárok na dovolenku sa vypočíta:

(8/12) x 20 = 13,33 = 13,5 dňa dovolenky.

b) ak má zamestnankyňa 33 rokov, nárok na dovolenku sa vypočíta:

(8/12) x 25 = 16,67 = 16,5 dňa dovolenky.

Poznámka: ak by nastala situácia, že pracovný pomer končí napríklad 02. 08. 2014, mesiac august do výpočtu nároku na dovolenku nezahrnieme. Vyplýva to z toho, že pomerná časť dovolenky sa počíta za každý celý kalendárny mesiac.

Poznámka: zaokrúhľovanie počtu dní dovolenky, na ktoré má zamestnanec nárok nie je upravené v zákonníku práce. Je vhodné ho upraviť v pracovnom poriadku. V našom pracovnom poriadku je ustanovené:

  • hodnoty do 0,25 sa zaokrúhľujú smernom nadol (0 dní dovolenky),
  • v rozpätí 0,25 do 0,75 sa zaokrúhľujú na 0,5 dňa dovolenky,
  • nad 0,75 sa zaokrúhľujú smerom nahor (1 deň dovolenky).

Dovolenka pri pružnom pracovnom čase

Pružný pracovný čas predstavuje spôsob rovnomerného alebo nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času. Denný pracovný čas skladá zo základného a voliteľného pracovného času. Základný pracovný čas je časový úsek, počas ktorého musí byť zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi. Voliteľný pracovný čas znamená, že zamestnanec si sám volí začiatok a koniec pracovného času.

Zamestnávateľ môže so zamestnancom okrem pružného pracovného dňa dohodnúť aj:

  • pružný pracovný týždeň – začiatok a koniec pracovnej zmeny si volí zamestnanec sám (dĺžka pracovnej zmeny môže byť najviac 12 hodín) a je povinný v príslušnom týždni odpracovať celý týždenný pracovný čas,
  • pružné štvortýždňové pracovné obdobie – začiatok a koniec pracovnej zmeny si volí zamestnanec sám a je povinný v tomto štvortýždňovom období (toto obdobie určuje zamestnávateľ) odpracovať celý pracovný čas určený na toto obdobie.

Rovnomerné rozvrhnutie pracovného času dohodne zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov. Musí platiť, že rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúci na jednotlivé týždne nepresiahne tri hodiny a pracovný čas v jednotlivých dňoch nepresiahne deväť hodín. Výpočet nároku na dovolenku pri rovnomerne rozvrhnutom pružnom pracovnom čas je rovnaký, ako v prípade výpočtu nároku na dovolenku za kalendárny rok. Zmena spočíva v tom, že zamestnanec nepracuje každý deň v ten istý čas, ale volí si svoj pracovný čas, tak aby odpracoval stanovený počet hodín.

Príklad 4: Spoločnosť M.L.K, s. r. o. má ustanovenú dĺžku pracovnej zmeny 8 hodín a základný pracovný čas od 10.00 do 16.00. Zamestnankyňa Kamila Šišková v roku 2014 pracovala v tejto spoločnosti nepretržite viac ako 60 dní. Úlohou je vypočítať počet dní nároku na dovolenku za rok 2014.

Riešenie: V kalendárnom roku jej vznikol nárok na dovolenku 20 dní, ak má menej ako 33 rokov, resp. 25 dní ak má 33 rokov a viac.

Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času dohodne zamestnávateľ:

  • so zástupcami zamestnancov,
  • priamo so zamestnancom v prípade, ak ide o:
  • tehotnú ženu,
  • zamestnanca so zdravotným postihnutím,
  • ženu alebo muža, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako 3 roky,
  • osamelého zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov.

Zamestnávateľ môže po dohode rozvrhnúť pracovný čas zamestnancovi nerovnomerne na jednotlivé týždne alebo na obdobie dlhšie ako štyri mesiace. Zároveň musí platiť, že toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Pracovný čas nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť 12 hodín.

Zamestnávateľ môže pracovný čas rozvrhnúť nerovnomerne:

  • z dôvodu povahy práce, napríklad ide o sezónnu prácu,
  • z dôvodu podmienok práce,
  • po dohode so zástupcami zamestnancov alebo priamo so zamestnancom.

Zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom má nárok na toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere. Pri výpočte nároku na dovolenku sa vychádza z:

  1. počtu pracovných zmien, ktoré zamestnanec odpracuje v kalendárnom roku podľa rozvrhu pracovných zmien bez nadčasov (A),
  2. priemerného počtu týždňov v kalendárnom roku (B),
  3. výmery dovolenky, na ktorú má zamestnanec nárok (C).

nárok na dovolenku = (A/B) x C

Poznámka: priemerný počet týždňov v kalendárnom roku = priemerný počet dní v roku / 7, t.j. 365,25 / 7 = 52, 1786 týždňa.

Príklad 5: Zamestnankyňa Kamila Šisková má z dôvodu povahy práce nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas, pričom dĺžka jej zmien je 6 hodín alebo 12 hodín. Keďže v danom roku (2014) nedosiahla vek 33 rokov, má nárok na výmeru dovolenku v rozsahu štyroch týždňov. V roku 2014 odpracuje zamestnankyňa podľa rozvrhu pracovných zmien 144 zmien. Úlohou je vypočítať nárok na dovolenku za kalendárny rok.

Riešenie: nárok na dovolenku = (144/52,1786) x 4 = 11,04 = 11 dní dovolenky

Dovolenka pri skrátenom pracovnom úväzku

Zamestnanec sa so zamestnancom môže v pracovnej zmluve dohodnúť aj na kratší pracovný čas, ako je stanovený týždenný pracovný čas. Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni. Pri výpočte nároku na dovolenku pri skrátenom pracovnom úväzku sa prihliada na dĺžku pracovného týždňa, t.j. postupuje sa nasledovne:

nárok na dovolenku = počet dní v týždni kedy zamestnanec pracuje x výmera dovolenky za kalendárny rok v týždňoch

Príklad 6: Zamestnankyňa Kamila Šišková pracuje na skrátený pracovný úväzok, 10 hodín týždenne. Jej pracovný čas je rozvrhnutý na dva pracovné dni. Úlohou je vypočítať nárok na dovolenku, ak zamestnankyňa má 32 rokov, resp. 33 rokov.

Riešenie:

a) ak má zamestnankyňa 32 rokov, nárok na dovolenku = 2 dni x 4 týždne = 8 dní po 5 hodín, keďže jej pracovný čas je rozvrhnutý na dva pracovné dni po päť hodín.

b) aká má zamestnankyňa 33 rokov, nárok na dovolenku = 2 dni x 5 týždňov = 10 dní po 5 hodín.

Dovolenka za odpracované dni

V prípade, ak zamestnanec u toho istého zamestnávateľa z rôznych dôvodov neodpracoval v kalendárnom roku viac ako 60 dní, nevzniká mu nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na pomernú časť dovolenky. Dôvodov prečo nedopracoval uvedený počet dní môže byť niekoľko, napríklad počas roka zmenil viackrát zamestnávateľa, nastúpil do zamestnania v priebehu roka a neodpracoval 60 dní, prípadne pracoval u toho istého zamestnávateľa celý rok, ale neodpracoval 60 dní. V tomto prípade má nárok na dovolenku za odpracované dni, ktorá sa vypočíta ako jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v kalendárnom roku.

nárok na dovolenku = (1(resp.2) / 12) x výmera dovolenky v dňom za kalendárny rok

Poznámka: číslo v čitateli sa určí nasledovne:

  • ak zamestnanec v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa odpracoval najmenej 21 dní a najviac 41 dní, počítame s číslom 1,
  • ak zamestnanec v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa odpracoval najmenej 42 dní a najviac 59 dní, počítame s číslom 2.

Príklad 7: Kamila Šišková uzatvorila so spoločnosťou M.L.K, s. r. o. pracovnú zmluvu. Úlohou je vypočítať nárok na dovolenku za rok 2014 za predpokladu, že:

  • deň nástupu do zamestnania je 01. 01. 2014,
  • pracovná zmluva skončila 14. 02. 2014,
  • v januári odpracovala 22 pracovných dní a vo februári 9 pracovných dní,
  • zamestnankyňa v roku 2014 dovŕši vek 32 rokov, resp. 33 rokov.

Riešenie: Zamestnankyňa spolu odpracovala 31 dní. Pri výpočte v čitateli bude 1, pretože sa nachádzame v rozmedzí od 21 do 43 dní.

a) ak má zamestnankyňa 32 rokov, nárok na dovolenku = 1/12 x 20= 1,5 dňa

b) ak má zamestnankyňa 32 rokov, nárok na dovolenku = 1/12 x 25 = 2 dni

Dodatková dovolenka

Nárok na dodatkovú dovolenku vzniká zamestnancovi, ktorý:

  • pracuje pod zemou pri ťažení nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní,
  • pracuje v sťažených alebo zdraviu škodlivých podmienkach,
  • vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé.

Dodatková dovolenka je v dĺžke:

  • 1 týždňa (5 dní), ak zamestnanec vykonáva prácu podľa vyššie uvedených odsekov celý kalendárny rok,
  • jednej dvanástiny dodatkovej dovolenky za kalendárny rok, a to za každých 21 odpracovaných dní, ak vyššie uvedené povolanie vykonáva časť kalendárneho roka.

Dodatková dovolenka sa čerpá prednostne pred čerpaním dovolenky za kalendárny rok (pomernej dovolenky, dovolenky za odpracované dni). Za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku nie je možné poskytnúť náhradu mzdy.

Príklad 8: Kamila Šišková pracuje ako zdravotná sestra. Každý rok s jej súhlasom pracuje štyri mesiace na oddelení pre liečenie pacientov s tuberkulózou. V roku 2014 na tomto oddelení odpracovala 86 dní. Úlohou je výpočet počet dní nároku na dodatkovú dovolenku.

Riešenie: Zamestnankyňa pracovala v zdraviu škodlivom prostrední iba časť roka, patrí jej za každých 21 takto odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky (z 5 dní) .

86 dní = 4 x 21 + 2, dodatková dovolenka = (4/12) x 5 = 1,67 = 1,5 dňa dodatkovej dovolenky.

Náhrada mzdy za dovolenku

Zamestnancovi patrí náhrada mzdy za:

  • vyčerpanú dovolenku, prípadne
  • nevyčerpanú dovolenku.

Za nevyčerpanú dovolenku sa zamestnancovi poskytuje náhrada mzdy iba v prípade, ak nemohol vyčerpať dovolenku z dôvodu ukončenia pracovného pomeru, alebo ide o nevyčerpanú dovolenku z predchádzajúceho roka, ktorá presahuje 4 týždne.

Výška náhrady mzdy za dovolenku sa vypočíta z priemerného zárobku zamestnanca.

náhrada mzdy za dovolenku = počet dní nároku na dovolenku x priemerný zárobok v predchádzajúcom štvrťroku

Príklad 9: Ako vypočítať náhradu mzdy za dovolenku v roku 2014, ak zamestnankyňa mala nárok na 20 dní dovolenky. V rozhodujúcom kalendárnom štvrťroku bol priemerný hodinový zárobok 5,2388 €.

Riešenie: náhrada mzdy za dovolenku = 20 x 8 x 5,2388 = 838,21 €.

V prípade, ak zamestnanec stratil nárok na náhradu mzdy za dovolenku alebo tento nárok zanikol, je povinný vrátiť vyplatenú sumu zamestnávateľovi. Ak tak neurobí, môže zamestnávateľ zraziť príslušnú časť sumy zo mzdy aj bez súhlasu zamestnanca. Viac o náhrade mzdy za dovolenku sa dočítate v článku Výpočet náhrady mzdy za dovolenku v roku 2014.

O autorovi

Ing. Ľubica Hanová

Audit Associate v spoločnosti PricewaterhouseCoopers Slovensko, s.r.o. a absolventka odboru Účtovníctvo a audítorstvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: