Najbohatšia žena sveta popisuje 20 rozdielov v rozmýšľaní medzi bohatým a priemerným človekom

Redakcia Podnikajte.sk | 28.02.2013
Najbohatšia žena sveta popisuje 20 rozdielov v rozmýšľaní medzi bohatým a priemerným človekom
Exkluzívne rozhovory s najbohatšími osobnosťami sú doménou českého časopisu FC, ktorý nám udelil súhlas s publikovaním veľmi zaujímavého rozhovoru s najbohatšou ženou sveta pani Christy Walton. Táto pani sa nespovedá novinárom každý deň a jej komentáre sú tak špecifické, že vás možno prinútia zamyslieť sa nad tým, ako uvažujete...

Pani Christy Walton nie je v našich končinách príliš známa. Vedie americký maloobchodný reťazec Wal-Mart. 57ročná rodáčka z Wyomingu kontroluje investičný majerok vo výške 33,8 miliardy dolárov a drží deviate miesto vo svetovom finančnom rebríčku. Najbohatšou ženou sveta je od roku 2005, keď rodinnú firmu zdedila po manželovi Johnovi, ktorý sa zabil pri páde lietadla. John Walton bol synom Heleny Walton, vdovy po zakladateľovi reťazca.

Kto by však chcel namietať, že pani Christy spadol majetok do lona priamo z neba, mýli sa. Riadenia firmy sa zúčastňuje desiatky rokov, s rodinou vedie Wal-Mart už piaty rok a utešene dvíha cenu akcií.

Kto by ju chcel označiť za poučujúcu snobku, je taktiež vedľa. Christy Walton sa hodlá zaradiť medzi 105 filantropov, ktorí sa pridali k záväzku investora Warrena Buffeta a riaditeľa Microsoftu Billa Gatesa, najneskôr záveťou poskytnúť väčšinu svojho majetku na charitu. Keď sa jej spýtate, prečo by to robila, usmeje sa: „A prečo nie? Môj John mi kládol za vzor Donalda Trumpa. Ako miliardár dvakrát zbankrotoval, v rokoch 1999 a 2004. Jedenkrát upadol do dlhov vo výške deväť miliárd dolárov. A zakaždým sa vrátil nahor, zakaždým rýchlejšie než predtým. Jednak mal motiváciu a jednak už vedel, ako na to. Schopnosť zbohatnúť je v prvom rade „state of mind“ – stav mysle.“

Po tejto vete nastalo ticho. Pripravené otázky stratili význam. Mohla nasledovať jedna jediná logická: A môžete nám, prosím, vysvetliť stav mysle bohatých?
Behom trištvrtehodinového rozhovoru, ktorý Christy Walton poskytla novinárom, okomentovala 20 motivačných rozdielov v premýšľaní bohatého a tzv. priemerného človeka, resp. inak povedané zásad, ktoré dodržuje a je úspešná. Nie všetky sa čítajú príjemne, nie so všetkými súhlasím. Ale tým sa možno vysvetľuje, prečo sama bohatá nie som.

20 rozdielov podľa Steva Siebolda a zásad, ktorých sa drží Christy Walton:

1. Priemerní ľudia sa domnievajú, že peniaze sú pôvodom všetkého zla. Bohatí sú presvedčení, že chudoba je pôvodom všetkého zla.

„Používa sa prozaické popisné označenie priemerný a bohatý človek. Neznamená to, že bohatý človek je automaticky nadpriemerný a podpriemerný človek nemôže byť bohatý. V oboch prípadoch je to čistý terminus technicus.“

„Ako priemerní sa označujú ľudia, ktorí prijali brainwashing - vyplachovanie mozgu. Jedna z ich téz znie: Bohatstvo je buď výsledkom šťastia alebo podvodu. Potom nechcú uveriť a prijať myšlienku, že by snáď niekto blízky z ich okolia mohol sám dosiahnuť úspech. Pokiaľ sa tak stane, ihneď ho ohovoria. Peniaze sú predsa od diabla a kazia charakter. Pritom sami, keď dôjde na platenie, sa často menia na diabla, žalúdok im zviera stres a o charaktere ich samotných dostatočne vypovedá to, že úspešných ľudí kameňujú závisťou. Než aby niekto vzlietol, radšej mu zrazia krídla. Tak poznám priemerného človeka. A podľa toho, že si nechá nahovoriť, aby bol spokojný s tým, kde je. Že sa nenarodil na šťastnej planéte a podobne. Bohatí vedia, že peniaze so šťastím nijako nesúvisia. Šťastie nezaručia. Umožnia utiecť od neistoty a mať život pokojnejší a slobodnejší."

2. Priemerní ľudia osamostatnenie považujú za nežiaduce riziko. Bohatí ľudia naopak za nutnú cestu k zbohatnutiu.

„Keď priemernému človeku poradíte, aby odišiel zo zamestnania, v ktorom je nespokojný, nájde množstvo dôvodov, prečo to neurobiť. Najčastejšie hovorí, že je to hazard. Zamestnanie označuje za istotu, nahovára si, že ho zamestnávateľ potrebuje a že jeho prácu určite ocení keď nie finančne, tak aspoň vo svojej hlave. Je to zásadný omyl. Bohatí nezamestnávajú druhých, aby ich spasili. Do podnikania nikdy nemiešajú emócie. Čisto logicky využívajú pracovnú silu ochotnú zameniť svoj čas, tú najcennejšiu komoditu na svete, za peniaze. Ilúzia nepostrádateľnosti zamestnanca má chybný základ. Kto sa totiž na trhu nedokáže postarať sám o seba, nemôže si namýšľať, že sa úspešne postará o niekoho ďalšieho, napríklad o zamestnávateľa."

3. Priemerní ľudia usudzujú, že predpokladom k zbohatnutiu je vzdelanie. Bohatí vedia, že o úspechu rozhodujú predovšetkým schopnosti.

„Pravdivá je myšlienka, že bohatstvo neprinesie magisterský titul alebo doktorát. Diplom je len nástroj, ktorý najskôr musíte vedieť uplatniť v praxi. Existuje množstvo chudobných absolventov univerzít, zatiaľ čo množstvo mojich veľmi bohatých priateľov nemá ani základné vzdelanie. Nie je to náhoda. Kto má školu života a sedliacky rozum, vyzná sa. Jednotné školstvo vychováva unifikovaných absolventov. Všetci sa učíme rovnako, všetci musia na skúškach odpovedať rovnako. Jedinečnosť a kreativita je potlačená v prospech poučiek a tabuliek. Sú to výborní teoretici, ale život potrebuje praktikov.“

4. Priemerní ľudia snívajú o starých dobrých časoch. Bohatí snívajú o budúcnosti.

„Priemerného človeka poznáte podľa toho, že velebí minulosť. De facto si nedokáže predstaviť lepší život ako v dobe, ktorú už zažil. Prečo? Minulosť je pre neho odskúšanou istotou. Nech už aj nebola ideálna, on sa bojí akejkoľvek neistoty. Nadáva na každú dobu, v ktorej žije. Predtým bývalo lepšie, zvykne hovorievať. To je sebadeštruktívne myslenie. Je pravdou, že kto verí, že svoje najlepšie dni má už za sebou, dožije život v nešťastí a depresiách. Bohatí ľudia naopak vedia, že tým, kým sú dnes, z nich urobila práve minulosť. A budúcnosť si môžu utvárať sami prostredníctvom súčasných snov, cieľov a nápadov.“

5. Priemerní ľudia sa spoliehajú na lotérie. Bohatí ľudia sa spoliehajú na seba.

"Fascinujú ma masy ľudí čakajúcich na ťah šťastných čísel modliacich sa v domnienke, že to je jediná cesta k prosperite. Veria, že Boh, vláda, ich nadriadený alebo životný partner vyrieši ich problémy. Bohatí sa na teoretickú náhodu nespoliehajú. Konajú. Svoje problémy si riešia sami, teda rýchlejšie a efektívnejšie. Štatistiky najlepšie vypovedajú o tom či je pravdepodobnejšie dosiahnutie bohatstva čakaním na jackpot, alebo podnikaním."

6. Priemerní ľudia posudzujú peniaze emóciami. Bohatí ľudia logikou.

„Priemerní ľudia majú dojem, že pri dostatočnom majetku už nikdy nebudú musieť pracovať. Bohatí ľudia naopak dobre vedia, že peniaze sú ako potraviny. Pri dlhšom uskladnení strácajú na hodnote. Preto neprechovávajú k peniazom žiadny emotívny kult a pristupujú k nim vecne ako k nástroju na využitie okamžitých možností a príležitostí. Nič viac, nič menej. Kto sa s peniazmi nevie rozlúčiť, pomaly o ne prichádza a ochudobňuje sa."

7. Priemerní ľudia poberajú peniaze prevažne za činnosť, ktorú nerobia radi. Bohatí berú peniaze za to, čo ich baví a teší.

„Najviac ma rozosmeje človek, ktorý sa čuduje: Ako môžeš pracovať 24 hodín denne? Čo si to za miliardárku? Veď sa máš horšie ako ja! Lenže to je jedna z najkrajších nuáns inteligentného zarábania peňazí: Beriete ich za to, čo máte radi. Keď niečo robíte radi, baví vás to a robíte to často. Keď to robíte často, viete to a ste úspešní. S tým prichádzajú peniaze, vaše nadšenie rastie a kruh sa uzatvára. Tempo zarábania peňazí sa zrýchľuje. Skrátka bohatí si najskôr zvolia cestu, ktorá ich baví, a potom hľadajú spôsob, ako za to, čo ich baví, dostanú zaplatené. Naopak priemerní chodia do práce vlastne len po peniaze, tretinu dňa strávia otrávení a dôsledku čoho im zarobené peniaze ani nerobia radosť.“

8. Priemerní ľudia si kladú nízke ciele, aby sa nesklamali. Bohatí naopak prijímajú vysoké výzvy.

„Predstavte si stometrovú trať. Jeden sa radšej nechce unaviť a do cieľa príde krokom. S tým, že ten čas mu stačí. Druhý sa zo všetkých síl snaží bežať čo najrýchlejšie. Kto pravdepodobne dosiahne lepší čas? Psychológovia bohužiaľ ľuďom odporúčajú, aby nemali vysoké očakávania od života. Kto si stavia nízke ciele, nemôže sa sklamať. Taký človek ale tiež nikdy nedosiahne svoj sen. Deti, ktoré od malička od piatej ráno korčuľujú, vypadajú ako blázni do chvíle, než sa z prvého z nich stane víťaz Stanleyovho poháru."

9. Priemerní ľudia si myslia, že pre bohatstvo musia NIEČO urobiť. Bohatí vedia, že sa musia NIEKÝM stať.

„Doména Donalda Trumpa. Priemerný človek by po prvom, najneskôr po druhom bankrote všetko vzdal. Verí v rýchlu príčinu a následok. Keď niečo urobí a výsledok je negatívny, vzdá to. Ako pri diéte – za deň som neschudla, tak to asi nefunguje. Bohatí ľudia konajú presný opak. Neúspechy s vďačnosťou prijímajú. Prečo? Umožňujú im učiť sa zo svojich chýb a rásť so získanými skúsenosťami. Pravdou je, že strojcom bohatstva nie je výnimočný čin, ale výnimočný človek. Poučením z chýb narastá čoraz vyššia pravdepodobnosť, že si zlepšíte výsledky. Nezávisle na vonkajších okolnostiach, či je alebo nie je kríza. On (Donald Trump) sa jednoducho vyzná. Schopnosť zbohatnúť je know-how, pokora a schopnosť všímať si vlastné chyby a učiť sa z nich.“

10. Priemerní ľudia si myslia, že potrebujú kapitál, aby zarobili ďalšie peniaze. Bohatí ľudia bez okolkov použijú peniaze iných.

„Bez práce nie sú koláče, hovorí sa všade. Ale nikde sa už neuvádza, z čej práce. Osoba, ktorá vykoná všetku prácu, nemusí byť tou, ktorá inkasuje všetok zisk. Dokonca ani v zamestnaní to nikdy nie je ona. A osoba, ktorá poskytne celý kapitál, nemusí byť tou, ktorá dostane celý výnos. Bohatí ľudia sa nechávajú platiť za to, že sa vyznajú. A opäť sme pri tom: schopnosti sú viac ako vzdelanie. Pozrite sa, koľko už vyštudovalo advokátov. Všetci sa učili tie isté skriptá. Ale nie všetci sú rovnako úspešní.“

11. Priemerní ľudia žijú nad svoje možnosti. Bohatí ľudia pod svoje možnosti.

„U svokra som neustále počúvala: Toto si budem môcť dovoliť až keď budem bohatší. Oponovala som mu: Ale veď ste už jeden z najbohatších. On sa len usmieval. Týmto prístupom sa bohatí jednak neustále motivujú a jednak zbytočne nerozhadzujú. Pokiaľ si dnešní priemerní ľudia neváhajú kupovať auto na dlh, dom či dovolenku, ako by sa pri ekvivalentnej výške majetku mal chovať bohatý človek? Najbohatší ľudia vedia, že s každou neuváženou útratou ukrajujú zo svojej finančnej slobody. Keď si bohatý človek niečo zaobstará – lietadlo, ostrov a podobne – obvykle má opäť v úmysle nejaký obchod.“

12. Priemerní ľudia sa boja zažiadať si o peniaze. Bohatí vedia, že si žiadajú o slobodu.

„Priemerní ľudia sa chovajú, ako keby žiadne peniaze nepotrebovali. Nedokážu si vyjednať vyšší plat, nechajú sa okrádať. Bohatí ľudia sa neboja priznať, že peniaze sú zásadné, sú o nich ochotní dlho vyjednávať, pretože dokážu vyriešiť väčšinu problémov. Bez peňazí nevyriešite nič, čo sa s peniazmi vyriešiť dá. Peniaze dokážu oslobodiť. Keď ide o peniaze, emócie idú stranou. Prichádzajú chladné počty. Preto bohatí zarábajú.“

13. Priemerní ľudia sa radšej zabávajú ako vzdelávajú. Bohatí sa naopak radšej vzdelávajú ako zabávajú.

„Byt či dom bohatého človeka má obvykle veľkú čitáreň, knihovňu – vzdelávaciu pohotovosť. Títo ľudia si tiež svojich priateľov vyberajú tak, aby sa vzdelávali, poučili, inšpirovali, boli ešte úspešnejší. Priemerní ľudia o vzdelávanie nestoja. Radšej preferujú čítanie bulváru, klebiet, pozeranie zábavných programov v televízii. Sme ako konzervy – čím sa plníme, tým sme.“

14. Priemerní ľudia si myslia, že bohatí sú snobi, a preto ich neprijímajú. Bohatí ľudia prijímajú len prínosných, pozitívne naladených ľudí.

„Nákaza negatívnym vzťahom k peniazom je vizitkou priemernosti. Bohatí si takých ľudí nepripúšťajú k telu, nechcú počúvať ich problémy, veštby o skaze a beznádeji. Prečo by mali čokoľvek počúvať od ľudí, ktorých výsledky najlepšie vypovedajú o tom, koľko sú hodné ich rady? A ešte paradox so značkovými odevmi: Kto ich nosí, býva označovaný za snoba. Pritom priemerní ľudia sa ešte viac snažia obliekať značkovo, niektorí kvôli tomu dokonca neváhajú nosiť falšované oblečenie. Na jednej strane sa tak snažia vyrovnať bohatým a na druhej strane ich dehonestujú. Zvláštna schizofrénia.“

15. Priemerní ľudia počítajú úspory. Bohatí ľudia počítajú zárobky.

„Dokonale zjavné je to práve teraz, v období krízy cash flow. Bohatí by obrátili naruby posledný cent, aby využili príležitosti k investícii. Čím menej peňazí majú, tým viac premýšľajú. Čím viac ich majú, tým väčšie ciele potrebujú, aby sa rozhýbali k aktivite. V kríze sa totiž vždy výhodne nakupuje. Priemerní ľudia sa ale krízy boja, vnímajú to slovo negatívne. Kríza je príležitosť. Priemerní ľudia v každej príležitosti vidia prekážku. Bohatí v každej prekážke vidia príležitosť. Preto počas krízy zarábajú ešte viac. Inými slovami: Priemerní ľudia sa snažia peniaze zadržiavať, bohatí sa ich naopak snažia čo najviac investovať.“

16. Priemerní ľudia hrajú na istotu. Bohatí ľudia premýšľajú, kedy zariskovať.

„Mať strach z chyby znamená nevykročiť. Pravdou je, že každý investor stratil peniaze na nejakej príležitosti. Ale získal poučenie. Nabudúce zainvestoval múdrejšie. Bohatým neprekáža riskovať. Bez ohľadu na to, čo sa stane, niečo získajú. Matematicky sa dá konštatovať, že vidina výnosu býva finančne zaujímavejšia ako istota, ktorá nič neprinesie. Ale zdôrazňujú: Toto nie je stávkovanie na hokejový výsledok alebo v lotérii.“

17. Priemerní ľudia hľadajú vo finančníctve logiku a stratégiu. Bohatí ľudia veria, že trhy sú riadené emóciami a chamtivosťou.

„Musím potvrdiť, že kto investuje do akcií, vie, že neexistuje zaručená stratégia. Finančné trhy sú samostatné živé organizmy. Je známe, že ich poháňa strach a chamtivosť, tie majú vplyv na obchody a trendy. Toto vedomie im v akejkoľvek dobe umožňuje násobiť investičný majetok. Hovorí to aj autor týchto zásad Steven Siebold.“

18. Priemerní ľudia sa cítia dobre, keď majú pokoj. Bohatí sa cítia dobre v zhone.

„Neistota, riziko. Elitní futbalisti, ktorých obdivujeme, v najťažšej chvíli zoberú loptu a zodpovednosť do vlastných rúk a idú kopať pokutový kop. Vedia, že bez rizika nič nedosiahnu. Vedia, že stať sa najlepším nie je zadarmo, niečo je pre to nutné urobiť, zostať celý život v pohodlnom závetrí je pre nich devastujúce. Keď urobia chybu, poučia sa. Čím útrpnejšia je cesta, tým slastnejšia je odmena. Posteľ je najmäkšia po namáhavej ceste. Bezpečný exekútor pokutových kopov, ktorý má tiež vyšší plat, sa rodí len cvikom. Aj preto sa Donald Trump stal miliardárom druhý krát rýchlejšie ako prvý krát.“

19. Priemerní ľudia odmietajú spojenie medzi peniazmi a zdravím. Bohatí ľudia vedia, že peniaze môžu zachrániť život.

„Peniaze nie sú všetko, hlavné je zdravie – tieto vety sú lož. Bohatí ľudia majú celoročné členstvo na súkromnej klinike s garanciou 24hodinového prístupu ku všetkým špecialistom, ktorí sa starajú len o malú skupinu klientov, takže majú istotu, že v prípade akéhokoľvek náhleho problému o nich bude okamžite postarané. Za peniaze si kúpite nielen zdravie, ale aj život. Spýtajte sa Billa Gatesa, koľko detských životov už v Afrike zachránil.“

20. Priemerní ľudia volia medzi rodinou a kariérou. Bohatí vedia, že môžu mať všetko.

„Najmenej času na rodinu majú zamestnaní ľudia. Bohatí majú na výber. Môžu mať všetko, čo chcú, pokiaľ príjmu výzvu a vďaka tomu, čo vedia, sa vydajú za cieľom, ktorý si stanovili. Neviem ako u vás, ale v USA je väčšie percento rozvodov v rodinách, ktoré nemajú dostatok peňazí.“

V zlých sociálnych podmienkach a bez vzdelania vyrástol rad miliardárov, ktorých príbehy a spovede pravidelne prináša každé vydanie časopisu FC. „Keď ste na tom horšie ako iní, je to najväčší dar. Motivácia, motor. Z takých ľudí sa nakoniec stávajú miliardári. Tak ako v športe často víťazia outsideri. Majú veľký sen a silu.“ povedal v rozhovore pre časopis FC Ralph Lifshitz, Američan s bieloruskými koreňmi. Pardon, dnes známejší ako módny návrhár Ralph Lauren.

Autor: Katarina Clark s prispením Petra Casanovy
Autorom formulácie rozdielov je Steve Siebold

Článok bol preložený na základe súhlasu vydavateľa – časopisu FC.


 

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: