Ľubomíra Retzerová (Arriba s.r.o): „Podnikajte v tom, čo vás baví a začnite mladí.“

Redakcia Podnikajte.sk | 27.02.2013
Ľubomíra Retzerová (Arriba s.r.o): „Podnikajte v tom, čo vás baví a začnite mladí.“

Mgr. Ľubomíra Retzerová, spolumajiteľka,  zakladateľka a zároveň šéfcukrárka spoločnosti Arriba s.r.o.. V roku 2012 sa vďaka svojim inovatívnym sladkým maškrtám stala finalistkou súťaže  Mladý inovatívny podnikateľ.  Spoločnosť Arriba s.r.o. prevádzkuje Cukráreň Arriba®, ktorá ponúka široký sortiment – od narodeninových tort s 30 variáciami plniek a čerstvého ovocia až po sezónne torty a vianočné pečivo. Všetko podľa vášho želania. Základom nových originálnych receptov sa stala švajčiarska a nemecká cukrárska výroba,  kde v minulosti získala majiteľka spoločnosti Arriba s.r.o. skúsenosti a inšpiráciu. Predajňa Arriba® cukrárska výroba sa nachádza v bratislavskej Petržalke. Prečítajte si rozhovor s Ľubomírou Retzerovou a nechajte sa inšpirovať, ako sa plnia podnikateľské sny.

 

Čo Vás priviedlo k podnikaniu?
Rodičia, obaja podnikajú. Vedela som, že chcem podnikať, no až v mojich 28 rokoch som zistila v čom. Bola to práve láska k pečeniu, ale na tom má obrovskú zásluhu moja mama, ktorá počas môjho detstva stále vypekala a mňa to tiež bavilo.

Ako vznikla idea „chcem mať cukráreň“?
Prvú tortu som upiekla v jedenástich rokoch. Začalo ma to baviť, a tak som stále piekla, ale nemal to kto jesť, tak som aj priberala. Mala som o nejaké kilo viac ako  mám teraz, možno aj o desať. Vyštudovala som obchodnú akadémiu a popri externom štúdiu na Ekonomickej univerzite v Bratislave som si spravila výučný list - cukrárka. Spravila som si ho preto, lebo som chcela cestovať a naučiť sa po nemecky, ale nechcela som robiť v zahraničí aupair-ku. Mám rodinu vo Švajčiarsku v Zürichu, takže po získaní výučného listu som tam išla na pohovor a  prijali ma. Rodina mi pomohla zohnať ubytovanie a povybavovala som si povolenia, čo trvalo štyri mesiace. Neboli to povolenia na prácu, ale na 18 mesačnú stáž.

Koľko rokov ste strávili v zahraničí?
V zahraničí som strávila dokopy 3 roky. Do Zürichu som odcestovala v roku 2002. Do Nemecka v roku 2004.  Ekonomická univerzita mi aj napriek veľkému úsiliu nešla a musela som štúdium zanechať. Nie som teoretický tip, ale praktický, u mňa perfektne funguje sedliacky rozum. V roku 2005 som sa vrátila a vyštudovala Univerzitu Komenského odbor pedagogika – anglický jazyk a literatúra a nemecký jazyk a literatúra.

Kedy ste začali intenzívnejšie piecť a uvažovať nad vlastným podnikaním?
Zhruba v roku 2008, keď som bola v treťom ročníku na vysokej škole. V tom období som písala bakalársku prácu a chcela som sa nejako  poďakovať svojmu profesorovi a premýšľala som nad vhodným spôsobom, tak som mu upiekla tortu. Neskôr ma oslovil, že torta jemu i jeho rodine mimoriadne chutila a či by som im neupiekla nejakú tortu aj na oslavu osemdesiatky. Bohužiaľ som to musela kvôli nedostatku času odmietnuť. Po získaní bakalárskeho titulu som začala piecť pre radosť  a rozmýšľať  o vlastnej výrobe. V roku 2009 som začala  pracovať na sortimente a jeho fotení. To zabralo jeden a pol roka aj s prípravou internetovej stránky.

Aký bol postup pri zriaďovaní prevádzky?
Najskôr som v roku 2009 založila firmu. Potom bolo potrebné nájsť vhodné priestory, čo trvalo takmer rok. Keď sme ich mali (prenajaté), požiadali sme o zmenu účelu využitia. Priestory bolo potrebné kompletne zariadiť a pripraviť na prevádzku, aby bolo možné vybaviť schválenie prevádzky hygienou. Zariadenie prevádzky bola najväčšia finančná investícia. S tým zároveň súviselo vypracovanie rozličných smerníc a programu HACCP (upravuje postupy výroby, tak aby sa zachovala nezávadnosť potr. výrobkov, pozn. redaktora). Schvaľovanie prevádzky sa pretiahlo na 8 mesiacov, počas ktorých bola prevádzka kompletne pripravená a samozrejme bolo potrebné aj platiť nájom. Zároveň však nebolo možné začať vyrábať bez schválenia prevádzky hygienou a  mestskou časťou.

Ako ste finančne ustáli taký dlhý čas od začiatku príprav až po moment otvorenia prevádzky?
Začali sme iba ja a moja mama, takže sme nemuseli financovať zamestnancov. Samozrejme, bolo potrebné platiť priestory, mamina ako spolumajiteľka poskytla financie, ale napriek tomu sme si požičali od rodiny. No aj tak sme nečakali, že to bude až také ťažké. Pomáha mi aj to, že viem z päť korún ušetriť tri. Bez toho aby ste vedeli pracovať s peniazmi, sa nedá začať podnikať, prvé roky je to o žiadnej výplate, skôr naopak, stále to potrebuje nové investície.

Čo konkrétne bolo najťažšie?
V začiatkoch ste na všetko sami a nemôžete si dovoliť zamestnanca, preto musíte robiť aj desať činností naraz. Telefonovanie, vybavovanie, marketing, internetová stránka, fotenie, plánovanie výroby, hľadanie zamestnancov a to ste ešte nezačali piecť. Veľkou pomocou bolo, že moja mamina je účtovníčka.

Čo sa stalo v deň O – otvorenia prevádzky. Prišli ľudia? Oslovovali ste ľudí nejakým spôsobom alebo prichádzali sami?
Webová stránka bola spustená asi štyri mesiace vopred. Zároveň som  pred samotným spustením prevádzky pracovala na sortimente produktov, ktoré sme fotili a tie som rozdávala zadarmo, čo bolo okolo 200 tort a zákuskov. Keď som teda prevádzku otvorila, mala som už dosť širokú základňu potenciálnych zákazníkov, ktorí vedeli, čo môžu od mojich výrobkov očakávať :-) a vôbec, mám tých najlepších zákazníkov, propagujú za mňa.

Mali ste pred začatím podnikania vypracovaný podnikateľský plán? Vyskytlo sa niečo, s čím ste nepočítali?
Podnikateľský plán som musela mať vypracovaný, kvôli cenotvorbe. Jediná vec, s ktorou som úplne nepočítala, bolo zháňanie zamestnancov. Nečakala som, že bude až také ťažké, nájsť niekoho spoľahlivého, nadšeného a šikovného. Až rok trvalo, kým som našla takého človeka. Tým pádom sme celú prevádzku prvý rok ťahali iba traja ľudia, čo bolo úplne hrozné.

Najťažšou úlohou teda bolo nájdenie správnych ľudí?
V podstate všetko bolo ťažké, ale tí ľudia sú kľúčoví. Musíte sa zbaviť nejakých činností, ktoré za Vás môžu spraviť iní, lebo si potrebujete aj oddýchnuť. Takže prvý rok po spustení prevádzky bol mimoriadne ťažký.

Koľko hodín v týždni ste pracovali?
Prvých 8 mesiacov sme pracovali od rána do večera. To znamená 12 až 13 hodín fyzického a psychického úsilia 7 dní v týždni. Lebo ja keď som piekla, stále som musela premýšľať, vybavovať telefonáty, maily, ceny a všetko okolo toho. Zhruba to bolo viac ako 80 hodín týždenne. Keď som postupne zamestnávala ľudí, znížila som svoju vyťaženosť na 60 hodín týždenne.

Ktoré boli tie byrokratické veci, čo Vás brzdili?
Bolo toho veľa pri zriaďovaní prevádzky, avšak aj každý deň musíte venovať čas byrokracii. Napríklad každodenné meranie a zapisovanie teploty v chladničkách.

Dostali ste už nejakú nezmyselnú pokutu od niektorého z úradov?
Zatiaľ ešte nie. Pravidelne sledujem portál Slovenskej obchodnej inšpekcie (SOI). To sú moje romány na dobrú noc. Čítala som o rôznych pokutách a ich výškach. Myslím si, že niektoré sú nezmyselné. Napríklad, keď sa predajca pri vydávaní pomýli aj o jeden cent, ale k dobru zákazníka, tak je za to pokuta. Alebo aj keď uvediete gramáž výrobku 100 gramov a má v skutočnosti 110 gramov. Našťastie u nás si kontrola nesmie zobrať len jeden kusový  zákusok, ale minimálne desať, aby to bol priemer. Pretože nie vždy sa dá zákusok odkrojiť na gram presne. Ja si dávam veľký pozor, ale človek nikdy nevie, čo sa objaví. Je potrebné napríklad mať zabezpečenú ohlasovňu požiarov, oddelenie pre fajčiarov a nefajčiarov. Treba mať pevne stanovené ceny, dávať si pozor na váhu atď.

Toto všetko ste vedeli, keď ste začínali?
Samozrejme že úplne všetko nie. Je toho tak veľa, že všetko prichádzalo postupne. Akonáhle sme zistili nejakú ďalšiu povinnosť, operatívne sme to riešili.

Čiže to bolo neustále obzeranie sa a hľadanie, či neexistuje ešte ďalší a ďalší predpis?
Presne tak, našťastie sme mali aj takých milých zákazníkov, že niektorí nás aj informovali, ak si všimli nejaký detail.

Pamätáte si na niečo konkrétne, o čom Vás informovali zákazníci?
Napríklad jeden milý zákazník spomenul, že chodí kontrola, ktorá kontroluje pokladnicu, a keď máte v pokladni navyše, čo i len jeden cent, tak môžete dostať pokutu.

Kam plánujete posunúť svoje podnikanie v budúcnosti?
Momentálne pripravujeme rozvoz výrobkov, ale nie je to jednoduché. Je potrebné zohnať chladiarenské auto, šoféra a zabezpečiť ďalšie detaily. Zo začiatku to tiež nebude práca na osem hodín denne, treba  to spraviť čo najefektívnejšie, keďže platíte za šoféra aj úver za auto, okrem benzínu a poistenia. V budúcnosti je mojím snom otvorenie vlastnej cukrárne.

Čítate knihy? Akú knihu ste v poslednom čase čítali?
Niekedy prečítam aj dve knihy týždenne. Čítam veľa kníh od Dalea Carnegieho, je to skvelé motivačné aj informačne plnohodnotné čítanie. Naposledy som čítala knihu od Roberta Kyiosakiho a Donalda Trumpa  „Prečo chceme, aby ste boli bohatí“.

Čo by ste odporučili mladým ľuďom, ktorí chcú začať podnikať?
Predovšetkým veľa elánu. Preto je mimoriadne dôležité začať mladý. Ja som videla na mamine to, že čím ste starší, tak sa vaša latka odvahy začať a vôbec prejsť si to najťažšie obdobie, znižuje. Treba byť nieže hlúpy, ale práve tá mladícka nevedomosť je úžasná vec, nevedieť, že sa to nedá.

Ďakujeme a prajeme veľa úspechov.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: