George Safford Parker (PARKER PEN)

Dagmar Uríková | 02.12.2012
George Safford Parker  (PARKER PEN)
Keď si Norman Parker v roku 1847 bral za manželku Jane Folsom, určite netušil, že jeho siedme dieťa George Safford Parker prinesie rodine veľký úspech a ich priezvisko sa bude aj v 21. storočí spájať so značkovými písacími potrebami. Táto idea bola totiž na míle vzdialená od predstavy Normana Parkera – profesionálneho ošetrovateľa, ktorý sa venoval sadeniu stromčekov na planinách v rôznych krajinách. Jeho zamestnanie sa teda logicky spájalo s migrovaním celej rodiny po štátoch Ameriky.   

George Safford Parker (1. november 1863: Shullsburg, Wisconsin – 19. Júl 1937: Chicago, Illinois) bol odmalička vedený k rodinnej tradícii a väčšinu času strávil na poliach rodinnej farmy, kde sa snažili vo veľkom dopestovať stromčeky, ktoré potom vysádzali v určených lokalitách. Čas, ktorý mohol stráviť v školských laviciach bol pochopiteľne reálny iba v zime. Prekvapením preto bolo, keď sa rozhodol pre štúdium na univerzite v Iowe. Už počas vysokoškolského štúdia v mladom Georgeovi vzrastala túžba po kariére a v hlave mal plno ambícií, ktoré chcel uskutočniť. Farmárskeho života, kde sa denne potýkali s problémami kvôli zastaraným prístrojom, mal už dosť a jednou z možností bola aj profesia lekára, ktorá v rodine Parkerovcov pripadla väčšinou jednému z najmladších detí. Dôvod tohto poradia bol prostý: v rodine už bolo veľa starších členov, ktorí pracovali na farme a bolo potrebné ich liečiť a postarať sa o nich. Ani táto pragmatická vízia sa však pre mladého Parkera nestala motivačnou. Jeho veľkým snom bolo cestovanie, a keď sa v krajine objavil prístroj pod názvom telegraf, ktorý ho od začiatku fascinoval, jeho sen sa mohol uskutočniť.

V tej dobe totiž vzrástol dopyt po inštruktoroch telegrafovania a George ako vyštudovaný inžinier sa stal jedným z nich, pričom toto povolanie bolo spojené aj s vycestovaním do rôznych krajín. Jeho ambície však ani zďaleka neboli naplnené. Popri profesii inštruktora, ktorá mu však nezabezpečovala dostatočný príjem, si privyrábal ako predajca písacích potrieb pre spoločnosť John Holland Pen Company. Pri zmienke o tom, že George ponúkal perá prednostne svojim študentom, si nemožno nevšimnúť jeho vynaliezavosť a ambicióznosť. Rovnako aj z dôvodu, že keď sa nejaké predané pero pokazilo, on bol schopný ho aj opraviť. Jeho kreativita a obchodný duch sa však neuspokojili iba s aktuálnou ponukou a modelmi písacích potrieb. V čase, keď sa na písanie používali perá namočené do atramentu, sa Parker rozhodol, že vymyslí jednoducho funkčnejšie pero. Atrament a jeho prítomnosť na všetkých veciach, kde bolo možné ho rozliať a potom ťažko odstrániť, ho tak iritovala, že si stanovil jednoduchú ideu, ktorá sa neskôr stala platformou Parker Pen Company. Pokiaľ Vás zaujíma jej znenie, tu je: „Keď vymyslím lepšie pero, ľudia by si ho mohli aj kúpiť.“ Tiež sa Vám to zdá príliš triviálne? Opak je však pravdou a v jednej vete, plnej entuziazmu, sa ukrýva podstata celej spoločnosti. Tak ako si George zaumienil, tak aj urobil a už v roku 1888 si v americkom meste Janesville štátu Wisconsin založil svoju spoločnosť Parker Pen Company. O rok neskôr prišiel na trh s prevratnou novinkou, ktorú si neskôr nechal aj patentovať – prvé plniace pero. Zrejme sa v ňom prebudil dovtedy potláčaný obchodný duch, pretože si našiel investora, s ktorým sa delili o zisk a Parker už o pár rokov predstavil ďalší patentovaný vynález pod názvom Lucky curve system – inými slovami – plniaci systém, ktorý zabraňoval rozliatiu atramentu z pera, čo bol dovtedy samozrejme problém, keď sa s perom písalo. Patenty boli tak jedinečné, že perá sa stali roky najpredávanejšími v histórii. Používali ich mnohí umelci pri tvorbe svojich diel ako napríklad Giacomo Puccini, ktorý ním napísal známu operu La Bohème, ale aj A. C. Doyle pri tvorbe svojich poviedok o Sherlockovi Holmesovi. Parkerovi sa o pár rokov neskôr dostalo vysokej pocty, pretože kráľovská britská rodina si ho zvolila ako jediného výhradného dodávateľa pier.

To, že spoločnosť Parker Pen v nasledujúcich rokoch napredovala a expandovala do celého sveta určite nikoho neprekvapí. Možno však poukázať na jednu zaujímavosť, ktorá odrážala Parkerovu pôvodnú vynaliezavosť a špecifickosť. Predajcovia spoločnosti Parker Pen sa totiž stali známi tým, že zákazníkom pri prezentácii a predaji pier kreslili na papier nasledovný vzorec:

 

Dlho sa skúmalo, o aký vzorec vlastne ide, až kým sa napokon udomácnila historka o tom, že je to zrejme návod ako namiešať skvelý kokteil Martini v nasledujúcom pomere: 3,5 dielu ginu, polovicu dielu vermutu so 4 kockami ľadu a všetko spolu premiešané trikrát s prevrátením o 360 stupňov.


Spoločnosť disponovala veľkou dávkou kreativity a pravidelne prinášala novinky, ktoré ľudia vítali s obrovským nadšením. Napríklad pero pod názvom Big Red bolo v roku 1921 za cenu 7 dolárov jedným z najdrahších na trhu. Firme Parker Pen sa dokonca darilo aj v období svetových vojen, a keď sa k Georgeovi pripojil aj jeho syn Russell, korporácia v tomto spojení logicky priniesla ďalšie úspechy. V roku 1934, rok po smrti Russella, zaviedol jeho otec, ktorý mal doslova talent na patenty, ešte jednu inováciu. Bol to systém kódovania a označovania pier, predovšetkým pre vášnivých zberateľov, ktorý im pomáhal dešifrovať, z ktorého roku pero naozaj pochádza. Pre zanietených fanúšikov pripájam nasledujúci link, kde si môžu detailnejšie pozrieť systém kódovania

To bola jedna z posledných vecí, ktorú George Safford Parker – vynálezca prvého plniaceho pera - ešte dokázal vymyslieť a zdrvený smrťou svojho syna v roku 1937 zomrel. O firmu je však naďalej dobre postarané a perá Parker sú stále najpredávanejšie na svete a rovnako aj najobľúbenejšie, či už pre zberateľov alebo tých obdarovaných. Dôkazom toho sú aj moje poznámky k článku, napísané samozrejme perom Parker :)

Tip na záver inšpirovaný samotným G. Parkerom je odkazom pre budúcich podnikateľov, ktorí môžu mať obavy z veľakrát vysloveného „všetko tu už bolo“ : trpezlivosť, entuziazmus, odhodlanosť a predovšetkým viera vo vlastné nápady. Každá pracovná príležitosť môže byť krokom k úspechu. Veď uznajte, že z vety : „Keď vymyslím lepšie pero, ľudia by si ho mohli aj kúpiť...“ , sa niekto môže skutočne stať veľmi bohatým.

O autorovi

Mgr. Dagmar Uríková

Redaktorka portálu, podnikateľka a príležitostná autorka fejtónov, ktorá vám približuje životné príbehy úspešných osobností. Jej motto: "Múdrosť je odmena, ktorú získate za celoživotné počúvanie, ktorému ste dávali prednosť pred hovorením."

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: