Evidencia pracovného času zamestnancov

Norbert Seneši | 22.10.2014
Evidencia pracovného času zamestnancov

Povinnosťou zamestnávateľa je aj vedenie evidencie pracovného času zamestnancov. V článku si prečítate, čo všetko musí táto evidencia  obsahovať a tiež si môžete stiahnuť množstvo príloh.

Z uzatvoreného pracovného pomeru medzi zamestnávateľom a zamestnancom plynú obom stranám určité práva a povinnosti. Zoznam práv a povinností je vymedzený v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, vo vnútorných predpisoch zamestnávateľa a v neposlednom rade aj v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákonník práce“).

Legislatívna úprava evidencie pracovného času zamestnancov

Jednou z povinností zamestnávateľa je aj povinnosť vedenia evidencie pracovného času zamestnancov ustanovená v § 99 Zákonníka práce. Evidencia sa musí viesť tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť.

Podľa uvedeného ustanovenia Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný viesť:

  • evidenciu pracovného času - časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou,
  • evidenciu práce nadčas – práca nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien,
  • evidenciu nočnej práce - práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou,
  • evidenciu aktívnej časti pracovnej pohotovosti - čas, keď zamestnanec počas pracovnej pohotovosti vykonáva prácu (považuje sa za prácu nadčas),
  • evidenciu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti - čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku (považuje za pracovný čas) alebo na dohodnutom mieste mimo pracoviska (nezapočítava sa do pracovného času) a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva.

Príklad evidencie pracovného času, práce nadčas a práce v noci

Zamestnanec nastúpil do práce o 22:00. Jeho pracovná zmena štandardne trvá do 06:00. Prestávku v práci v rozsahu 30 minút majú zamestnanci po piatich hodinách. Z dôvodu prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce zamestnanec súhlasil aj s prácou nadčas a preto zostal v práci až do 08:00. V evidencii bude zaznamenaný pracovný čas od 22:00 do 03:00 (prestávka od 03:00 do 03:30) a od 03:30 do 08:00, práca nadčas od 06:00 do 08:00 a nočná práca od 22:00 do 03:00 a od 03:30 do 06:00.

Príloha: 

Obdobnú povinnosť viesť evidenciu pracovného času ustanovuje Zákonník práce v § 224 ods. 2 písm. e) aj v súvislosti s dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Zamestnávateľ je povinný pri dohodách o brigádnickej práci študentov a dohodách o pracovnej činnosti viesť takú evidenciu pracovného času zamestnancov, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom títo zamestnanci vykonávali prácu. U týchto dohodárov sa teda pracovný čas eviduje podobne ako pri zamestnancoch s pracovnou zmluvou, tzn. napríklad od 06:00 do 12:00 a od 12:30 do 14:00.

Príloha: Evidencia pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o pracovnej činnosti.

Pri dohodách o vykonaní práce je zamestnávateľ povinný viesť evidenciu vykonanej práce u týchto zamestnancov tak, aby v jednotlivých dňoch bola zaznamenaná dĺžka časového úseku, v ktorom sa práca vykonávala (napríklad 2. septembra 2014 – 4 hodiny). To znamená, že pri dohodách o vykonaní práce nie je povinnosťou zamestnávateľa zaznamenávať začiatok aj koniec časového úseku vykonávania práce, postačuje evidovanie jeho dĺžky.

Príloha: Evidencia pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o vykonaní práce.

Pre splnenie tejto požiadavky je tiež možné evidovať prácu rovnakým spôsobom ako pri predchádzajúcich dohodách s uvedením dĺžky vykonávania práce, čím bude evidencia pracovného času zamestnávateľa jednotná pre všetky dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Príloha: Evidencia pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Spôsob a forma evidencie pracovného času

V prípade oboch vyššie uvedených ustanovení ide o veľmi stručnú úpravu a Zákonník práca na iných miestach a ani žiadny iný predpis podrobnejšie neupravujú, že akým spôsobom a v akej forme sa má evidencia pracovného času zamestnancov vykonávať. Z toho vyplýva, že spôsob a forma vedenia tejto evidencie závisia predovšetkým od rozhodnutia samotného zamestnávateľa a konkrétnych pracovných podmienok. Ak evidencia pracovného času spĺňa požiadavky Zákonníka práce, musí byť rešpektovaná v akejkoľvek podobe aj v prípade kontroly z inšpektorátu práce. V tejto súvislosti však platí, že správne vedená evidencia pracovného času zamestnancov by mala byť preukázateľná.

V praxi je možné sa stretnúť najčastejšie s nasledujúcimi formami evidencie pracovného času:

  • písomná podoba , napríklad kniha príchodov a odchodov;
  • elektronická podoba , napríklad čipové karty zamestnancov;
  • kombinácia písomnej a elektronickej podoby.

Evidencia pracovného času zamestnancov je povinnosťou zamestnávateľa a zodpovedá za ňu aj v prípade kontroly z inšpektorátu práce. V praxi však zaznamenávanie pracovného času nevykonáva jednostranne zamestnávateľ, ale pri plnení tejto povinnosti sa vyžaduje aj súčinnosť samotných zamestnancov, ktorí si začiatok a koniec pracovného času sami zaevidujú. Zamestnávateľ by mal mať pokyny pre oblasť evidencie pracovného času zapracované vo svojich vnútorných predpisoch (pracovný poriadok). V pracovnom poriadku môže byť napríklad uvedené, že zamestnanec je povinný osobne zaznamenávať čas svojho príchodu na pracovisko, čas odchodu z pracoviska a prerušenie pracovného času prostredníctvom čipovej karty na snímači systému evidencie dochádzky.

Zamestnávatelia, aj keď im takúto povinnosť Zákonník práce priamo neukladá, vedú väčšinou spolu s evidenciou pracovného času aj evidenciu dochádzky zamestnancov, ktorá obsahuje aj údaje o dňoch, keď zamestnanec čerpal dovolenku, náhradné voľno, mal prekážku v práci, neospravedlnenú absenciu a podobne.

Prílohy:

Napriek tomu, že právna úprava evidencie pracovného času zamestnancov je veľmi stručná, predstavuje veľmi dôležitú súčasť pracovnoprávnej legislatívy, ktorá súvisí aj s ďalšími podstatnými pojmami pracovného práva. Evidencia pracovného času spolu s evidenciou dochádzky zamestnancov slúži napríklad na kontrolu priemerného týždenného pracovného času (vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín, u zdravotníckych zamestnancov 56 hodín), na určenie výmery dovolenky, na určenie výšky mzdy a s ňou súvisiaceho poistného, na účely zostavovania výkazov pre Sociálnu a zdravotnú poisťovňu a podobne.

Obsah evidencie pracovného času a dochádzky zamestnancov

Vhodným spôsobom vedená evidencia pracovného času spolu s evidenciou dochádzky zamestnancov by mali poskytovať informácie aspoň o:

  • počte hodín odpracovaných zamestnancom v jednotlivých dňoch a koľko hodín z toho tvorila práca nadčas, práca v noci, práca vo sviatok,
  • počte hodín aktívnej a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti,
  • opustení pracoviska zamestnancom z pracovných dôvodov so zaznamenaním času odchodu, príchodu a miesta vykonávania pracovnej činnosti,
  • prerušení pracovného času z osobných dôvodov s ich uvedením a so zaznamenaním času odchodu, prípadne opätovného príchodu do zamestnania,
  • prekážkach v práci na strane zamestnanca v členení aspoň na dočasnú práceneschopnosť, ošetrovanie člena rodiny, ostatné osobné prekážky v práci, zvyšovanie kvalifikácie, prekážky v práci z dôvodov všeobecného záujmu a iné prekážky v práci,
  • náhradnom voľne,
  • pracovnom voľne bez náhrady mzdy,
  • sviatkoch a ostatných dňoch pracovného pokoja,
  • čerpaní dovolenky,
  • neospravedlnenej neprítomnosti,
  • iných dôvodoch neprítomnosti v práci.

Kontroly evidencie pracovného času inšpektorátom práce

Činnosť inšpekcie práce je okrem iných aktivít zameraná aj na dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy. Jedným z týchto predpisov je aj Zákonník práce. V Správe o stave ochrany práce a o činnosti orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce v roku 2013 sa uvádza, že medzi najčastejšie nedostatky v roku 2013 patrilo aj nevedenie evidencie pracovného času, práce nadčas a nočnej práce tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu. V správe sa presne neuvádza, že koľko porušení v danom období pripadalo práve na oblasť evidencie pracovného času.

Na inom mieste sa však v správe uvádza, že na základe prijatých podnetov bol v roku 2013 tretím najčastejším porušením Zákonníka práce § 99 týkajúci sa práve evidencie pracovného času. Počtom 408 porušení predstavovala evidencia pracovného času 7,08 % porušení z celkového počtu porušení Zákonníka práce zistených na základe prijatých podnetov. Pre porovnanie, v roku 2012 bola evidencia pracovného času až druhým najčastejším porušením Zákonníka práce zisteným na základe prijatých podnetov s počtom 414 porušení (7,66 % z celkového počtu). Z uvedeného vyplýva, že evidencia pracovného času patrí medzi najčastejšie kontrolované oblasti Zákonníka práce a inšpektoráty práce sa tu veľakrát stretávajú s nedostatkami. Je preto veľmi dôležité, aby zamestnávatelia povinnostiam vyplývajúcim z tejto oblasti venovali zvýšenú pozornosť a nezanedbávali ich.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: